znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 117/06-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. P., Š., zastúpenej advokátom JUDr. M. Ď., N., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 5/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 5/96 p o r u š i l základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   J.   P.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100 000   Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 753 Sk (slovom deväťtisícsedemstopäťdesiattri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. Ď., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. apríla 2006 č. k. I. ÚS 117/06-27 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Dunajská   Streda   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 T 5/96.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.   1   T   5/96   sa   začalo   10.   januára   1996   z dôvodu   prikázania   veci   rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   8   Tz   186/95 zo 6. decembra   1995,   ktorým   na   základe   sťažnosti   pre   porušenie   zákona   podanej generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) zároveň zrušil rozsudky Okresného súdu Galanta sp. zn. 3 T 108/93 z 9. marca 1994 a Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu sp. zn. 2 To 289/94 z 11. októbra 1994 vydané v predchádzajúcom konaní v tejto trestnej veci. Podľa sťažovateľky okresný súd koná v jej veci so zbytočnými prieťahmi, keďže dosiaľ nie je vec právoplatne skončená.

Sťažovateľka ďalej vo svojej sťažnosti uviedla, že: «(...) žiadam, aby Ústavný súd SR vydal tento Nález:

1. Okresný súd Dunajská Streda v trestnom konaní vedenom pod spis. zn. 1 T 5/96 porušil právo J. P., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   v trestnom   konaní   vedenom   pod spis. zn. 1 T 5/96 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Dunajská Streda povinný jej vyplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda je povinný zaplatiť J. P. trovy právneho zastúpenia v sume 36.176,- Sk na účet advokáta: JUDr. M. Ď., (...) do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Dňa   15.   07.   1993   Okresný   úrad   vyšetrovania   Policajného   zboru   SR   G.   vydal Uznesenie   o   vznesení   obvinenia   ČVS:   VP-575/1993,   ktorým   bola   J.   P.   (...)   obvinená z trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. V tento deň bola sťažovateľka vzatá do väzby.

Dňa 09. 03. 1994 Okresný súd v Galante vydal Uznesenie č. k. 3 T 108/93, ktorým obžalovanú J. P. prepustil na slobodu.

Dňa 24. 04. 1995 bolo vydané Uznesenie Okresného súdu v Galante č. k. 3 T 108/93, v ktorom sa odsúdenej J. P. (...) podľa § 38 ods. 1 Tr. z., § 22 ods. 1 Tr. z. a § 334 ods. 1 Tr. por. do trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom tohto súdu č. k. 3 T 108/93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 To 289/94 zaratúva väzba od 15. 07. 1993 do 09. 03. 1994.

Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj rozsudok Okresného súdu v Galante rozsudkom zo dňa 06. 12. 1995 zrušil a vyslovil, že postupom súdov bol porušený zákon. Vec na ďalšie prejednanie prikázal Okresnému súdu v Dunajskej Strede. Spisový materiál na súd bol doručený 10. 01. 1996 a pod číslom 1 T 5/96...

Dňa 05. 02. 1997 bol vydaný Rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede, ktorým súd na hlavnom pojednávaní dňa 05. 02. 1997 rozhodol tak, že sťažovateľku J. P. oslobodil. Vo   výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia   však   nie   je   uvedený   výrok   súdu   týkajúci sa obžalovanej J. P...

Súd   opomenul   vo   výrokovej   časti   uviesť,   že   obžalovanú   J.   P.   spod   obžaloby oslobodzuje. Preto bolo dňa 04. 07. 1997 vydané Uznesenie Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 1 T 5/96, ktorým súd v trestnej veci obžalovanej J. P., pre trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a iné rozhodol o oprave písomného vyhotovenia rozsudku...

Po siedmich rokoch, t. j. dňa 01. 12. 2004 bol sťažovateľke doručený ďalší Rozsudok OS v D. č. k. 1 T 5/96, pričom tento rozsudok je taktiež datovaný z 05. 02. 1997, v ktorom vo výrokovej časti na str. 3 a 4 je uvedené, že: „Obžalovaná J. P.   z trestných činov brania rukojemníka a pozbavenia osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234a ods. 1, 2 písm. a), § 232 ods. 1 Tr. zák.... sa podľa § 226 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodzuje.“ Tento rozsudok však dodnes nie je právoplatný.

