znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 117/09-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   29.   septembra 2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana   Ľalíka   vo   veci sťažnosti   A.   Š.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. J.   F.,   B., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 526/1996 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 526/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 526/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   zaplatiť jej   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   IV j e   p o v i n n ý   uhradiť   A.   Š.   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   438,57   €   (slovom   štyristotridsaťosem   eur   a   päťdesiatsedem   centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 117/09-13   z   23.   apríla 2009   prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 526/1996.

2. Sťažovateľka podala 27. augusta 1996 na okresnom súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý je vedený pod sp. zn. 6 C 526/1996.

Ďalej v sťažnosti uviedla:«Žaloba cca jeden rok „ležala“ na súde. Až potom sa... pojednávalo (11. 9. 1997 a 7. 4. 1998) - boli vypočutí svedkovia. Na ďalších pojednávaniach 5. 5. 1998 a 4. 6. 1998 boli vypočutí ďalší svedkovia. Potom začala vec viaznuť. Listom z 29. 9. 1999 sťažovateľka žiadala o informáciu, čo sa v danej veci na súde deje. Vec urgovala ďalším listom z 12. 6. 2000. Keďže v konaní nedochádzalo k esenciálnemu vecnému posunu (vec už skoro štyri roky „ležala“ nečinne na súde) sťažovateľka z obáv... o výsledok súdneho sporu podala sťažovateľka   dňa   6.   5.   2002   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   blokujúceho prípadné majetkové dispozície žalovaného s predmetným rodinným domom...

Je isté, že prinajmenej do r. 1998-1999 súd už mal k dispozícii vyjadrenia sporových strán,   svedecké výpovede,   mohol   urobiť   i   ohliadku   stavby   na   mieste   a   mal...   ustanoviť znalca   na   určenie   hodnoty   domu,   určenie   podielu   jeho   rozostavanosti   ku   dňu   vzniku manželstva a takto dospieť k hodnote, deliteľnej ako výsledok predmetného sporu medzi sporové strany...

Je faktom, že sťažovateľka podala voči rozsudku OS Bratislava IV odvolanie... Krajský   súd   v   Bratislave   potom   uznesením   č.   5   Co   182/2006   z   22.   1.   2008 sťažovateľkou napadnutý rozsudok OS Bratislava IV č. 6 C 526/1996 z 27. 1. 2006 zrušil. Vec bola vrátená tomuto prvostupňovému súdu...

Postup súdu v merite veci (v konaní č. 6 C 526/1996) je v súčasnosti ale zastavený, lebo OS Bratislava IV sa nazdáva, že prioritne musí doriešiť odvolanie p. F. Š. zo dňa 7. 5. 2008...

Realita dnešných dní znamená, že sťažovateľka ani nemôže dovidieť koniec sporu o vysporiadanie ňou vložených investícií do rodinného domu...»

3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 C 526/1996 porušil právo p. A. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava IV sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 C 526/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc €), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť p. A. Š. trovy konania, tak ako budú vyčíslené   v písomnom vyhotovení nálezu do   15 dní   od doručenia   tohto nálezu na   účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F...“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľka odôvodnila takto: „... Pre výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľky ako aj dĺžku ich trvania a z dôvodu ich opakovaného výskytu žiada sťažovateľka, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3179/09 z 13. mája 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 16. júna 2009.

4.1 Predsedníčka   okresného   súdu   okrem   uvedenia   chronológie   úkonov   vo   veci vo svojom vyjadrení uviedla:

„Jednalo   sa   o   obdobie zvýšeného nápadu vecí...,   čím   sa   úmerne zvýšil   aj počet všetkých neskončených vecí v oddelení. Z tohto dôvodu sa zákonný sudca musel zameriavať na   prejednávanie   a   rozhodovanie   tzv.   reštančných   vecí,   preto   prvý   úkon   v   konaní 6 C 526/1996 (výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh) bol urobený až dňa 12. 3. 1997...

