znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 119/08-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka vo veci sťažnosti G. S., M., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo G. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. G.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000 Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť G. S. trovy právneho zastúpenia v sume   10   098 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem   slovenských   korún)   na účet   jeho právnej zástupkyne JUDr. M. K., K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 119/08-19   z 10.   apríla   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť G.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/99.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave:

Nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 81/05 zo dňa 6. 7. 2005, ktorý mi bol doručený dňa 22. 8. 2005, bolo rozhodnuté, že Okresný súd Košice II, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/99 porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj moje právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.... Okresný   súd   Košice   II.   bol...   ústavným   súdom   zaviazaný   konať   bez   zbytočných prieťahov....“.

V ďalšom   sťažovateľ   popísal   priebeh   následného   súdneho   konania   a uviedol:   „je potrebné konštatovať, že v konaní pred okresným súdom, dochádza, aj po právoplatnosti tohto nálezu (ústavného súdu, pozn.), ku zbytočným prieťahom v konaní nečinnosťou súdu a jeho neefektívnym postupom pri nariaďovaní aj druhého znaleckého dokazovania, keď sa aj to prvé ukázalo byť neefektívnym.“

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa G. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. l prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II. v konaní vedenom pod sp. zn. 12 G 671/99 od 6. 7. 2005, keď bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 81/05-59 porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II. v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/99 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

G. S. priznáva ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk, ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II.   povinný   vyplatiť   G.   S.   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa doručenia tohoto nálezu.

Okresný súd Košice II. je povinný uhradiť G. S. trovy konania vo výške 6.732,- Sk do 15 dní od doručenia tohoto nálezu na účet advokátky JUDr. M. K., K....“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil takto: „Ja sťažovateľ pociťujem beznádej vo veci, ktoré konanie už trvá desiaty rok a okresný súd, napriek tomu, že o zbytočných prieťahoch v konaní pred ním už rozhodol ústavný súd, vo veci   buď   nekoná   vôbec,   resp.   koná   bez   viditeľného   pokroku.   Nie   je   prípustné,   aby   sa takýmto spôsobom porušovali základné práva účastníka pred všeobecnými súdmi. Dĺžka konania, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené a tak stav mojej právnej neistoty bude pretrvávať,   je   nezdôvodniteľná   a   ničím   neospravedlniteľná.   Sud   má   k   dispozícii   také procesné prostriedky, aby zabezpečil plynulosť konania a jeho rýchly priebeh. V uvedenom konaní, vzhľadom na jeho predmet, bolo zbytočné nariaďovať znalecké dokazovanie. Ide o nárok   zo   zrušenej   zmluvy,   o   čom   som   sa   vyjadroval   vyššie.   Vydanie   bezdôvodného obohatenia sa mohlo realizovať platobným rozkazom. Prístup okresného súdu ku nálezu ústavného súdu a ku odstraňovaniu príčin vedúcich ku záverom   o   porušovaní   základných   práv   mojich,   ako   účastníka   konania,   ohrozuje   moju dôveru ku princípu právneho štátu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/117/2008 z 29. februára 2008 a listom sp. zn. 1 SprV/230/2008 z 22. apríla 2008. Právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 19. mája 2008.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení, po uvedení chronológie úkonov súdu od 17. augusta 2005, inter alia uviedol:

„... je zrejmé, že v období od 6. júla 2005 súd v danej vecí nebol nečinný, vykonával úkony   a vytyčoval   pojednávania.   Spis   sa   v   dôsledku   sťažovateľom   podaných   odvolaní opakovane nachádzal na Krajskom súde v Košiciach. Táto skutočnosť však nemôže byť považovaná za prieťahy spôsobené súdnymi osobami tunajšieho súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   považujem   predmetnú   sťažnosť   za neopodstatnenú.“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 19. mája 2008, ktorým reagovala na   vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu,   v podstatnom   uviedla:   «Stanovisko   predsedu Okresného   súdu   Košice II.   považujem za zavádzajúce,   snažiace   sa   ospravedlniť   postup zákonnej sudkyne v konaní, ktoré je poznačené neospravedlniteľnými prieťahmi. Tomuto konaniu mal súd I. stupňa venovať zvýšenú pozornosť, a to vzhľadom na obsah existujúceho nálezu   ústavného   súdu   SR   zo   dňa   6.   7.   2005.  ...   Činnosť   súdu   bola   nesústredená, neefektívna a nekoncepčná, a rozhodne sud nijakým spôsobom neprispel ku odstráneniu stavu právnej neistoty. Napriek tomu, že konanie, v ktorom ústavný sud už vylovil porušenie základného práva v mojom prípade, je stále na sude I. stupňa, a to bez rozhodnutia vo veci samej.   Súd   dokonca   nemá   k dispozícii   ani   objektívny   znalecký   posudok.   Ku   zbytočným prieťahom dochádza nečinnosťou súdu a jeho neefektívnym postupom pri nariaďovaní už aj druhého znaleckého dokazovania, keď sa aj prvé ukázalo byť neefektívnym.