Z uvedeného vyplýva, že trestné konanie vedené od roku 1993 proti sťažovateľke nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené a dodnes trvá už cca 12 rokov. Sťažovateľka nie je   do   dnešného   dňa   právoplatne   oslobodená   spod   obžaloby   napriek   tomu,   že   vo   veci sa od roku 1997 už žiadne úkony neuskutočňujú.

Dňa   14.   03.   2005   bola   Okresnému   súdu   v   Dunajskej   Strede   zaslaná   v   mene sťažovateľky Sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní vedenom na OS v Dunajskej Strede pod spis. zn. 1 T 5/96, ktorá bola súdu doručená dňa 18. 03. 2005. Táto sťažnosť bola doplnená podaním zo dňa 15. 04. 2005.

Dňa 12. 05. 2005 Okresný súd v Dunajskej Strede zaslal J. P. odpoveď - Vybavenie sťažnosti na prieťahy v trestnom konaní sp. Zn. 1 T 5/96.»

Sťažovateľka sa na základe uvedených podstatných skutočností domáhala toho, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 5/96 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ďalej navrhla, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť vyplatiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 1 200 000 Sk a uhradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním pred ústavným súdom.

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania:   okresný   súd   zastúpený   jeho   predsedníčkou   JUDr.   A.   M.,   listom sp. zn. 1 SprR   237/06   z 15.   júna   2006   a   právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu listom z 28. júna 2006.

2.1   Predsedníčka   okresného súdu   vo   svojom   vyjadrení okrem   popisu   procesných úkonov vykonaných okresným súdom v predmetnom konaní uviedla:

„Na základe (...) rozboru veci som zistila, že do vynesenia rozsudku, t. j. do 05. 02. 1997 súd vo veci konal plynule bez zbytočných prieťahov.

Podľa môjho názoru vec sa stala zložitou po vrátení spisového materiálu z krajského súdu, nakoľko bolo potrebné vykonať opravu písomného vyhotovenia rozsudku. Vo veci je veľa účastníkov a stalo sa problematickou vyžiadanie rozsudkov na opravu a následne aj doručenie   opraveného   rozsudku   účastníkom,   nakoľko   niektorí   účastníci   výslovne ignorovali prevzatie súdnych zásielok.

Čo   sa   týka   sťažovateľky   J.   P.   podľa   môjho   názoru   takisto   má   určitý   podiel na doterajšom priebehu konania. Už aj skôr mohla oznámiť predsedovi súdu, že vo veci sa nekoná dostatočne rýchle a aj v jej prípade sa vyskytli problémy s vyžiadaním rozsudku na opravu a aj doručením opraveného rozsudku.

Oznamujem   vám,   že   súhlasím   s tým,   aby   Ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Okresný   súd   v Dunajskej   Strede   síce   vydal   opravné   uznesenie,   ale   pôvodný rozsudok,   za   účelom   vykonania   opravy   na   ňom,   bol   vyžiadaný   až   6   rokov   po   vydaní uznesenia o oprave.

To,   že   v trestnej   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   v Dunajskej   Strede   došlo k prieťahom   v súdnom   konaní   potvrdzuje   i Vybavenie   sťažnosti   na   prieťahy   v trestnom konaní sp. zn. 1 T 5/96 zo dňa 12. 05. 2005, v ktorom predsedníčka okresného súdu uviedla: „V období od 15. 12. 1997 do 04. 08. 1999 sudca vo veci úkony vykonal iba ohľadne ďalších   obžalovaných.   Ohľadne   Vás   žiadne   úkony   vykonané   neboli.   V predmetnej   veci v období december 2003 a január 2004 Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo kontrolu a bolo ustálené, že sudca v období od 04. 08. 1999 do 20. 10. 2003 nevykonal žiaden úkon.“

