znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 118/06-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. T. H., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. R. V., B., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   20   Cpr   18/2003 p o r u š i l   základné   právo Ing.   T.   H. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. T. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   T.   H. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume   8   196   Sk (slovom   osemtisícstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. R. V., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. apríla 2006 č. k. I. ÚS 118/06-31 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie sťažnosť Ing.   T.   H.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 18/2003.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   16.   apríla   2003 okresnému   súdu   návrh   o určenie   neplatnosti   výpovede   z pracovného   pomeru   proti odporcom: K., B. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a S., B. (ďalej len „odporca v 2. rade“). Podľa sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: „(...) Okresný súd Bratislava III koná v tejto veci neefektívne a zdĺhavo, keď neskoro začal   s prvým   pojednávaním,   odkladal   pojednávania   a dlhšie   si   nevedel   poradiť s neplnením   povinností   zo   strany   odporcov   a zvýhodňoval   odporcov.   (...)   Okresný   súd Bratislava   III   svojou   nečinnosťou   a liknavým   postojom   umožnil   vznik   a pretrvávanie prieťahov v súdnom konaní. (...) Prieťahy v konaní súdu možno kvalifikovať ako zbytočné a pokračovali napriek mnohým sťažnostiam sťažovateľa na príslušný súd ako aj krajský súd a na Ministerstvo spravodlivosti SR. (...)

Na súd som sa obrátil v presvedčení o oprávnenosti mojej žaloby, keď všetky iné možnosti   zlyhali   a je   nespravodlivé   zo   strany   súdu   ak   som   v tejto   beznádejnej   situácii takmer 3 roky. Je to doslova bezohľadnosť zo strany súdu, ktorý odročuje na neurčito zvolané pojednávanie na deň 11. 7. 2005 z dôvodu neprítomnosti sudkyne JUDr. B. P. (stáž na   odvolacom   súde),   ktorá   doteraz   viedla   moje   súdne   konanie   bez   toho   aby   súd   až 4 mesiace neurčil iného sudcu v predmetnej veci.

Do dnešného dňa Okresný súd neurčil žiadneho iného sudcu náhodným výberom v zmysle zákona a ani mi nič neoznámil o novom termíne odročeného pojednávania, čo svedčí len o našom neschopnom Okresnom súde Bratislava III a o pokračovaní prieťahov v súdnom konaní v predmetnej veci. (...)

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, dokladov, vyjadrení a zdôvodnení navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že postupom Okresného súdu Bratislava III bol porušený článok 48 ods. 2 Ústavy SR a tým moje základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V zmysle Ústavy   SR   – čl.   127 ods.   3 navrhujem   aby mi   Ústavný   súd SR   svojim rozhodnutím   z vyššie   uvedených   dôvodov   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 100.000 Sk.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. T. M. listom sp. zn. Spr. 3282/2006 z 8. júna   2006   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu listom z 30. júna 2006.

2. 1. Predseda okresného súdu si osvojil vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. B. P., ktorá vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní uviedla, že:

„V   predmetnej   veci   považujem   postup   zákonného   sudcu   za   bezprieťahový. Dokazovanie vo veci vediem tak, aby som zistila skutkový stav vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci. K nečinnosti súdu v rámci obdobia od 1. 7. 2005 do 31. 12. 2005 počas môjho dočasného pridelenia na Krajský súd v Bratislave sa nevyjadrujem. Vo veci bude odp. v 1. rade vyrubený súdny poplatok za vzájomný návrh a následne bude súdom nariadené pojednávanie na termín august 2006.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol: „Sudkyňa JUDr. B. P. sama seba ohodnotila, že jej postup bol bezprieťahový, takéto samohodnotenie je v rozpore s právnymi predpismi ako aj so skutočnosťou. Pritom k jej nečinnosti ako aj nečinnosti celého Okresného súdu Bratislava III v období od 1. 7. 2005   do   31.   12.   2005   sa   nevyjadruje,   čím   vlastne   nepriamo   preukazuje   pokračujúce prieťahy v súdnom konaní. Predseda Okresného súdu Bratislava III JUDr. T. M. si nedal ani takú námahu, aby osobne z pozície predsedu súdu vypracoval stanovisko na základe jeho prešetrenia a Ústavnému súdu SR zaslal len vyjadrenie sudkyne JUDr. B. P., ktoré si osvojil zároveň ako svoje vyjadrenie.