Domnievam   sa,   že   sa   nemožno   stotožniť   s   „ospravedlňovaním   predlžovania konania“ mojim podávaním odvolaní, na základe ktorých sa spis nachádzal na Krajskom súde   v Košiciach,   na   čo   sa   odvoláva   predseda   Okresného   sudu   Košice   II.   Súdu   nič nebránilo ani v tom čase riadne konať bez prieťahov. Môjho klienta k podávaniu opravných prostriedkov proti nezákonným rozhodnutiam o znalečnom, primäl práve neefektívny postup okresného súdu,   ktorý namiesto toho,   aby poskytoval ochranu ústavným právam môjho klienta, sa zaoberal finančnými nárokmi znalcov, ktorí nekonali efektívne a odborne.»

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou   namietaného porušenia   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje ani za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp. v primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

6. Zo sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 671/99 a s prihliadnutím aj na skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom sp. zn. III. ÚS 81/05, keďže ide o to isté konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 12 C 671/99, ústavný súd zistil:

Žalobný návrh bol podaný okresnému súdu 22. decembra 1998. Od vynesenia nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 81/05 zo 6. júla 2005 okresný súd vykonal tieto úkony vo veci:Okresný   súd   vydal   17.   augusta   2005   uznesenie   č.   k.   12   C   671/99-142,   ktorým nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca J. B. na vypracovanie znaleckého posudku do 40 dní od doručenia uznesenia.

Dňa 7. septembra 2005 podal odporca odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 671/99-139 z 18. augusta 2005, ktorým bolo rozhodnuté o odmene znalca Ing. F.Okresný súd 9. septembra 2005 odoslal spis aj s odvolaním sťažovateľa Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd v Košiciach prevzal spis 13. septembra 2005 a zaevidoval ho pod sp. zn. 2 Co/290/2005.

Sťažovateľ 15. novembra 2005 oznámil súdu, že 6. októbra 2005 sa obhliadka bytu neuskutočnila, pretože sa znalec ani odporca nedostavili bez toho, aby bol zrušený termín obhliadky.   Poukázal   na   to,   že   znalec   súdom   stanovený   termín   vypracovania   posudku nedodržal.

Sudca vykonal úradný záznam, v ktorom je zaznamená telefonická urgencia znalca, aby vypracoval znalecký posudok.

Okresný súd 3. januára 2006 písomne urgoval znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec prevzal výzvu 28. januára 2006.

Dňa 30. januára 2006 súdny znalec oznámil súdu, že nemôže vypracovať znalecký posudok, lebo nemá súdny spis, keďže sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach.Okresnému   súdu   bolo   9.   februára   2006   doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co/290/2006 z 13. januára 2006, ktorým bolo zrušené napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Sudca dal kancelárii pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach účastníkom konania a znalcovi s tým, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 8. marca 2006 doručil súdny znalec Ing. F. okresnému súdu svoje stanovisko k uzneseniu Krajského súdu v Košiciach vo veci znalečného. Sudca dal kancelárii pokyn na vypracovanie opätovného rozhodnutia o znalečnom pre znalca Ing. F.

Dňa 23. mája 2006 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok znalca Ing. J. B. aj s vyúčtovaním odmeny.

Sudca dal kancelárii pokyn, aby zaslala účastníkom konania znalecký posudok s tým, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní.

Okresný súd vydal 24. mája 2006 uznesenie č. k. 12 C 671/99-167, ktorým určil odmenu súdnemu znalcovi J. B. za vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 31. mája 2006 bol spísaný úradný záznam so znalcom Ing. J. B. na okresnom súde, v ktorom požiadal o doplatenie náhrady hotových výdavkov za vypracovaný znalecký posudok.