... je   zrejmé,   že   sa   jedná   o   právne   náročnú   vec.   Z   prehľadu   postupu   a   úkonov zákonného   sudcu   v   konaní   vyplýva,   že   vo   veci   vykonával   potrebné   procesné   úkony a pojednával.   Vo   veci   bolo   rozhodnuté   dňa   27.   1.   2006.   Spis   bol   viackrát   postúpený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach.

Navrhovateľka napriek tomu, že sa sťažuje na prieťahy v konaní, bola sama v konaní dlhodobo nečinná, čo je zrejmé aj z jej neúčastí na pojednávaniach.

V   konaní   účastníci   opakovane   sťažovali   postup   súdu   najmä   tým,   že   nereagovali na výzvy, príp. nereagovali na výzvy podľa pokynov súdu a svojimi podaniami mnohokrát zbytočne   predlžovali   súdne   konanie.   Tiež   sa   v   konaní   neustanovovali   riadne na pojednávanie, čím bolo veľa nariadených pojednávaní zbytočne zmarených. Prieťahy v konaní boli spôsobené v najväčšej miere konaním a správaním účastníkov, nie súdu.“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku zo 16. júna 2009, ktorým reagovala na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v podstatnom uviedla:

«a) od októbra 1997 do marca 1999 je síce faktom, že súd nariaďoval pojednávania, tie   ale   boli   vecne   nepripravené,   nesmerovali   k   riešeniu   veci   a   sú   klasickým   prípadom neefektívnej činnosti súdu (na tom sťažovateľka žiadnu „vinu“ nenesie),

b) v marci 1999 bolo nariadené znalecké dokazovanie (ad 1 na hodnotu hnuteľných veci, ad 2 na hodnotu vložených investícii do rodinného domu vo vlastníctve žalovaného). Korešpondencia súdu so sťažovateľkou, či prišlo k dohode o hodnote hnuteľných vecí tiež nepatrí   k   efektívnej   justičnej   práci;   omnoho   výraznejšie   je   však   bezradnosť pojednávajúceho sudcu vidieť v tom, že konkrétnemu znalcovi bola úloha vyčísliť hodnotu vložených investícii do rodinného domu vo vlastníctve žalovaného daná až v decembri 2000 –   teda   jeden   a polroka   po   nariadení   znaleckého   dokazovania!   A   to   dokonca   s   právne chybne formulovanou otázkou (ako potom ukázalo rozhodnutie KS v Bratislave č. 5 Co 182/2006   z 22.   1.   2008).   Ani   na   tom   sťažovateľka   samozrejme   žiadnu   „vinu“   nenesie. Podčiarkujeme,   že   sťažovateľka   v   ústavnej   sťažnosti   hovorí   paralelne   o   zbytočných prieťahoch a neefektívnej činnosti súdu.

c) Rok   po   prevzatí   spisu   (teda   v   januári   2002)   znalec   upozornil   súd   na   zle formulovanú úlohu !

d)   Znalecký   posudok   Ing.   I.   B.   zaslal   súdu   v   apríl   2003!   –   ale   jednoznačne a dokázateľne   len   na   základe   činnosti   sťažovateľky,   ktorá   priamo   kontaktovala   znalca a prosila ho vypracovanie posudku...

f) Možno teda vidieť, že • prvých zbytočných šesť mesiacov uplynulo od podania žaloby (27. 8. 1996) do výzvy na zaplatenie súdneho poplatku (12. 3. 1997),

• zbytočných šesť mesiacov uplynulo od 15. 10. 1997 do 7. 4. 1998, • zbytočných deväť mesiacov uplynulo od 4. 6. 1998 do 26. 3. 1999, • zbytočných deväť mesiacov uplynulo od 4. 6. 1998 do 26. 3. 1999, • úplne neefektívnym bolo obdobie od 27. 1. 2001 do 28. 4. 2003, • a úplne zbytočne plynie čas od 18. 6. 2008... Sťažovateľka chce aj uviesť, že stanovisko predsedníčky OS Ba IV... hodnotí ako značne   nekorektné,   snažiace   sa   sťažovateľke   podsunúť   nečinnosť,   či   nedostatok kooperatívnosti. Opak je pravdou, čo dokumentujú minimálne dva listy vedenia OS Ba IV (z 19. 8. 2005 a z 19. 2. 2009) – tie prikladáme.»

5. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 526/1996 ústavný súd zistil:

Sťažovateľka 27. augusta 1996 podala okresnému súdu návrh na začatie konania proti F. Š. na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 6 C 526/1996. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

4. apríla 1997 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, sťažovateľka súdny poplatok zaplatila 16. apríla 1997,

3. júna 1997 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul sťažovateľku a pojednávanie odročil na 11. september 1997,

11. septembra 1997 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul odporcu a pojednávanie odročil na neurčito, účastníkom sporu uložil povinnosť, aby v lehote 14 dní predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

3. októbra 1997 odporca oznámil okresnému súdu mená a adresy svedkov, ktorí majú byť vypočutí,

7. apríla 1998 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 5. máj 1998 z dôvodu vypočutia ďalších svedkov,

5. mája 1998 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 4. jún 1998 z dôvodu vypočutia ďalších svedkov,

4. júna 1998 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania,

– okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-93 z 26. marca 1999 ustanovil znalkyňu M. A. na ocenenie hnuteľných vecí a znalca Ing. I. B. na ocenenie nehnuteľnosti a uložil im povinnosť   vypracovať   znalecký   posudok   do   jedného   mesiaca   od prevzatia   súdneho spisu,10. júna 1999 okresný súd odoslal spis súdnej znalkyni M. A.,

– sťažovateľka podaním okresnému súdu 24. augusta 1999 zobrala žalobný návrh späť v časti, ktorý sa dotýka hnuteľných vecí, a navrhla zrušenie uznesenia o ustanovení znalkyne na ocenenie hnuteľných vecí,

– súdna znalkyňa M. A. 27. augusta 1999 vrátila zapožičaný súdny spis okresnému súdu z dôvodu, že sťažovateľka netrvá na vypracovaní znaleckého posudku,

12. októbra 1999 sťažovateľka navrhla nariadenie termínu pojednávania,

13. októbra 1999 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 5 dní oznámila, či došlo k dohode s odporcom na zostatkových cenách hnuteľných vecí,

15. novembra 1999 sťažovateľka zopakovala okresnému súdu, že berie žalobný návrh späť v časti, ktorý sa dotýka hnuteľných vecí, a navrhuje v tomto rozsahu konanie zastaviť, pokračovať sa má v konaní len o vyporiadanie nehnuteľnosti,

16.   marca   2000   sa   neuskutočnilo   súdne   pojednávanie,   pretože   sa   nedostavila právna zástupkyňa odporcu a okresný súd pojednávanie odročil na 20. apríl 2000,

20. apríla 2000 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľky predniesol, že späťvzatie žalobného návrhu v časti týkajúcej sa nehnuteľných vecí nie je možný, a preto navrhol dohodu týkajúcu sa hnuteľných vecí, s čím vyslovil súhlas odporca, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito a uložil účastníkom konania, aby v lehote 10 dní oznámili, či došlo k dohode,

23. mája 2000 okresný súd požiadal právneho zástupcu sťažovateľky o oznámenie, či došlo medzi účastníkmi konania k dohode,

19. júla 2000 právny zástupca sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že k dohode medzi účastníkmi sporu nedošlo,

24.   októbra   2000   sa   neuskutočnilo   súdne   pojednávanie,   pretože   sa   nedostavil právny zástupca sťažovateľky, ktorého neúčasť ospravedlnila, okresný súd pojednávanie odročil na 21. november 2000,

21. novembra 2000 sa neuskutočnilo súdne pojednávanie, pretože sa nedostavil právny zástupca odporcu, ktorého neúčasť bola ospravedlnená, okresný súd pojednávanie odročil na 19. december 2000,