Na   základe   uvedeného   nie   je   preto   možné   stotožniť   sa   s názorom   predsedníčky Okresného   súdu   v Dunajskej   Strede   uvedenom   vo   Vyjadrení,   keď   táto   konštatuje, že: „Podľa môjho názoru vec sa stala zložitou po vrátení spisového materiálu z krajského súdu, nakoľko bolo potrebné vykonať opravu písomného vyhotovenia rozsudku. Vo veci je veľa účastníkov a stalo sa problematickou vyžiadanie rozsudkov na opravu a následne aj doručenie   opraveného   rozsudku   účastníkom,   nakoľko   niektorí   účastníci   výslovne ignorovali prevzatie súdnych zásielok.“

Je   vylúčené,   aby   opravu   písomného   vyhotovenia   súdneho   rozhodnutia   a s tým súvisiace úkony bolo možné považovať za zložitú vec. Malo by ísť o rutinnú činnosť súdu vykonávanú bez pochybenia a bez zbytočných prieťahov. Rovnako neobstojí vyhováranie sa na   to,   že   niektorí   účastníci   ignorovali   prevzatie   zásielok.   Súd   má   predsa   viacero účinných možností, ako zásielky doručovať, napr. prostredníctvom polície, obce, resp. sám vlastnými prostriedkami.

Zdôrazňujem,   že   sťažovateľka   nezanedbala   žiadnu   okolnosť   a všetky   povinnosti uložené jej súdom si splnila riadne a včas.

V tejto veci ďalej oznamujem, že (...) s upustením od ústneho pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 T 5/96:

- 10. september 1993 – Okresná prokuratúra G. podala Okresnému súdu Galanta obžalobu na obvinených   P.   K.   (ďalej len   „obžalovaný v 1.   rade“),   Z.   K.   (ďalej   len „obžalovaný v 2. rade“),   J.   L.   (ďalej   len   „obžalovaný   v 3.   rade“),   ml. N.   L.   (ďalej   len   „obžalovaný v 4. rade“),   ml. F. M. (ďalej len „obžalovaný v 5. rade“; spolu ďalej len „obžalovaní“) a na sťažovateľku   za   trestný   čin   brania   rukojemníka   a pozbavenia   osobnej   slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 232 ods. 1 Trestného zákona a iné;

- 9. marec 1994 – Okresný súd Galanta rozsudkom sp. zn. 3 T 108/93 uznal obžalovaných a sťažovateľku vinnými;

- 11.   október   1994   –   Krajský   súd   v Bratislave   rozsudkom   sp.   zn.   2   To   289/94   zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste u obžalovaného v 5. rade a uložil mu iný   trest   a   zároveň   zamietol   odvolanie   obžalovaných   a sťažovateľky   proti   rozsudku Okresného súdu Galanta;

- 6. december 1995 – najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8 Tz 186/95 na základe sťažnosti pre porušenie   zákona   podanej   generálnym   prokurátorom   zrušil   rozsudok   Krajského   súdu v Bratislave   sp. zn.   2   To   289/94   z 11.   októbra   1994,   ako   aj   rozsudok   Okresného   súdu Galanta   sp.   zn.   3   T   108/93   z 9.   marca   1994   a prikázal   okresnému   súdu,   aby   vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol;

- 10. január 1996 – rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 186/95 zo 6. decembra 1995 bol doručený okresnému súdu;

- 19.   január   1996   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   najvyššieho   súdu   obžalovaným, sťažovateľke a ostatným oprávneným osobám;

- 9.   február   1996   –   okresný   súd   opätovne   doručoval   rozsudok   najvyššieho   súdu obžalovanému v 4. rade a poškodenému J. S. (ďalej len „poškodený“);

- 15. marec 1996 – okresný súd žiadal Okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „OV PZ“) G. o vypátranie pobytu poškodeného;

- 2. apríl 1996 – okresnému súdu bola doručená správa Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „OO PZ“) S. že poškodený sa zdržiava v meste M.;

- 8. máj 1996 – okresnému súdu bolo doručené dožiadanie Okresnej prokuratúry D. (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorým žiadala oznámenie dôvodu,   pre ktorý dosiaľ nebolo nariadené pojednávanie;

- 24. máj 1996 – okresný súd požiadal OV PZ M. o vypátranie pobytu poškodeného;