Zo spisového materiálu, ktorý bol zaslaný Ústavnému súdu SR ako aj zo samotného vyjadrenia JUDr. B. P. je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III pokračoval v prieťahoch v súdnom   konaní,   tým   že   svojou   nečinnosťou   ako   aj   nedôslednosťou   odďaloval   svoje rozhodnutie,   ktoré   mohol   už   dávno   rozhodnúť.   Takýmto   konaním   okresný   súd   prispel v rozhodujúcej   miere   k prieťahom   v súdnom   konaní.   Obaja   odporcovia   cítili   túto nedôslednosť   okresného   súdu   a využívali   to   v pokračovaní   nedodržiavania   súdom stanovených lehôt a nepredkladaní súdom požadovaných dokladov.

Sudkyňa JUDr.   B.   P.   vo svojom vyjadrení sľubuje,   že   bude odporcovi v 1.   rade vyrubený   súdny   poplatok   za   vzájomný   návrh   a následne   bude   súdom   nariadené pojednávanie na termín august 2006. Zatiaľ ide len o sľuby, ktoré nemusia byť uskutočnené, keď   okresný   súd   niekoľkokrát   už   odročil   nariadené   pojednávanie.   I keď   by   sa   malo uskutočniť pojednávania v auguste 2006, bolo by to od 6. 4. 2005, keď bolo pojednávanie odročené, po takmer 1,5 roka.

Okresný súd prvé pojednávanie v tomto súdnom konaní uskutočnil až cca 1,5 roka od podania   žaloby   (...),   t.   j.   až   24.   1.   2005,   pričom   následne   bolo   odročené.   Ani   jedno odročenie nezapríčinil môj klient Ing. T. H.

Okresný   súd   proti   odporcovi   v 1.   rade   ani   v 2.   rade   nepostupoval   dostatočne dôsledne a razantne, pričom dopustil aby odporcovia požadované súdom dôkazy a doklady podkladali súdu až na viaceré výzvy a urgencie súdu a to aj v prekračujúcich lehotách a termínoch stanovených súdom ako aj v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom.(...) Odporcovia určovali priebeh súdu a nie samotný súd, ten len odročoval. Napríklad dňa 6. 10. 2004 sa môj klient ako navrhovateľ dostavil na pojednávanie a bolo mu len oznámené, že pojednávanie sa neuskutočňuje, nakoľko odporca v 2. rade zrejme   účelovo   neprevzal   predvolanie   na   pojednávanie.   Odporca   buď   neudal   správnu adresu   alebo   sa   presťahoval   a súdu   nenahlásil   zmenu.   Súd   musel   zariadiť   policajné doručenie predvolania odporcu na súd.

Môj   klient   dňa   18.   2.   2005   osobne   predniesol   a písomne   odovzdal   nesúhlasné stanovisko o nespokojnosti so súdnym konaním na pojednávaní na 5. stranách v 18. bodoch. Uvedené stanovisko zo dňa 18. 2. 2005 je založené v súdnom spise 20 Cp 18/2003 pod č. l. 181. Nikto z okresného súdu a ani sudkyňa JUDr. P. na to nereagovali a táto reakcia nie je uvedená v zozname úkonov súdu.

Okresný   súd   dostatočne   neuskutočnil   procesné   úkony   smerujúce   ku   skončenie predmetnej veci bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka. Súd neorganizoval procesný   postup   v súdnom   konaní   tak   aby   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty navrhovateľa.

V predmetnom vyjadrení sudkyne JUDr. P. nie sú v úkonoch súdu vedené sťažnosti navrhovateľa   z rokov   2005   a 2006.   Predseda   súdu   nedodržal   ani   lehotu   na   vybavenie sťažnosti.

Zdôrazňujeme,   že   posledné   pojednávanie   celkove   len   druhé   v poradí   bolo   až 6. 4. 2005 a do dnešného dňa nebol určený konkrétny termín odročeného pojednávania. Takýto prístup zo strany okresného súdu dostal môjho klienta do ťažkej životnej situácie a ukončenie predmetného súdneho konania je pre neho životne dôležité. (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 20 Cpr 18/2003:

- 16. apríl 2003 – sťažovateľ podal na okresnom súde návrh o určenie neplatnosti výpovede z pracovného   pomeru   voči   odporcom,   ktorý   bol   prevedený   do   oddelenia   Civilné   veci pracovné pod sp. zn. 20 Cpr 18/2003. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. B. P.;

- 4. jún 2003 – okresný súd zaslal odporcom výzvu, aby sa vyjadrili k návrhu a predložili doklad o ich právnej subjektivite;

- 12. jún 2003 – odporca v 1. rade doručil okresnému súdu časť požadovaných dokladov - stanovy a potvrdenie o pridelení IČO;

- 23. jún 2003 – odporca v 2. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu sťažovateľa;

- 25. september 2003 – okresný súd požiadal odporcu v 1. rade, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa a vyzval odporcu v 2. rade, aby predložil doklad o jeho právnej subjektivite;

