znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 118/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenejadvokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Mariánom   Ševčíkom,   Nezábudková   22,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014(ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučnéhokonania   vedeného   Okresným   súdom   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.8 Er 1275/2012 v procesnom postavení oprávnenej.

Označené   exekučné   konanie   sa   začalo   20.   apríla   2012,   keď   sťažovateľka   podalana Exekútorskom   úrade   súdneho   exekútora   JUDr.   Ladislava   Ágha   návrh   na   vykonanieexekúcie o vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného. Okresný súd poveril súdnehoexekútora vykonaním exekúcie poverením z 26. marca 2013 a súdny exekútor vo veci vydalupovedomenie   o   začatí   exekúcie   3.   apríla   2014.   Povinný   podal   námietky   protiupovedomeniu   o   začatí   exekúcie,   o   ktorých   rozhodol   okresný   súd   uznesenímz 20. novembra 2013 tak, že námietkam vyhovel.

Proti uzneseniu okresného súdu z 20. novembra 2013 podala sťažovateľka odvolaniedatované 7. februára 2014 a podané na poštovú prepravu 9. februára 2014. Odvolaniesťažovateľky spolu so spisovým materiálom bolo doručené krajskému súdu 1. júla 2014a odvolacie konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. 18 CoE 278/2014.

Sťažovateľka 31. októbra 2014 doručila krajskému súdu sťažnosť na prieťahy okreminých v odvolacom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014, ktorúvybavil krajský súd listom sp. zn. Spr. 2345/14 zo 7. novembra 2014 tak, že ju vyhodnotilako   nedôvodnú.   Zároveň   krajský   súd   uviedol,   že „predmetná   vec   je   zaradená na prejednanie podľa harmonogramu práce, a to na termín november – december 2014“. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie ňou označených práv postupom krajskéhosúdu v odvolacom konaní a okrem iného uvádza:

„Porušovateľ do dnešného dňa, t. j. do 25.01.2015 vo veci nekoná a do dnešného dňa nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej a to napriek tomu, že porušovateľ vo svojej odpovedi   zo   dňa   07.11.2014   uviedol,   že   vec   bude   prejednaná   v   termíne   november   - december 2014 a napriek tomu, že uviedol, že judikatúra Ústavného súdu, za subjektívne prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov...“

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súdpo prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   Bratislava   v   konaní   vednom   pod k. č. 18CoE/278/2014 porušené bolo.

Sťažovateľovi, ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,-€...,   ktoré   je   jej   Krajský   súd   Bratislava   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský   súdu   Bratislava   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 1.069,04 €...na účet jej právnemu zástupcovi JUDr. Marián Ševčík, CSc., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosťide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľka   touto   sťažnosťou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014 (o odvolanísťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu   v   prvostupňovom   konaní   vedenom   podsp. zn. 8 Er 1275/2012 o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii).

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 219/2013-17 z 18. apríla 2013 odmietol sťažnosťsťažovateľky   doručenú   ústavnému   súdu   18.   februára   2013,   ktorou   namietala   porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er1275/2012, a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd opätovne poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, s ktorou bolasťažovateľka   oboznámená   už   z   uznesenia   ústavného   súdu   č.   k.   IV.   ÚS   219/2013-17z 18. apríla 2013 a podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutneza následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05).V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základnéhopráva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v namietanom odvolacom konaní,ktoré sa začalo 1. júla 2014 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvalo sedemmesiacov,   sa   rozhodne   nevyznačuje   prieťahmi,   ktoré   by   zakladali   možnosť   porušeniazákladného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľkyodmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015