SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 116/2015-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., Cintorínska 7,Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou bnt attorneys-at-law, s. r. o., Cintorínska 7,Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K 26/2014-123z 3. decembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s. o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola9. februára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s.,Cintorínska 7, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušeniajej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej ako „listina“),ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I(ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 K 26/2014-123 z 3. decembra 2014 (ďalej aj „napadnutéuznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesenímsp. zn. 4 K 26/2014 z 23. júna 2014 (zverejneným v Obchodnom vestníku 27. júna 2014pod č. OV 112/2014) ustanovil sťažovateľku do funkcie správkyne úpadcu,.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Dňa 08. 10. 2014 doručil sťažovateľ ako správca úpadcu, Okresnému súdu Bratislava I návrh na priznanie paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 6 638,78 EUR v zmysle § 43 ods. 1 veta prvá ZKR v spojení s § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 665/2005 Z. z....
Okresný súd Bratislava I uznesením priznal sťažovateľovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 497,91 EUR ako v prípade konkurzu fyzickej osoby - nepodnikateľa a nie ako žiadal sťažovateľ, t. j. vo výške 6 638,78 EUR ako v prípade konkurzu fyzickej osoby - podnikateľa.“
Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupoval správne, ak osobu úpadcupovažoval za fyzickú osobu – nepodnikateľa, pretože „... z informácií získaných v priebehu činnosti správcu úpadcu správca zistil, že činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu bola podnikaním, nakoľko podnikal prostredníctvom nasledovných spoločností, či už ako spoločník alebo konateľ:
- ; spoločníkom v tejto spoločnosti bol úpadca od 19. 07. 2006 do 11. 10. 2012 a konateľom od 22. 05. 2008 do 11. 10. 2012;
- (adresa zhodujúca sa s adresou trvalého pobytu úpadcu)...; spoločníkom v tejto spoločnosti bol úpadca od 06. 11. 2007 do dňa vyhlásenia konkurzu, a konateľom od 06. 11. 2007 do súčasnosti;
Z uvedeného vyplýva, že úpadca kontinuálne v období od 19. 07. 2006 do dňa vyhlásenia konkurzu (28. 06. 2014), podnikal v predmetných spoločnostiach ako spoločník. Zároveň z uvedeného vyplýva, že úpadca vykonával kontinuálne v období od 19. 07. 2006 do súčasnosti, funkciu konateľa v predmetných spoločnostiach. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra spoločnosti je naďalej konateľom spoločnosti a zo zákona mu táto funkcia začatím konkurzného konania alebo vyhlásením konkurzu na jeho majetok nezaniká.
Úpadca podnikal zároveň ako živnostník a to pod obchodným menom, v období od 01. 04. 2004 do 09. 02. 2012. O tom, že podnikanie v zmysle živnostenského zákona, t. j. ako fyzická osoba - podnikateľ, považuje za podnikanie fyzickej osoby aj ZKR niet zo skúsenostného hľadiska pravdepodobne pochýb. Avšak opäť narážame na problém chýbajúcej definície fyzickej osoby-nepodnikateľa, resp. podnikateľa, poprípade odkazu na ustanovenia živnostenského zákona.
Úpadca bol v zmysle uvedeného v období od 01. 04. 2004 do 09. 02. 2012 definitívne fyzickou osobou-podnikateľom.
Pohľadávky prihlásené veriteľmi do konkurzu na majetok úpadcu, ktoré aj sám úpadca vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. v zozname záväzkov, uviedol ako svoje záväzky, sú pohľadávkami vzniknutými z podnikateľskej činnosti úpadcu v období od roku 2004 do roku 2014, a to predovšetkým pohľadávky veriteľov Sociálna poisťovňa, Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.“.
