znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 119/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   E.,   a.   s.   v likvidácii,   H.,   zastúpenej Advokátskou   spoločnosťou   K., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 20 UL 1/2006 a jeho rozhodnutím č. k. UL 1/2006-105 z 11. mája 2007 a Krajským súdom v Trnave v konaní vedenom   pod sp. zn. 21 CoZm 15/2008 a jeho uznesením   č. k. 21 CoZm/15/2008-181 z 27. februára 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2009 doručená sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, H. (do 4. februára 2009 vedená pod obchodným názvom E., a. s.) (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 20 UL 1/2006 a Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   21 CoZm 15/2008.   Sťažnosť   bola   odovzdaná   na   poštovú prepravu 7. mája 2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Senica   6. decembra   2005   domáhala   umorenia   zmenky   vystavenej   22.   mája   2001 vystaviteľom   Z.,   a.   s.,   S.,   pre   obchodníka   s cennými   papiermi   S.,   a.   s.,   B.,   na   sumu 12 665 972   Sk   so   splatnosťou   22.   mája   2002   v P.,   a.   s.,   M..   Okresný   súd   Senica 20. decembra 2005 vec postúpil okresnému súdu ako miestne príslušnému, kde sa konanie viedlo pod sp. zn. 20 UL 1/2006.

Dňa 23. januára 2007 sa na okresný súd bez predvolania dostavili Ing. J. C.,   M., a JUDr. P. K., P., Č., a vyššia súdna úradníčka Mgr. E. Š. za prítomnosti notárky JUDr. I. K.,   B.,   ich   bez   prítomnosti   sťažovateľky   ako   navrhovateľky   vypočula   a spísala   úradný záznam. Z úradného záznamu vyplýva, že spoločnosť A., s. r. o., P., Č., ktorej konateľom je JUDr. P. K., má zmenku u seba a v zákonnej lehote vyplývajúcej z uznesenia okresného súdu č. k. 20 UL 1/2006-34 z 19. septembra 2006 ju prihlasuje na súde a súčasne podáva námietky proti umoreniu zmenky. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že 23. januára 2007 bol vyššej súdnej úradníčke predložený aj originál zmenky na nahliadnutie s tým, že táto potvrdila,   že   kópia   umorovanej   zmenky   na   č.   l.   67   súdneho   spisu   doslovne   súhlasí s originálom, ktorý predložil konateľ spoločnosti A., s. r. o. Následne bol potom uznesením okresného   súdu   č.   k.   20   UL   1/2006-105   z 11.   mája   2007   návrh   na   umorenie   zmenky zamietnutý.   Proti   uzneseniu   okresného   súdu   podala   sťažovateľka   odvolanie,   ktoré odôvodnila v zásade tým, že nemala možnosť vyjadriť sa k obsahu originálu predloženej zmenky.   Poukázala   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   ju   ani   dodatočne   neinformoval   o tak závažnom procesnom úkone, akým bolo predloženie umorovanej zmenky. V prípade, ak by   bola   sťažovateľka   prizvaná   na   vykonanie   dokazovania   predložením   originálu umorovanej   zmenky,   mohla   by už pred   vydaním   uznesenia   okresného   súdu   uplatňovať prípadné ďalšie vyjadrenia, stanoviská a návrhy na doplnenie dokazovania. Namietala tiež, že okresný súd pred vydaním uznesenia prijal jednostranne od ostatných účastníkov konania informácie a rokoval s nimi bez jej účasti o skutkovej podstate prerokúvanej veci, ako aj o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv, a práve na výsledkoch tohto rokovania založil uznesenie o zamietnutí návrhu na umorenie zmenky. Nesprávny procesný postup okresného súdu   podľa   tvrdení   sťažovateľky   teda   jednoznačne zapríčinil,   že sa   jej   ako navrhovateľke znemožnila realizácia   procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní   na   účel   obhájenia   a ochrany   jej   práv   a právom   chránených   záujmov.   Postupom okresného súdu sa podľa tvrdení sťažovateľky jej odňala možnosť konať pred súdom.

3. Uznesením krajského súdu č. k. 21 CoZm 15/2008-181 z 27. februára 2009 bolo uznesenie   okresného   súdu   potvrdené.   Podľa   názoru   krajského   súdu   skutočnosť,   že   sa okresný súd s originálom zmenky oboznámil v neprítomnosti sťažovateľky a o tomto úkone sťažovateľku   neinformoval,   a tak   jej   neposkytol   možnosť   predkladať   ďalšie   vyjadrenia a prípadne   návrhy   na   doplnenie   dokazovania,   vzhľadom   na   právnu   úpravu   konania o umorenie   listín   obsiahnutú   v ustanoveniach   §   185i   až   §   185s   Občianskeho   súdneho poriadku   nemožno   považovať   za   odňatie   možnosti   sťažovateľky   konať   pred   súdom a uplatňovať   svoje   procesné   práva.   Sťažovateľka   realizovala   svoje   procesné   právo   na podanie odvolania. Vo svojom odvolaní podanom okresnému súdu 30. mája 2007 však nespochybnila zásadné zistenie okresného súdu, že predmetná zmenka nie je stratená ani zničená, pričom práve táto skutočnosť mala pre rozhodnutie zásadný význam.

