znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 116/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátomJUDr. Ladislavom Černákom, Legionárska 277/3, Maňa, vo veci namietaného porušeniabližšie neurčených práv uzneseniami Okresného súdu Levice sp. zn. 8 Er 28/2004 zo 4. júla2014 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 CoE 112/2005 z 29. októbra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie svojich bližšie neurčených práv uzneseniami Okresného súdu Levice (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 8 Er 28/2004 zo 4. júla 2014 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 9 CoE 112/2005 z 29. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke ako povinnejv 2. rade sa vedie exekučné konanie o vymoženie sumy 14 153,35 € s prísl., ktoré bolozačaté na základe návrhu oprávneného. Okresný súd napadnutým uznesením nepovolilodklad exekúcie a súčasne zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie. Proti tomutouzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že uznesenieokresného súdu v napadnutých častiach potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti nesúhlasí s právnymi závermi všeobecných súdov v jejveci a v petite navrhuje, aby ústavný súd„namietané rozhodnutia - Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 CoE/112/2005-122 a Uznesenie Okresného súdu v Leviciach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie“.

II.

4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, naktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitostipredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatkyupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená advokátom, nespĺňa náležitostikvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1,a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konaniapred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadomna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základnépráva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili..

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnomsúde).

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkou predložená sťažnosťneobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdudomáha (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súduv uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a v kontexteobsahu sťažnosti aj neurčitá a nezrozumiteľná. Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhazrušenia napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu (pozri bod 3), ale na druhejstrane neuviedla, akému súdu má ústavný súd vec vrátiť na ďalšie konanie, a tiežpredovšetkým vôbec nepomenovala a neoznačila základné práva a slobody, ktoré mali byťv jej veci porušené. Napokon ani z úvodu a odôvodnenia sťažnosti z 21. januára 2016, ktorúkoncipoval a podpísal jej právny zástupca, nevyplýva, aké konkrétne práva podľa ústavy,prípadne medzinárodných zmlúv namieta.

12. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísanýchnáležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným právnymzástupcom, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitútpovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).

13. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpeniesťažovateľky a uvedené nedostatky sťažnosti (pozri body 11 a 12) odmietol sťažnosťsťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. I. ÚS 233/2015a I. ÚS 240/2015).

14. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky už v inejveci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 15/2010 navrhol tiež nevykonateľný petit podľa § 20 zákonao ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2016