Okresný súd vydal 31. mája 2006 uznesenie č. k. 12 C 671/99-169, ktorým určil náhradu hotových výdavkov súdnemu znalcovi J. B. za vypracovaný znalecký posudok.Dňa 9. júna 2006 sa k uzneseniu Krajského súdu v Košiciach vyjadril odporca. Dňa 12. júna 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 671/99-167 z 24. mája 2006.

Okresný súd vydal 16. júna 2006 uznesenie č. k. 12 C 671/99-177, ktorým určil odmenu súdnemu znalcovi Ing. F. za vypracovaný znalecký posudok.

Okresný súd 15. júna 2006 vyzval znalca Ing. J. B., aby sa k podanému odvolaniu sťažovateľa vyjadril.

Dňa 20. júna 2006 okresný súd spis aj s opravným prostriedkom sťažovateľa zaslal Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský   súd   v Košiciach   22.   júna   2006   prevzal   spis   na   rozhodnutie   o   odvolaní sťažovateľa.

Sudca dal pokyn vyššej súdnej úradníčke, aby posúdila a navrhla spôsob vybavenia veci.Dňa 7. júla 2006 doručil okresnému súdu znalec Ing. J. B. stanovisko k odvolaniu.Dňa 25. júla 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 671/99-177 zo 16. júna 2006.

Dňa 20. februára 2007 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach   č.   k.   1   Co   287/2006-197   z   30.   novembra   2006,   ktorým   zmenil   napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 671/99-167 zo 24. mája 2006 tak, že znížil odmenu znalcovi Ing. J. B.

Dňa 28. februára 2007 dal sudca kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Co287/2006-197 z 30. novembra 2006 účastníkom konania a aby spis   bol   vrátený   Krajskému   súdu   v Košiciach,   lebo nebolo   rozhodnuté   o dovolaní   proti uzneseniu o určení odmeny pre súdneho znalca Ing. F.

Krajský súd v Košiciach prevzal spis 1. marca 2007 na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   6.   augusta   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Košiciach č. k. 5 Co/71/2006-204 z 22. júna 2007, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 671/99-177 potvrdil.

Sudca dal kancelárii pokyn, aby zaslala účastníkom konania uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co/71/2007-204 z 22. júna 2007.

Dňa   2.   októbra   2007   dal   sudca   pokyn   na   nariadenie   termínu   pojednávania   na 26. november 2007.

Okresný súd 26. novembra 2007 uskutočnil súdne pojednávanie za účasti sporových strán. Vypočul sťažovateľa, odporcu, právni zástupcovia sa k veci vyjadrili a pojednávanie odročil   na   8.   február   2008   za   účelom   predloženia   návrhov   na   doplnenie   dokazovania a oznámenia adresy svedkov, ktorých navrhujú vypočuť.

Dňa 1. februára 2008 sťažovateľ okresnému súdu upresnil výšku ušlého zisku.Sťažovateľ podaním na okresnom súde 7. februára 2008 upozornil súd na prieťahy v konaní.

Podaním okresnému súdu 7. februára 2008 predložil splnomocnenie novoustanovený právny zástupca odporcu a požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 8. február 2008 z dôvodu naštudovania spisu.

Sudca dal 12. februára 2008 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 9. apríl 2008, tento termín bol preročený na 23. apríl 2008.

Dňa 8. februára 2008 predložil sťažovateľ okresnému súdu listinný dôkaz.Dňa 25. februára 2008 odporca oznámil okresnému súdu, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.

Dňa   14.   mája   2008   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   nariadil   doplnenie znaleckého posudku č. 9/2006 z 22. mája 2006, pretože „závery predmetného znaleckého posudku neboli jednoznačné“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods.   1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

1.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.1   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na zaplatenie 61 290,10 Sk   istiny   s   príslušenstvom.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť   však   nemožno   dávať   do   súvislosti   s pretrvávajúcou   neefektívnou   činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

1.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Aj keď sťažovateľ podával odvolania proti   uzneseniu   okresného   súdu,   ktorým   priznal   odmenu   znalcovi   za   podaný   znalecký posudok,   využil   tým   len   právo,   ktoré   mu   poskytuje   zákon   na   uplatnenie   jeho   práv. Uvedenou činnosťou sťažovateľ neprispel k „zbytočným“ prieťahom, lebo konal konformne s procesnoprávnou   úpravou   (Občiansky   súdny   poriadok,   pozn.).   Uvedené   správanie sťažovateľa   teda   nemalo   priamu   súvislosť   so   zistenou   dobou   neefektívnej   činnosti okresného súdu (bod 1.3), preto na ňu ústavný súd neprihliadal.

