znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 117/2011-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   apríla   2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., a M. A. M., B., obaja prechodne ubytovňa F., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 22 C 150/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. a M. A. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 7. januára 2011   doručená   sťažnosť   J.   M.   a M.   A.   M.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I   (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 150/2007.

2. Z obsahu sťažnosti   a   pripojených príloh   vyplýva, že sťažovatelia podali 15. októbra 2007 na Okresnom súde Bratislava IV žalobu, ktorou sa domáhali náhrady škody. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpená na ďalšie konanie na okresný súd. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že posledným úkonom konajúceho okresného súdu   bolo   vydanie   uznesenia   o oslobodení   od   súdnych   poplatkov   zo 7.   októbra   2009 a okresný súd od vykonania tohto úkonu ďalej vo veci nekoná. Podľa názoru sťažovateľov nečinnosť súdu viac ako 15 mesiacov v spojení s celkovou dĺžkou konania, ktorá je viac ako 3 roky, možno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré vzbudzujú pocit neistoty a porušujú ich označené základné práva.

3. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej opisujú svoju tiesnivú ekonomickú situáciu, ktorá je dôsledkom nezákonnej dražby ich bytu a na ktorú by podľa ich názoru mal ústavný súd pri rozhodovaní o porušení základných práv a priznaní primeraného zadosťučinenia prihliadať.

4.   V petite   sťažnosti   sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2   ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod sp.   zn.   22   C   150/2007,   prikázal okresnému   súdu   v označenej   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   primerané zadosťučinenie   vo   výške   15   000   €   pre   každého   sťažovateľa   a povinnosť   nahradiť   trovy konania.

5. V závere sťažovatelia s poukazom na svoje majetkové pomery žiadajú, aby im v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.  

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.  

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom.

8. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy a dohovoru ústavný súd predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote, a preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv alebo slobôd   účinne poskytuje, a na použitie   ktorých   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľmi označených základných práv je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Z obsahu samotnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia nevyužili túto zákonnú možnosť ochrany svojich základných práv a sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu nepodali.  

13. Ústavný súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré majú podľa zákona o   súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovatelia   túto   podmienku   nesplnili   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody však sťažovatelia v danej veci neuviedli a ani ústavný súd ich   nezistil.   Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je,,vigilantibus iuris“, teda   bdelým   patrí   právo,   alebo   nech   si   každý   stráži   svoje   práva,   vrátane   označených základných   práv   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   prejednania   veci v primeranej lehote garantovaných ústavou a dohovorom.

14.   Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovatelia   nevyčerpali   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   im   umožňuje už   spomínaný zákon o súdoch.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

16. Z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv, ústavný súd nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľom právneho zástupcu z radov advokátov a námietkami sťažovateľov sa zaoberal v rozsahu, ktorý mu bol zrejmý z petitu sťažnosti, ako aj jej odôvodnenia a príloh.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľom nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo, podali v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 6. apríla 2011