- 27.   jún   1996   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   OV   PZ   M.,   že   pobyt poškodeného nie je známy, napriek tomu, že sa v minulosti v M. zdržiaval;

- 17. september 1996 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie splnomocnenia JUDr. E. Ž. sťažovateľkou zo 16. septembra 1996;

- 4. október 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. november 1996;

- 11.   október   1996   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   splnomocnenie,   ktoré   udelila sťažovateľka obhajcovi JUDr. M. B. dňa 1. októbra 1996;

- 15. október 1996 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie JUDr. V. V., že obhajobu obžalovaného v 3. rade prevzala JUDr. Z. L.;

- 18. október 1996 – okresnému súdu bola doručená žiadosť obhajcu obžalovaného v 1. rade o zmenu termínu hlavného pojednávania z dôvodu, že v tento deň má pojednávanie v inej väzobnej veci vedenej Krajským súdom v Bratislave;

- 24. október 1996 – okresnému súdu bolo doručené splnomocnenie poškodeného, ktorým splnomocnil JUDr. E. V. na svoje zastupovanie v tomto trestnom konaní;

- 5.   november   1996   –   okresný   súd   odročil   hlavné   pojednávanie   na   5.   december   1996 z dôvodu neúčasti viacerých účastníkov konania, zároveň mu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti zástupcu Okresného úradu Š.;

- 6.   november   1996   –   okresný   súd   predvolal   účastníkov   konania   na   pojednávanie 5. decembra 1996;

- 27. november 1996 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie obhajcu sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní 5. decembra 1996 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti;

- 2. december 1996 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie obhajcu obžalovaného v 5. rade z neúčasti na hlavnom pojednávaní 5. decembra 1996 z dôvodu práceneschopnosti a zároveň požiadal o odročenie pojednávania a zrušenie jeho ustanovenia;

- 10. január 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 1997;

- 13. január 1997 – okresný súd ustanovil obžalovanému v 5. rade obhajcu JUDr. J. C. a obžalovanému v 4. rade obhajcu JUDr. L. P.;

- 23. január 1997 – okresnému súdu bolo doručené splnomocnenie Okresného úradu Š., ktorým splnomocnil Okresný úrad D., aby ho zastupoval v konaní pred okresným súdom v trestnej veci mladistvých obžalovaných v 4. a 5. rade;

- 21. január 1997 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci obžalovaní, nedostavil   sa   poškodený,   avšak   dostavil   sa   jeho   splnomocnenec;   pojednávanie   bolo po výsluchoch účastníkov konania a skončení dokazovania, ako aj po záverečných rečiach odročené na 5. február 1997;

- 5.   február   1997   –   na   hlavnom   pojednávaní   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   boli obžalovaní uznaní vinnými a sťažovateľka bola oslobodená spod obžaloby;

- 17. apríl 1997 – okresný súd doručoval účastníkom konania rozsudok;

- 18. apríl 1997 – rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky;

- 24. apríl 1997 – okresná prokuratúra podala odvolanie proti rozsudku v časti týkajúcej sa oslobodenia   sťažovateľky   spod   obžaloby   a   zároveň   požiadala   o zapožičanie   spisu za účelom zdôvodnenia odvolania;

- 2. máj 1997 – rozsudok okresného súdu bol doručený sťažovateľke;

- 26. máj 1997 – okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie podaného odvolania okresnou prokuratúrou proti rozsudku;

- 2. jún 1997 – Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) bolo doručené odvolanie okresnej prokuratúry proti rozsudku;

- 12.   jún   1997   –   okresnému   súdu   bol   spis   vrátený   krajským   súdom   ako   predčasne predložený, z dôvodu potreby vykonania opravy písomného vyhotovenia rozsudku, pretože toto nebolo v zhode s vyhláseným rozsudkom na hlavnom pojednávaní 5. februára 1997;

- 4.   júl   1997   –   okresný   súdu   vydal   uznesenie,   ktorým   opravil   výrokovú   časť   rozsudku doplnením   o výrok o oslobodení sťažovateľky spod   obžaloby, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 1997;

- 9. júl 1997 – okresný súd doručoval opravné uznesenie obžalovaným, okresnej prokuratúre a obhajcom (sťažovateľke nie);

