SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 118/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenejadvokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, Nezábudková 22,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014(ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučnéhokonania vedeného Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.8 Er 1275/2012 v procesnom postavení oprávnenej.
Označené exekučné konanie sa začalo 20. apríla 2012, keď sťažovateľka podalana Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha návrh na vykonanieexekúcie o vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného. Okresný súd poveril súdnehoexekútora vykonaním exekúcie poverením z 26. marca 2013 a súdny exekútor vo veci vydalupovedomenie o začatí exekúcie 3. apríla 2014. Povinný podal námietky protiupovedomeniu o začatí exekúcie, o ktorých rozhodol okresný súd uznesenímz 20. novembra 2013 tak, že námietkam vyhovel.
Proti uzneseniu okresného súdu z 20. novembra 2013 podala sťažovateľka odvolaniedatované 7. februára 2014 a podané na poštovú prepravu 9. februára 2014. Odvolaniesťažovateľky spolu so spisovým materiálom bolo doručené krajskému súdu 1. júla 2014a odvolacie konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. 18 CoE 278/2014.
Sťažovateľka 31. októbra 2014 doručila krajskému súdu sťažnosť na prieťahy okreminých v odvolacom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014, ktorúvybavil krajský súd listom sp. zn. Spr. 2345/14 zo 7. novembra 2014 tak, že ju vyhodnotilako nedôvodnú. Zároveň krajský súd uviedol, že „predmetná vec je zaradená na prejednanie podľa harmonogramu práce, a to na termín november – december 2014“. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie ňou označených práv postupom krajskéhosúdu v odvolacom konaní a okrem iného uvádza:
„Porušovateľ do dnešného dňa, t. j. do 25.01.2015 vo veci nekoná a do dnešného dňa nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej a to napriek tomu, že porušovateľ vo svojej odpovedi zo dňa 07.11.2014 uviedol, že vec bude prejednaná v termíne november - december 2014 a napriek tomu, že uviedol, že judikatúra Ústavného súdu, za subjektívne prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov...“
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súdpo prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vednom pod k. č. 18CoE/278/2014 porušené bolo.
Sťažovateľovi, ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,-€..., ktoré je jej Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súdu Bratislava je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 1.069,04 €...na účet jej právnemu zástupcovi JUDr. Marián Ševčík, CSc., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosťide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Sťažovateľka touto sťažnosťou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014 (o odvolanísťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu v prvostupňovom konaní vedenom podsp. zn. 8 Er 1275/2012 o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii).
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 219/2013-17 z 18. apríla 2013 odmietol sťažnosťsťažovateľky doručenú ústavnému súdu 18. februára 2013, ktorou namietala porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er1275/2012, a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd opätovne poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, s ktorou bolasťažovateľka oboznámená už z uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 219/2013-17z 18. apríla 2013 a podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutneza následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05).V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základnéhopráva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v namietanom odvolacom konaní,ktoré sa začalo 1. júla 2014 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvalo sedemmesiacov, sa rozhodne nevyznačuje prieťahmi, ktoré by zakladali možnosť porušeniazákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľkyodmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015