- 10. október 2003 – okresnému súdu bolo doručené podanie odporcu v 2. rade, ktorým oznámil,   že   je   samostatným   právnym   subjektom   registrovaným   na   Ministerstve   vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) ako občianske združenie od roku 1990, ako doklad boli zaslané stanovy odporcu v 2. rade;

- 7. november 2003 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v 1. rade, že s obsahom návrhu sťažovateľa nesúhlasia a žiadajú ho zamietnuť;

- 20. november 2003 – okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade o predloženie ďalších s vecou súvisiacich dokladov;

- 4. december 2003 – odporca v 2. rade zaslal okresnému súdu požadované doklady;

- 4. február 2004 – okresný súd opäť vyzval pod hrozbou poriadkovej pokuty právneho zástupcu odporcu v 1. rade o predloženie dokladov, ktoré súd žiadal predložiť v zmysle výzvy z 20. novembra 2003;

- 23. marec 2004 – okresný súd zaslal spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na základe jeho výzvy;

- 6. apríl 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 20. apríl 2004 – okresný súd opätovne zaslal spis krajskému súdu;

- 5. máj 2004 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu;

- 30. august 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. október 2004;

- 9. september 2004 – okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu v 1. rade, aby do 10 dní predložil písomné doklady požadované súdom už 20. novembra 2003 a 4. februára 2004;

- 28. september 2004 – okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu potreby zistenia nového sídla odporcu v 2. rade, požiadal ministerstvo vnútra o oznámenie sídla odporcu v 2. rade a mena osoby oprávnenej za neho konať;

-   4.   október   2004   –   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   doplnenie   žalobného   petitu a vyčíslenie požadovanej náhrady mzdy;

- 3. november 2004 – ministerstvo vnútra oznámilo okresnému súdu sídlo odporcu v 2. rade (nezmenené) a meno štatutárneho zástupcu (K. P.);

- 29. november 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. január 2005;

-   30.   november   2004   –   okresný   súd   zaslal sťažovateľovi   výzvu   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh doručený okresnému súdu 4. októbra 2004, opätovne žiadal právneho zástupcu odporcu v 1. rade pod hrozbou poriadkovej pokuty o predloženie už požadovaných dokladov, zároveň požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru N. (ďalej len „OO PZ“) o doručenie predvolania a rovnopisu podania odporcovi v 2. rade;

- 21. decembra 2004 – okresnému súdu bola doručená odpoveď OO PZ, že k doručeniu zásielky odporcovi v 2. rade nedošlo z dôvodu, že sa na uvedenej adrese nezdržiava a nebol zistený   iný   pobyt.   Zo   správy   vyplýva, že podľa   slov   správcu   budovy   sa   organizácia   – odporca v 2. rade presťahoval do L. na jemu neznámu adresu;

-   30.   december   2004   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa,   ktorým reklamoval   nemožnosť   zaplatenia   súdneho   poplatku,   pretože   s výzvou   súdu   na   jeho zaplatenie mu nebola doručená poštová poukážka;

- 13. január 2005 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade k návrhu sťažovateľa;

-   18.   január   2005   –   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   poštovú   poukážku   na   zaplatenie súdneho poplatku;

- 24. január 2005 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí sťažovateľa a odporcu v 2. rade bolo odročené z dôvodu ďalšieho dokazovania na 21. február 2005;

- 25. január 2005 – okresný súd opäť žiadal právneho zástupcu odporcu v 1. rade pod hrozbou   poriadkovej   pokuty,   aby   predložil   do   10   dní   materiály   požadované   súdom   už 20. novembra 2003, 4. februára 2004, 9. septembra 2004 a 30. novembra 2004, zároveň uložil odporcovi v 1. rade poriadkovú pokutu vo výške 8 000 Sk;

-   18.   február 2005 – sťažovateľ podal okresnému súdu   svoje stanovisko k vyjadreniam štatutára odporcu v 2. rade;

- 21. február 2005 – na pojednávanie sa nedostavil odporca v 2. rade, sťažovateľ predložil doklad o uhradení súdneho poplatku za rozšírený návrh, právny zástupca odporcu v 1. rade predložil   listinné   doklady,   súvisiace   so   sporom,   následne   bolo   pojednávanie   odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne na 6. apríl 2005;

- 28. február 2005 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie právneho zástupcu odporcu v 1.   rade   proti   uloženiu   poriadkovej   pokuty,   ktoré   odôvodnil   tým,   že   súd   odporcovi v 1. rade   neuložil   žiadnu   povinnosť,   nevyzval   ho   na   doplnenie   dôkazov,   výzvy   na predloženie dokladov bola adresovaná právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade;