- 28. júl 1997 – okresný súd doručoval opravné uznesenie sťažovateľke;

- 26.   august   1997   –   okresný   súd   doručoval   sťažovateľke   rozsudok   a opravné   uznesenie cestou OO PZ G.;

-   9.   september   1997   –   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   jej   trvalé   bydlisko sa nezmenilo a že zásielky nepreberala z dôvodu jej pobytu u príbuzných;

- 16. september 1997 – rozsudok a opravné uznesenie boli doručené sťažovateľke;

- 10. október 1997 – krajskému súdu bol doručený spis na rozhodnutie o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku okresného súdu;

- 17.   október   1997   –   krajský   súd   nariadil   pod   sp.   zn.   2   To   383/97   verejné   zasadnutie na 30. október 1997;

- 4. november 1997 – okresnému súdu bol spis vrátený krajským súdom ako predčasne predložený z dôvodu nevyznačenia právoplatnosti na opravnom uznesení;

- 6. november 1997 – okresný súd opätovne predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku;

- 18. november 1997 – krajský súd nariadil pod sp. zn. 2 To 421/97 verejné zasadnutie na 4. december 1997;

- 3. december 1997 – krajský súd zrušil termín verejného zasadnutia;

- 15. december 1997 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu z dôvodu potreby vyžiadania odpisov rozsudkov od osôb, ktorým boli doručené a vykonať na vyhotovení rozsudku, ako aj odpisoch opravu;

- 24. jún 1999 – okresný súd vyžiadal odpisy registra trestov obžalovaných;

- 27. júl 1999 – okresný súd nariadil neverejné zasadnutie na 4. august 1999;

- 4. august 1999 – okresný súd na neverejnom zasadnutí uznesením odpustil obžalovaným trest (jednotlivé uznesenia nadobudli právoplatnosť 12. – 15. septembra 1999);

- 5.   august   2003   –   obhajca   sťažovateľky   žiadal   okresný   súd   o odstránenie   prieťahov v konaní   z dôvodu,   že   mu   dosiaľ   nebolo   oznámené   v akom   štádiu   sa   nachádza   vec po podaní odvolania okresnou prokuratúrou proti rozsudku z 5. februára 1997;

- 20. november 2003 – okresný súd vyžiadal odpis registra   trestov sťažovateľky, vydal príkaz na vypátranie pobytu sťažovateľky a poškodeného a vyžiadal rozsudky od účastníkov konania za účelom vykonania opravy (kancelárii došlo 21. októbra 2003);

- 27. november 2003 – obhajca sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že rozsudok, o ktorý ho   požiadal,   nemá   k dispozícii,   disponuje   iba   opravným   uznesením,   usmernil   však sťažovateľku, aby rozsudok okresnému súdu zaslala;

- 28. november 2003 – okresnému súdu bol doručený odpis registra trestov sťažovateľky;

- 26. november 2003 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu rozsudok z 5. februára 1997, ako   aj   opravné   uznesenie   zo   4.   júla 1997   (okresnému   súdu   boli   rozhodnutia   doručené 2. decembra 2003);

- 17. december 2003 – okresný súd vydal kancelárii pokyn, aby spis predložili krajskému súdu na rozhodnutie proti odvolaniu okresnej prokuratúry (vypravené 20. januára 2004);

- 22.   december   2003   –   OO   PZ   S.   oznámilo   okresnému   súdu,   že   pobyt   poškodeného sa nepodarilo zistiť;

- 5. február 2004 – krajskému súdu bolo doručené odvolanie okresnej prokuratúry proti rozsudku   okresného súdu sp.   zn. 1 T 5/96-140 z 5. februára 1997 (v časti oslobodenia sťažovateľky   spod   obžaloby),   krajský   súd   prijal   návrh   na   začatie   konania   pod sp. zn. 3 To 20/2004;