19. decembra 2000 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom bola predložená dohoda sporových strán týkajúca sa ceny hnuteľných vecí, ktorých zostatkovú cenu mali oznámiť v krátkej lehote okresnému súdu, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu   odoslania   spisu   ustanovenému   znalcovi   na   vypracovanie   znaleckého   posudku nehnuteľnosti,

27. januára 2001   súdny   znalec   prevzal   súdny   spis   na   vypracovanie   znaleckého posudku,

6. septembra 2001   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   na   vypracovanie znaleckého   posudku,   znalec   listom   zo   14.   septembra   2001   oznámil   okresnému   súdu, že pre dlhotrvajúce   onemocnenie   nemohol   vypracovať   znalecký   posudok   a   vykoná tak v priebehu októbra 2001,

12. novembra 2001   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   na   vypracovanie znaleckého posudku,

20. novembra 2001 úradným záznamom bolo do spisu poznamenané, že znalec telefonicky   oznámil   okresnému   súdu,   že   bol   6   týždňov   práceneschopný,   a   požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do konca roka 2001,

31. decembra 2001 súdny znalec žiadal okresný súd o upresnenie zadania úlohy, na ktorú ma vypracovať znalecký posudok,

26.   apríla   2002   sťažovateľka   žiadala   okresný   súd   o   podanie   informácie o aktuálnom stave konania a tiež o efektívny postup v konaní,

6. mája 2002   sťažovateľka   okresnému   súdu   navrhla   vydanie   predbežného opatrenia,

30.   mája   2002   sťažovateľka   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní,

12. júna 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, sťažovateľka poplatok zaplatila 19. júna 2002,10.   júla   2002   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   526/96-136   vydal   predbežné opatrenie,

14. augusta 2002 odporca podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

27. septembra 2002 bol spis odoslaný Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o   podanom   odvolaní   odporcu,   krajský   súd   prevzal   spis 8. októbra 2002,

12. decembra 2002 krajský súd vrátil spis okresnému súdu s tým, že uznesením z 30. októbra 2002 odvolanie odmietol,

11. februára 2003 okresný súd urgoval súdneho znalca,

28. apríla 2003 znalec vrátil zapožičaný súdny spis a zaslal vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie,

5. júna 2003 odporca sa vyjadril k vypracovanému znaleckému posudku,

21. júla 2003 sa sťažovateľka vyjadrila k vypracovanému znaleckému posudku,3. decembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-214 priznal odmenu súdnemu znalcovi za podaný znalecký posudok,

3.   februára 2004   sa   neuskutočnilo   súdne   pojednávanie z   dôvodu   onemocnenia zákonného sudcu, pojednávanie bolo odročené na 9. marec 2004,

9. marca 2004 sa neuskutočnilo súdne pojednávanie z dôvodu, že sťažovateľka nebola prítomná a nemala vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, pojednávanie bolo odročené na 20. máj 2004,

19.   mája 2004   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   sťažovateľku   i   seba z neúčasti na pojednávaní a navrhol pojednávanie odročiť,

20.   mája   2004   sa   neuskutočnilo   súdne   pojednávanie   z   dôvodu   ospravedlnenia z neúčasti   sťažovateľky   a   jej   právneho   zástupcu,   pojednávanie   bolo   odročené na 16. september 2004,

16. septembra 2004 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul súdneho znalca a odročil ho na 28. október 2004 z dôvodu vypočutia svedkov,6.   októbra   2004   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   doplňujúce   stanovisko k veci,28. októbra 2004   sa   neuskutočnilo   súdne   pojednávanie   z   dôvodu, že na pojednávanie sa nedostavili volaní svedkovia a odporca, pojednávanie bolo odročené na 2. december 2004,

2. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-251 uložil svedkom poriadkovú pokutu za sťažovanie postupu v konaní tým, že sa nedostavili na súd,