- 6. apríl 2005 – na pojednávaní sťažovateľ navrhol rozšírenie žalobného návrhu o náhradu straty na zárobku, ktoré okresný súd pripustil. Po vypočutí sťažovateľa a odporcov bolo pojednávanie odročené na 8. jún 2005 z dôvodu ďalšieho dokazovania;

-   7.   jún   2005   –   právny   zástupca   odporcu   v 1.   rade   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní 8. júna 2005 zo zdravotných dôvodov a žiadal o odročenie pojednávania;

-   8.   jún   2005   –   na   pojednávaní   predložil   sťažovateľ   okresnému   súdu   listinné   dôkazy, z dôvodu ďalšieho dokazovania bolo pojednávanie odročené na 11. júl 2005;

- 9. jún 2005 – okresný súd vyzval pod hrozbou poriadkovej pokuty právneho zástupcu odporcu v 1. rade na doloženie dokladov podľa uznesenia súdu zo 6. apríla 2005 a adresu svedka K.;

-   21.   jún   2005   –   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   nariadeného   na   11.   júl   2005 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne (stáž na odvolacom súde);

- 8. júl 2005 – právny zástupca odporcu v 1. rade založil do spisu požadované doklady, zároveň oznámil, že adresu svedka K. sa nepodarilo zistiť;

- 11. júl 2005 – právny zástupca odporcu v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k sťažovateľovmu návrhu a vzájomný návrh;

- 18. november 2005 – okresnému súdu bola oznámená zmena adresy právneho zástupcu odporcu v 1. rade;

-   8.   december   2005   –   spis   okresného   súdu   bol   zaslaný   ústavnému   súdu   (doručený 13. januára 2006);

-   14.   február   2006   –   ústavným   súdom   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   (doručený 17. februára 2006);

- 22. marec 2006 – uznesením okresného súdu bol odporca v 1. rade vyzvaný na odstránenie chýb vzájomného návrhu;

- 31. marec 2006 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu;

- 4. máj 2006 – okresnému súdu bolo doručené podanie odporcu v 1. rade týkajúce sa vzájomného návrhu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   Cpr   18/2003   o návrhu   sťažovateľa   o určenie neplatnosti   výpovede   z pracovného   pomeru   a o   náhrade   mzdy,   došlo   k   porušeniu sťažovateľom   namietaného   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   určenie   neplatnosti   výpovede   z pracovného   pomeru a uplatnený nárok sťažovateľa o náhradu mzdy, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov,   ktoré   sú   zdrojom   príjmov   sťažovateľa)   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   napadnutého   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   to   vo   svojom vyjadrení netvrdila ani zákonná sudkyňa, a ani predseda okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 4. júna 2003 do 4. februára 2004, t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 5. mája 2004 do 29. novembra 2004, t. j. viac ako 6 mesiacov, (počas tejto doby okresný súd síce 30. augusta 2004 nariadil pojednávanie na 6. október 2004, neskôr ho však zrušil);

- od 8. júna 2005 do 22. marca 2006, t. j. viac ako 7 mesiacov, (po zohľadnení doby dvoch mesiacov a 9 dní, keď bol spis zapožičaný ústavnému súdu).

Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas takmer dvoch rokov v podstate žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu je z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti   veci   alebo   správania   účastníkov,   ale   v dôsledku   postupu   súdu.   Pokiaľ   ide o obdobie, keď sa vo veci nekonalo z dôvodu stáže zákonnej sudkyne na krajskom súde, z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy treba túto skutočnosť považovať za právne bezvýznamnú, lebo ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neposudzoval postup zákonnej sudkyne, ale posudzoval postup   súdu,   a teda   nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec   (napr.   I.   ÚS   236/04).   Preto   pri posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   uvedené zákonnou   sudkyňou.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už uviedol   (pozri   napr.   I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodnil dlhoročným strádaním, zdravotnými ťažkosťami, finančnými, pracovnými,   rodinnými   a osobnými   problémami   vzniknutými   v súvislosti   s   konaním vedeným na okresnom súde.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   najmä   na   neodôvodnenú   nečinnosť   okresného   súdu,   na   celkovú   dĺžku konania pred okresným súdom, ale aj povahu veci a jeho význam pre sťažovateľa, považuje za   primerané   v   sume   50 000 Sk,   tak   ako   je   to   uvedené   vo   výroku   tohto   rozhodnutia v bode 2.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu právneho   zastúpenia   advokátom   za   tri   úkony   právnej   služby   (príprava   a prevzatie zastúpenia,   podanie   ústavnej   sťažnosti   z 21. novembra   2005   a podanie   písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 30. júna 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena dvakrát 2 501 Sk a režijný paušál dvakrát 150 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2006, patrí odmena v sume 2 730 Sk a režijný paušál k tomuto úkonu v sume 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   v danom   prípade sumu 8 196 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006