- 9. február 2004 – krajský súd vrátil okresnému súdu spis sp. zn. 1 T 5/96 ako predčasne predložený s uvedením: „Zároveň Vás upozorňujem, že postup predsedu senátu JUDr. L. P. hodnotím ako úmyselný prieťah v konaní, nakoľko vyhotovenie rozsudku sp. zn. 1 T 5/96 zo dňa   5.   2.   1997   nebolo   v zhode   s rozsudkom   vyhláseným   (vo výroku   chýbala oslobodzujúca časť ohľadne obž. J. P.), a preto bol spis vrátený ako predčasne predložený dňa 16. 6. 1997 na opravu rozsudku. Aj napriek tomu, že predseda senátu vyhotovil opravné uznesenie,   nepostupoval   ďalej   podľa   ust.   §   131   ods.   2   až   ods.   4   Tr.   por.   a spis   opäť predložil na rozhodnutie o odvolaní okresnej prokurátorky. Vzhľadom k tomu bol spis opäť vrátený dňa 29.   10.   1997 a znovu dňa 10.   12.   1997 pre rovnaké pochybenie.   Spis bol predložený opätovne tunajšiemu krajskému súdu až dňa 5. 2. 2004 avšak na rozsudkoch nebola   znova   vykonaná   oprava   ani   vyznačená   právoplatnosť   ohľadne   ostatných obžalovaných.   Krajský   súd   preto   nemôže   o odvolaní   Okresnej   prokurátorky   v D.   stále rozhodnúť. Žiadam Vás preto o urýchlené zjednanie nápravy“;

- 20. júl 2004 – okresný súd doručoval rozsudok sp. zn. 1 T 5/96 po vykonaných opravách (sťažovateľke bolo doručené toto rozhodnutie až 1. decembra 2004);

- 4.   august   2004   –   okresný   súd   žiadal   OO PZ   Š.   o doručenie   uznesenia   obžalovanému v 5. rade,   zároveň   uznesením   ustanovil   opatrovníka   poškodenému   z dôvodu,   že   tento sa nezdržiava   v mieste   svojho   trvalého   bydliska, jeho   pobyt   nie   je   známy   a nepreberá poštové zásielky;

- 25. august 2004 – okresný súd zisťoval adresu obžalovaného v 5. rade prostredníctvom jeho rodičov a zároveň doručoval rozsudok sťažovateľke;

- 27. august 2004 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie OO PZ Š., že obžalovanému v 5. rade sa nepodarilo zásielku doručiť napriek tomu, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava;

- 30.   september   2004   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   sťažovateľke   prostredníctvom Mestskej polície P. a obžalovanému v 5. rade prostredníctvom OO PZ Š.;

- 22.   október   2004   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   sťažovateľke   cestou   OO   PZ   P., okresnému súdu bola doručená odpoveď Mestskej polície P., že sťažovateľke sa nepodarilo doručiť rozsudok, pretože na ním uvedenej adrese nebýva, okresný súd žiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“) G. o vypátranie pobytu sťažovateľky;

- 27. október 2004 – okresnému súdu bola doručená odpoveď OO PZ Š., že sa nepodarilo doručiť zásielku obžalovanému v 5. rade;

- 10. november 2004 – okresnému súdu bola doručená správa OR PZ G. o vypátraní pobytu sťažovateľky (G.);

- 11. november 2004 – okresný súd žiadal OO PZ Š. o doručenie rozsudku sťažovateľke;

- 1. december 2004 – sťažovateľke bol doručený rozsudok cestou OO PZ Š.;

- 9.   december   2004   –   okresnému   súdu   bola   doručená   odpoveď   OO   PZ   Š.   o doručení rozsudku sťažovateľke;

- 15. december 2004 – krajskému súdu bolo doručené odvolanie okresnej prokuratúry proti rozsudku   okresného   súdu   z 5.   februára   1997   (v   časti   oslobodenia   sťažovateľky   spod obžaloby), krajský súd prijal návrh na konanie pod sp. zn. 3 To 149/2004;

- 25.   január   2005   –   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený (okresnému súdu doručený 31. januára 2005);

- 10.   máj   2005   –   okresný   súd   žiadal   o odpisy   rozsudkov   obžalovaných   a poškodeného v zmysle pokynov krajského súdu;

- 17.   máj   2005   –   okresnému   súdu   bola   doručená   odpoveď   splnomocneného   zástupcu poškodeného, že požadovaný rozsudok sa u neho nenachádza, odovzdal ho poškodenému;

