znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 117/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 8/2011 z 18. apríla 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) bola 17. septembra 2012 doručená sťažnosť M. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 3 To 8/2011 z 18. apríla 2012 (ďalej len,,rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Zo   sťažovateľkou   podanej   sťažnosti   a   z   jej   prílohy   vyplýva,   že   rozsudkom Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   3   T   6/2004   z 26.   februára   2009   bola   uznaná   vinnou z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 148 ods. 1 a 5 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 148a ods. 1 a 3 Trestného zákona účinného   do   31.   decembra   2005.   Najvyšší   súd   aj   na   odvolanie   sťažovateľky   rozhodol rozsudkom   napadnutým   touto   sťažnosťou   tak,   že   aj   vo   vzťahu   k   sťažovateľke   zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 148 ods. 5, § 35 ods. 1 a § 40 ods. 1 Trestného zákona jej uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a na jeho výkon ju zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.

3. Sťažovateľka v úvode sťažnosti poukazuje na jednotlivé body obžaloby, v ktorých bola uznaná vinnou z uvedených trestných činov, a zotrváva na tom, že skutky sa nestali, nebola   preukázaná   objektívna   ani   subjektívna   stránka   trestných   činov,   že   vo   všetkých prípadoch   išlo   o reálne   obchodné   prípady   (a   nie   o fiktívnu   fakturáciu)   a že   tvrdenia obžaloby   pred   súdom   neboli   preukázané.   Svoju   argumentáciu   týkajúcu   sa   namietaného porušenia označených základných práv a slobôd rozdelila do viacerých rovín a in concreto poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

,,... pri   výsluchu   svedka   F...   nebol   prítomný   ani   jeden   z advokátov   obvinených, ktorí neboli   o tomto   úkone   vyšetrovateľom   ani   upovedomení,   pričom   súd   tento   dôkaz hodnotí ako zásadný, no my ho považujeme za nezákonný a protiústavný, nakoľko bolo odňaté právo obvinených a ich advokátov na spravodlivý proces.

... došlo   tým   k porušeniu   zásady   kontradiktórnosti   trestného   konania...   a rovnosti strán v trestnom konaní, keď dôkazy navrhnuté obhajobou... (výsluch svedkov Š. a Ž.), ktoré svedčili v prospech obžalovaných neboli súdom vykonané a súd sa... nevysporiadal s tým, prečo tieto dôkazy nevykonal a tento svoj postup... nezdôvodnil...

Taktiež chceme uviesť, že obžalovaní S... a D... požadovali konfrontáciu s Ing. Z... a svedkom   F...   v čase,   keď   to   ešte   bolo   možné,   no   ani   tieto   požiadavky   neboli vyšetrovateľom   a následne   súdom   akceptované   tak   ako   nebola   akceptovaná   ani požiadavka...   na   zopakovanie   výsluchu   svedka   F...   za   prítomnosti   právnych   zástupcov obvinených.   Taktiež   nemôžeme   súhlasiť   s výškou   uloženého   trestu...   bolo   potrebné aplikovať zákon   priaznivejší   pre   obžalovanú (sťažovateľku) v zmysle   §   2   ods.   1   TZ (č. 300/2005 Z. z.)... pri aplikácii tejto zásady by bolo potom potrebné ju oslobodiť spod obžaloby...,   pretože   trestnosť   činu   kladeného   jej   za   vinu   by   zanikla   hlavne   vo   vzťahu k aplikácii § 148 TZ...

V prípravnom   konaní   malo   dôjsť   k odpočúvaniu   a záznamu   telekomunikačných činností,   pričom   z obsahu   spisu   nebolo   preukázané,   že   k odpočúvaniu   došlo   zákonným spôsobom v zmysle § 88 TP a k záznamom, ktoré boli použité ako dôkaz v konaní neboli pripojené záznamy policajného orgánu v zmysle § 88 ods. 5, aj keď tieto záznamy boli súdom použité ako dôkaz, čím boli porušené ustanovenia... TP.

Prvostupňový i odvolací súd napriek opakovanej požiadavke obhajcov nezabezpečil požadované dôkazy, hlavne týkajúce sa utajovanej časti spisu ako aj dôkaz svedka P..., ktorým sa preukazuje účelová výpoveď nehodnoverného svedka F..., ktorý bol na výpoveď navedený, čím boli porušené práva obvinených na obhajobu a proces fairplay.“

4. Sťažnostnú   argumentáciu   sťažovateľka   uzatvára   tvrdením,   že   konanie,   ktoré predchádzalo   rozsudku   najvyššieho   súdu,   trpí   takými   závažnými   procesnými   vadami, v dôsledku ktorých sa rozsudok javí ako nezákonný, porušujúci ústavné práva sťažovateľky na   súdnu   ochranu   a   spravodlivý   súdny   proces,   a   čo   sa   týka   do   hodnotenia   dôkazov, aj nepreskúmateľný.   V petite   sťažnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...,   ako   aj   právo   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru... rozsudkom Najvyššieho súdu... porušené boli.

Rozsudok   Najvyššieho   súdu...   sa   zrušuje   a   vec   sa   vracia   Najvyššiemu   súdu... na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľke... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- Eur, ktoré je Najvyšší súd... povinný vyplatiť... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu základných   práv   a slobôd,   ako   aj   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém tejto   ochrany   je   založený   na   princípe   subsidiarity,   ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných   súdov   (čl.   142   ods.   1   ústavy),   a to   tak,   že   všeobecné   súdy   sú   primárne zodpovedné   za   výklad   a aplikáciu   zákonov,   ako   aj   za   dodržiavanie   základných   práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľky a vecne sa zaoberať jej sťažnosťou iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,   že ochrany   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).

9. K sťažnostným námietkam sťažovateľky týkajúcim sa porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jej námietok je subsumovateľná pod dovolacie dôvody:

- podľa   §   371   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku – zásadným   spôsobom   bolo porušené právo na obhajobu,

- podľa   §   371   ods.   1   písm.   g)   Trestného   poriadku – rozhodnutie   je   založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

- podľa   §   371   ods.   1   písm.   i)   Trestného   poriadku – rozhodnutie   je   založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

10. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania   zvolil   medzi   súdnymi   orgánmi   ochrany   porušených   základných   práv   a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy.   Keďže   proti   napadnutému   rozsudku najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľkou tvrdených pochybení v jeho postupe   a rozsudku   podať   dovolanie   (§ 371   Trestného   poriadku),   právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky má najvyšší súd ako súd dovolací,   čím   bola   zároveň   vylúčená   právomoc   ústavného   súdu.   Vzhľadom   na   túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd   nemohol   rozhodovať   o ďalších   návrhoch   sťažovateľky,   ktoré   sú   viazané   na   to, že sťažnosti   by   bolo   vyhovené   (zrušenie   rozsudku   najvyššieho   súdu   a vrátenie   veci na ďalšie konanie, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013