4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu   čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2   ústavy. V posudzovanom prípade je totiž zjavné, že všeobecné súdy nedali sťažovateľke (ako účastníčke konania) možnosť, aby bola prítomná pri prerokovaní veci a mohla sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy s tým, aby napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu   boli   zrušené   a vec   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Napokon   požaduje   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia.

5.   Z uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   21   CoZm   15/2008-181   z 27.   februára   2009 vyplýva, že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 20 UL 1/2006-105 z 11. mája 2007 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 20 UL 1/2006-134 z 28. januára 2008   a uznesením   č.   k.   20   UL   1/2006-139   z 2.   mája   2008.   Odvolacie   námietky sťažovateľky, podľa ktorých sa okresný súd dôsledne neriadil ustanoveniami § 18 a § 122 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj čl. 152 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy a svojím procesným postupom jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že prijal informácie od ostatných účastníkov konania a rokoval s nimi bez jej účasti, nie sú dôvodné. Konanie o umorenie listín je svojím charakterom nesporovým konaním, ktoré sa nespravuje zásadami ústnosti a priamosti, čoho výrazom je ustanovenie § 185j ods. 2 Občianskeho súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   súd   o návrhu   rozhoduje   bez   pojednávania.   Súd nestanovuje termíny pojednávania na vykonávanie dokazovania za prítomnosti účastníkov konania,   a preto   je   logické,   že   ani   osoba,   ktorá   návrhu   odporuje   predložením   listiny, o umorení ktorej sa koná, listinu nepredkladá za ich účasti vo vopred stanovenom termíne. Skutočnosť,   že   sa   okresný   súd   oboznámil   s originálom   zmenky   v neprítomnosti sťažovateľky   a pred   svojím   rozhodnutím   ju   o tomto   úkone   neinformoval,   a tak   jej neposkytol   možnosť   predkladať   ďalšie   vyjadrenia   a návrhy   na   doplnenie   dokazovania, vzhľadom na právnu úpravu konania o umorenie listín obsiahnutú v ustanoveniach § 185i až §   185s   Občianskeho   súdneho   poriadku   nemožno   považovať   za   odňatie   možnosti sťažovateľky konať pred súdom a uplatňovať jej procesné práva. Sťažovateľka realizovala svoje procesné práva na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu. Keďže ním však nespochybnila správnosť zistenia, že predmetná zmenka nie je stratená ani zničená (čo má pre rozhodnutie zásadný význam), krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

6. Ako vyplýva zo spisu okresného súdu sp. zn. 20 UL 1/2006, s ktorým sa ústavný súd podrobne oboznámil, sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu č. k. 21 CoZm 15/2008-181 z 27. februára 2009 dovolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2009.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa §   53   ods.   1   a 2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným súdom   pod   sp.   zn.   20   UL   1/2006,   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   o tejto   časti sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade   bolo   proti   uzneseniu   okresného   súdu   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok,   a preto   právomoc poskytnúť ochranu   označeným   právam   sťažovateľky   mal krajský   súd   v odvolacom   konaní,   čím   je   zároveň   vylúčená   právomoc   ústavného   súdu. Sťažovateľka možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu využila a o jej odvolaní rozhodol krajský súd. Z uvedeného dôvodu sa touto časťou sťažnosti ústavný súd nemohol zaoberať.

9. Odlišná je situácia v tej   časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 21 CoZm 15/2008. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za neprípustnú.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom všeobecných súdov jej bola ako účastníčke konania odňatá možnosť konať pred súdom. Nemohla byť prítomná   pri   predložení   údajného   originálu   zmenky,   a preto   nemohla   uplatniť   v tejto súvislosti svoje stanoviská a prípadné procesné návrhy.

Z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dovolanie je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   ak   sa   účastníkovi   konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom   na   povahu   námietok   uplatňovaných   sťažovateľkou   je   nepochybné,   že mala možnosť podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. Prípustnosť tohto dovolania vyplýva z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Dovolanie treba považovať za účinný opravný prostriedok, na ktorého použitie bola sťažovateľka oprávnená. Nevyužitie tohto prostriedku zakladá neprípustnosť sťažnosti.

K dosiaľ uvedenému treba dodať, že sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom netvrdila (tým menej preukázala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.   Preto   zo   strany   ústavného   súdu   vôbec   neprichádzal   do   úvahy   prípadný   postup vyplývajúci z ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010