- 18. máj 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok od obžalovaného v 1. rade;

- 23. máj 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok od splnomocneného zástupcu poškodeného;

- 2. jún 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok od obžalovaného v 5. rade;

- 10. jún 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok od obžalovaného v 2. rade;

- 27.   jún   2005   –   okresný   súd   žiadal   sťažovateľku,   obžalovaných   v   3.   a   4.   rade, poškodeného, obhajcov obžalovaných a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Š. (ďalej len „úrad práce“) o doručenie rozsudku okresnému súdu za účelom vykonania opravy;

- 22.   júl   2005   –   okresný   súd   opätovne   žiadal   o doručenie   rozsudku   od   obžalovaných v 3. a 4. rade, obhajcov a okresnej prokuratúry;

- 4.   august   2005   -   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   okresnej   prokuratúry, že rozsudok nemôže predložiť z dôvodu jeho pripojenia k materiálu odstúpeného Krajskej prokuratúre v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“);

- 5. august 2005 – obžalovaní v 3. a 4. rade oznámili okresnému súdu, že požadované rozsudky zaslali už 20. mája 2005;

- 16.   august   2005   –   okresnému   súdu   bol   doručený   rozsudok   od   obhajcu   obžalovaného v 5. rade;

- 30.   august   2005   –   okresný   súd   opätovne   žiadal   o doručenie   rozsudkov   od   obhajcu obžalovaného v 1. rade, od rodičov obžalovaného v 5. rade a od sťažovateľky;

- 9. september 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok od sťažovateľky;

- 23. september 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok od obhajkyne obžalovaného v 3. rade;

- 29. september 2005 – okresný súd žiadal o zaslanie rozsudku z 5. februára 1997 krajskú prokuratúru a obhajcu obžalovaného v 1. rade;

- 17. október 2005 – okresnému súdu bol doručený rozsudok z krajskej prokuratúry;

- 26.   október   2005   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   s vykonanou   opravou   všetkým oprávneným osobám;

- 7.   november   2005   –   obhajca   sťažovateľky   žiadal   o zaslanie   rozsudku   s vyznačenou právoplatnosťou;

- 11. november 2005 – vedúca trestnej kancelárie z pokynu predsedníčky okresného súdu oznámila obhajcovi sťažovateľky, že opravený rozsudok bol všetkým účastníkom konania rozposlaný 7. novembra 2005;

- 19. január 2006 – okresný súd opätovne doručoval rozsudok obžalovanému v 2. rade, obhajcovi obžalovaného v 1. rade a rodičom obžalovaného v 5. rade (vypravené 23. januára 2006);

- 17.   február   2006   –   okresný   súd   opätovne   doručoval   rozsudok   rodičom   obžalovaného v 5. rade cestou OO PZ Š. (vypravené 3. marca 2006);

- 27. apríl 2006 – okresný súd doručoval rozsudok rodičom obžalovaného v 5. rade cestou Obecného úradu S.;

- 2. máj 2006 – rozsudok bol doručený rodičom obžalovaného v 5. rade;

- 19. júl 2006 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

V súdnom spise sa nachádzajú priebežné správy sp. zn. 1 T 5/96:

- 29. september 2005 – dňa 23. septembra 2005 doručila obhajkyňa obžalovaného v 3. rade vyžiadaný rozsudok, dňa 29. septembra 2005 boli opätovne vyžiadané rozsudky za účelom vyznačenia   opravy   od   obhajcu   obžalovaného   v 1.   rade   a z krajskej   prokuratúry,   pretože podľa oznámenia okresnej prokuratúry uvedený rozsudok spolu s odvolacími pomôckami zaslali krajskej prokuratúre ešte 22. mája 1997;

- 14. október 2005 – dňa 3. októbra 2005 prevzal obhajca obžalovaného v 1. rade prípis, ktorým   ho   okresný   súd   vyzval   na doručenie   rozsudku   za   účelom   vyznačenia   opravy, vyžiadaný   rozsudok   dosiaľ   nepredložil   ani   obhajca   obžalovaného   v 1.   rade   ani   krajská prokuratúra, odkiaľ bol rozsudok žiadaný;