2.   decembra   2004   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd vypočul predvolaných svedkov a odročil   ho na neurčito z dôvodu doplnenia znaleckého posudku,

24. februára 2005 sťažovateľka požiadala okresný súd o informáciu, v akom štádiu sa nachádza vypracovanie doplnenia k znaleckému posudku,

13.   mája   2005   okresnému   súdu   znalec   doručil   znalecký   posudok   spolu s vyúčtovaním odmeny,

18. augusta 2005 okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-311 priznal odmenu súdnemu znalcovi za podaný znalecký posudok,

20. októbra 2005   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavil odporca   ani   jeho   právny   zástupca,   ktorým   doručenie   predvolania   nebolo   vykázané, sťažovateľka predniesla stanovisko k vypracovanému znaleckému posudku a pojednávanie bolo odročené na 24. január 2006,

24.   októbra   2005   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   stanovisko   k   veci a navrhla vykonanie dokazovania,

24.   januára   2006   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd vypočul   súdneho   znalca,   pojednávanie   bolo   odročené   na   27.   január   2006   z dôvodu vyhlásenia rozsudku,

27.   januára   2006   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd rozhodol vo veci samej,

21. februára 2006 sťažovateľka požiadala o vydanie predbežného opatrenia,27.   marca   2006   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   rozsudku,   odporca   podal odvolanie proti rozsudku 5. apríla 2006,

21. apríla 2006 krajský súd prevzal spis na rozhodnutie o podaných odvolaniach,22. januára 2008 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 182/06 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

19.   februára   2008   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie   za   prítomnosti sťažovateľky a odporcu, na ktorom sťažovateľka uviedla, že trvá na vydaní predbežného opatrenia, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito,

19. marca 2008 bol okresnému súdu vrátený spis sp. zn. 6 C 526/96,

31. marca 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-419 vydal predbežné opatrenie,

7.   mája   2008   odporca   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k.   6   C   526/96-419 z 31. marca 2008,

3.   júna   2008   bolo   uskutočnené   súdne   pojednávanie,   po   prednesení   stanovísk právnych   zástupcov   účastníkov   sporu   okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania,

4. júna 2008 okresný súd odoslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní odporcu, krajský súd prevzal spis 6. júna 2008,

18. júna 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-446 ustanovil znalca Ing. J. N.   a   uložil   mu   povinnosť   vypracovať   znalecký   posudok   v   lehote   jedného   mesiaca od doručenia spisu a uložil účastníkom konania zložiť v lehote 8 dní preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku,

28. júla 2008 navrhla sťažovateľka vydanie predbežného opatrenia,

11. augusta 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní spresnila návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vzhľadom   na   už   vydané   predbežné   opatrenie vo veci,

2. septembra 2008 sťažovateľka spresnila návrh na vydanie predbežného opatrenia,16.   septembra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   526/96-463   o   návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia z 28. júla 2008 rozhodol tak, že opravil vo výrokovej časti a odôvodnení svoje uznesenie č. k. 6 C 526/96-136, v časti týkajúcej sa rodinného domu konanie zastavil, v časti pozemkov návrh zamietol a v ostatnej časti návrh odmietol,

6.   novembra   2008   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený, keďže nerozhodol o odpustení zmeškanej lehoty na podanie odvolania,12. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. 6 C 526/96-472 zamietol návrh odporcu na odpustenie zmeškanej lehoty,

12. marca 2009 krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 66/09 odmietol odvolanie odporcu,

23.   marca   2009   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   Ing.   J.   N.   na   podanie znaleckého posudku,

8.   apríla   2009   súdny   znalec   Ing.   J.   N.   oznámil,   že   nemohol   podať   znalecký posudok, lebo okresný súd mu dosiaľ nedoručil spis.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

7. Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

7.1 Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania   možno napadnuté   konanie   považovať   po   skutkovej   stránke   za   zložitejšie.   Samotnú   skutkovú zložitosť   však   nemožno   dávať   do   súvislosti   s   pretrvávajúcou   neefektívnou   činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