1.3   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva,   ústavný   súd   zistil,   že   to   tak   je,   a to   napriek   skutočnosti,   že   plynulému   postupu nebránila žiadna   zákonná prekážka v konaní (II.   ÚS   3/00, III.   ÚS   46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a   z   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   sa   okresného   súdu,   ktoré   v spojitosti s celkovou   dĺžkou   súdneho   konania   (takmer   10   rokov)   a už   konštatovanými   prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. III. ÚS 81/05 zo 6. júla 2005) mali za následok zistenie ďalších   prieťahov   (od   júla   2005),   pretože   okresný   súd   nevykonával   úkony   smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo,   aj keď   v   predmetnej   veci   okresný   súd   určité   úkony   vykonal.   Okresný   súd   však vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch nekonal   sústredene   a efektívne,   keď   napr. dal   prednosť   stanoveniu   odmien a náhrad hotových výdavkov pre znalcov vo svojich uzneseniach č. k. 12 C 671/99-139 z 18.   augusta   2005,   č. k.   12   C   671/99-167   z 24.   mája   2006,   sp.   zn.   12   C   671/99-169 z 31. mája 2006 a sp. zn. 12 C 671/99-177 zo 16. júna 2007, a nie tomu, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, pre ktorú sa občan obrátil na súd. V tejto súvislosti ústavný súd   pripomína,   že   okresný   súd   pre   nedostatky   ostatného   znaleckého   posudku   musel 14. mája 2008 uznesením nariadiť jeho doplnenie. Táto skutočnosť iba potvrdzuje kontext už uvedeného.

Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Správanie znalcov a účastníkov konania ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval.

Podľa § 8 zákona č. 36/1996 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších zmien (účinný   do   31.   augusta   2004)   znalci   sú   povinní   vykonávať   znaleckú   činnosť   riadne a v určenej lehote. V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon   č.   36/1967   Zb.   o znalcoch   a tlmočníkoch   pri   vyžiadaní   znaleckého   alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením lehoty podľa okolností treba so znalcom alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať. Obdobne   zákon   č.   382/2004   Z.   z.   o   znalcoch,   tlmočníkoch   a   prekladateľoch a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   –   ďalej   len   „zákon   o znalcoch,   tlmočníkoch a prekladateľoch (účinný od 1. septembra 2004) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote.

Okresný   súd   ako   zadávateľ   mal   (§   16   ods.   4   zákona   o znalcoch,   tlmočníkoch a prekladateľoch)   pred   vykonaním úkonu   znaleckej   činnosti   prekonzultovať so   znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktoré mu zákon umožňoval na odstránenie prieťahov v konaní.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľa v podstate   nečinný.   Nečinnosť   okresného   súdu   charakterizuje   konanie   vedené   pod sp. zn. 12 C   671/99 ako   celok,   a   preto   ústavný   súd   nepovažuje   za   potrebné   hodnotiť sporadické úkony okresného súdu.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   neakceptoval   argumentáciu   okresného   súdu spočívajúcu v poukázaní na nutnosť rozhodovať o odmene náhrade hotových výdavkov pre znalcov, ktoré mali prispieť k celkovej dĺžke konania. Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje takmer 10 rokov.

2. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/99 došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru (bod   1 výroku nálezu).

3.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 12 C 671/99 konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp.   zn.   II.   ÚS   112/07   zo   4.   septembra   2007   (m.   m.   I.   ÚS   232/05,   IV.   ÚS   187/05, II.ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07 ).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

4.   Podľa   čl. 127 ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 150 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp.   zn. 12 C 671/99 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy   20   000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 50   ods. 3   zákona o ústavnom   súde (bod   2   výroku   nálezu).   Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia ústavný   súd   prihliadol   tiež   na   sťažovateľom   požadovanú   sumu   v súdnom   spore (61 290,10 Sk).

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 8. februára 2008, zaujatie stanoviska 19. mája 2008 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   je   1/6   z   výpočtového základu   19   056   Sk.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v roku   2008   patrí   advokátke odmena z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk a režijný paušál 190 Sk, teda spolu 3 148 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri úkony právnych služieb + 3x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 10 098 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008