- 26. október 2005 – obhajca obžalovaného v 1. rade stále nedoručil rozsudok za účelom vyznačenia opravy, krajská prokuratúra vyžiadaný rozsudok doručila;

- 3. november 2005 – obhajca obžalovaného v 1. rade stále nedoručil vyžiadaný rozsudok za účelom vyznačenia opravy;

- 14. november 2005 – dňa 7. novembra 2005 boli rozoslané opravené rozsudky všetkým účastníkom konania okrem obhajcu obžalovaného v 1. rade, ktorý vyžiadaný rozsudok stále nedoručil a na prípisy nereagoval;

- 28. november 2005 – opravené rozsudky neprevzali – obžalovaní v 2. a 3. rade, rodičia obžalovaného   v 5.   rade   (dvakrát   odmietli   prevziať   zásielku)   a   rodičia   obžalovaného v 4. rade.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne   nerozhodli   (napr.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (napr. II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   5/96   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet konania (povahu veci) v posudzovanom konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľku   (I. ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   zo   skutočností   uvádzaných okresným súdom a ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej   právnej   zložitosti   posudzovanej   veci,   ktorá   by   mohla   negatívne   ovplyvniť   jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania. Čo sa týka faktickej zložitosti veci, doručovanie opraveného rozsudku účastníkom, vzhľadom na ich počet a okolnosti danej veci, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti doručovania a vyžiadania písomností v tejto záležitosti.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala určitý podiel aj sťažovateľka, tak ako to uviedla aj predsedníčka okresného súdu. Sťažovateľka z dôvodu pobytu   u príbuzných   a zmeny   miesta   bydliska,   ktoré   nenahlásila   okresnému   súdu, nepreberala   písomné   zásielky   doručované   okresným   súdom,   napr.   28.   júla   1998, 20. novembra 2003, a tieto museli byť doručované cestou OOPZ. Zásielku z 20. júla 2004 sa jej podarilo doručiť až po takmer 4 mesiacoch (pozri bod II. tohoto nálezu). V danom prípade však podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu. Na uvedené správanie sťažovateľky ústavný súd nemohol neprihliadnúť pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane dlhodobo nečinný, a to v etape konania po vydaní rozsudku vo veci samej, konkrétne od 15. decembra 1997 do 24. júna 1999 (18 mesiacov) a od 4. augusta 1999 do 20. novembra 2003 (51 mesiacov). Uvedená nečinnosť nie je ničím   ospravedlniteľná, pretože 69 mesiacov okresný   súd nevykonával vo veci   úkony   smerujúce   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedeným   zbytočným   prieťahom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   a v podstate ani správania sťažovateľky, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava v čl.   48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Keďže vo veci bolo okresným súdom vydané konečné rozhodnutie – rozsudok sp. zn. 1 T 5/96 z 5. februára 1997 a podľa zistenia ústavného súdu bol spisový materiál 19. júla 2006 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku, neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 1 200 000 Sk, ktoré odôvodnila pretrvávajúcou právnou neistotou. V dôsledku dlhotrvajúceho   trestného   konania   došlo   podľa   jej   tvrdenia   k zhoršeniu   jej   zdravotného stavu, k zhoršeniu rodinných pomerov, k strate pôvodného a nemožnosti získania nového zamestnania, k strate známych a k jej odsúdeniu okolím.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím čiastočne aj na jej podiel na dĺžke napadnutého konania, považuje za primerané vo výške 100 000 Sk.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti z 22. júna 2005 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 28. júna 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena dvakrát po 2 501 Sk a režijný paušál dvakrát po 150 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2006, patrí odmena v sume 2 730 Sk a režijný   paušál   k   tomuto   úkonu   v sume   164   Sk   (§   1   ods.   3,   § 11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú v danom prípade sumu 8 196 Sk, ku ktorej bolo   treba   pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   1557,24 Sk   (pretože   právny   zástupca sťažovateľky je platcom DPH, o čom predložil potvrdenie), t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove zaokrúhlene sumu 9 753 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2006