7.2 Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   podstatnú   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľka   prispela k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, opakované požadovala nariadenie termínu pojednávania a opakovane sa sťažovala na prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky z 27. júla 2005   v   liste   sp.   zn.   Spr.   3419/05   z   19.   augusta   2005   uviedla: „Za   ostatné   prieťahy v označenej právnej veci sa Vám ako orgán štátnej správy... ospravedlňujem, i keď k týmto došlo z objektívnych príčin, spôsobených práceneschopnosťou zákonného sudcu.“ Na ďalšiu sťažnosť sťažovateľky podanú 5. februára 2009 podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2017/09 z 19. februára 2009 uviedla: „Za doteraz zistené prieťahy v konaní sa Vám v mene štátnej správy Okresného súdu Bratislava IV ospravedlňujem...“

7.3 Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľky,   bol   postup   samotného   okresného   súdu. Pri skúmaní   skutočnosti,   či   v   dôsledku   jeho   postupu   došlo   k   porušeniu   uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 13 rokov) mali za následok zistenie prieťahov (od augusta 1996), pretože   okresný   súd   nevykonával   priebežne   úkony   smerujúce   k   rýchlemu   odstráneniu právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka   nachádzala,   napriek   tomu,   že   uznal prieťahy v konaní.

Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo,   aj keď   v   predmetnej   veci   okresný   súd   určité   úkony   vykonal.   Okresný   súd   však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa   §   8   zákona   č.   36/1967   Zb.   o   znalcoch   a   tlmočníkoch   v   znení   neskorších predpisov (účinného do 31. augusta 2004) sú znalci povinní vykonávať znaleckú činnosť riadne   a   v   určenej   lehote.   V   zmysle   §   17   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej   republiky   č.   263/1996   Z. z.,   ktorou   sa   vykonáva   zákon   č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, pri vyžiadaní znaleckého alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením lehoty podľa okolností treba so znalcom alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať.

Obdobne   zákon   č.   382/2004   Z.   z.   o   znalcoch,   tlmočníkoch   a   prekladateľoch a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   účinný od 1. septembra 2004 (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote.

Okresný súd ako zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch   pred   vykonaním   úkonu   znaleckej   činnosti   prekonzultovať   so   znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   nevyužil   možnosti,   ktorými   mu   zákon umožňoval odstránenie prieťahov v konaní.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd ich z hľadiska celkového času   vykonával   nesústredene   a   neefektívne,   pričom   z   pohľadu   konečného   rozhodnutia vo veci   uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   charakterizuje   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 6 C 526/1996 ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   na   skutočnosť,   že   aj   keď   okresný   súd rozhodol   vo   veci   rozsudkom   27.   januára   2006,   podané   odvolanie   navrhovateľky   bolo z vecného hľadiska dôvodné („... pre nesprávne právne posúdenie veci, z ktorého dôvodu ani   nevykonal   navrhované   dokazovanie   v   rozsahu   potrebnom   pre   spravodlivé rozhodnutie...“), lebo krajský súd musel zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Aj keď samotná dĺžka konania pred krajským súdom (23 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov v konaní zanedbateľná, v okolnostiach danej veci, vychádzajúc z dôvodov uvedených krajským súdom v zrušujúcom uznesení (pozri už uvedené), možno objektívne vzaté pripísať aj uvedený prieťah na ujmu neefektívneho správania okresného súdu.

8. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 526/1996 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

9. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

10. Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 6 C 526/1996   a   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 3 000 € (90 378 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

11. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   3   úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 20. marca 2009, zaujatie stanoviska 16. júna 2009 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   je 1/6   z   výpočtového   základu   695,41   €   (20   950   Sk), t. j. 115,90 €, a režijný paušál 6,95 €, + 23,34 € (advokátka je platcom DPH 19 %), teda spolu 146,19 €.

Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) s 19 % DPH predstavuje celkovú sumu 438,57 € (13   212,   35   Sk),   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

12. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009