Sťažovateľka s poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako i rozsiahlu judikatúruSúdneho dvora Európskej únie, ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republikyargumentuje detailnou analýzou a komparáciou pojmov fyzická osoba – podnikateľvs. fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorou formuluje závery, podľa ktorých „... úpadca by mal byť pre účely ZKR a Vyhlášky k ZKR považovaný za fyzickú osobu – podnikateľa...“.Zároveň v nadväznosti na citácie častí odôvodnenia uznesenia č. k. 4 K 26/2014-123z 3. decembra 2014 spochybňuje a poukazuje na rozpory právnych záverov okresného súdua formuluje závery, v zmysle ktorých okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia„... uviedol... formalistickú, neodôvodnenú a nepresvedčivú argumentáciu spornej časti uznesenia... ohľadom právneho statusu úpadcu, t. j. či je fyzickou osobou - podnikateľom alebo fyzickou osobou - nepodnikateľom, odkazujúcu na ustanovenia §§ 79 ods. 1 veta prvá a druhá, 79 ods. 1 veta piata a 153 ods. 2 OSP, a k právnej otázke prečo považuje porušovateľ úpadcu za FO - nepodnikateľa a vyjadrení sa k právne a skutkovo relevantným argumentom sťažovateľa len formalisticky konštatuje a opakuje, že tieto argumenty považuje za irelevantné, lebo v dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu je navrhovateľ uvedený ako FO - nepodnikateľ.“.
V závere sťažnosti sťažovateľka upriamuje pozornosť na potrebu náležitéhoodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj dostatočného a relevantného zdôvodneniaprávnej a skutkovej stránky veci zo strany okresného súdu a navrhuje, aby ústavný súdpo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a po prerokovaní veci takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľa, správcovskej spoločnosti bnt restructuring k. s., správcu zapísaného v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR..., na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listinou základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4K/26/2014-123 zo dňa 03. 12. 2014 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4K/26/2014-123 zo dňa 03. 12. 2014 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Ústavný súd SR priznáva Sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.149,24 EUR.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť Sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 355,75 EUR na účet advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7... Bratislava... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmyslekonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnúneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosťmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Ústavný súd úvodom konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavuvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách.
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutievšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotnýmrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne záveryvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavnéhohľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušeniezákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,III. ÚS 268/05).
Takto ustálené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdovpri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako ajpráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súduč. k. 4 K 26/2014-123 z 3. decembra 2014.
V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd (po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu)v intenciách podanej sťažnosti posudzoval ústavnú akceptovateľnosť dôvodov, na základektorých okresný súd napadnutým uznesením č. k. 4 K 26/2014-123 z 3. decembra 2014priznal sťažovateľke paušálnu odmenu v namietanej sume 497,91 €.
Podľa názoru ústavného súdu okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keďpríslušné ustanovenia relevantných právnych noriem [zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou savykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizáciia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláškač. 665/2005 Z. z.“)], podstatné pre posúdenie veci, boli interpretované a aplikované správnea úvahy okresného súdu, ktoré vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímnea ústavnoprávne akceptovateľné.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd úvodom oboznámil doterajšípriebeh konkurzného konania a žiadosť sťažovateľky o priznanie paušálnej odmenyv sume 6 638,78 €. Po citácii relevantných ustanovení, najmä však § 43 ods. 1 prvej vetya § 43 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:
«Vychádzajúc zo spisového materiálu dňa 02. 06. 2014 bol súdu doručený návrh Dlžníka - fyzickej osoby nepodnikateľa na vyhlásenie konkurzu. V návrhu sa Dlžník označil menom, priezviskom, dátumom narodenia.
Z označenia Dlžníka v návrhu je tak zrejmé, že sa Dlžník domáhal vyhlásenia konkurzu na svoj majetok ako fyzickej osoby - nepodnikateľa.
Vzhľadom k tomu, že návrh Dlžníka spĺňal zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením zo dňa 10. 06. 2014, č. k. 4K/26/2014-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 06. 2014, začal konkurzné konania voči Dlžníkovi.
Uznesením zo dňa 23. 06. 2014, č. k. 4K/26/2014-33, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2014, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:,, bytom, rozhodol o otvorení malého konkurzu a do funkcie Správcu ustanovil spoločnosť bnt restructuring, k. s.
V návrhu na priznanie paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov zo dňa 08.10.2014 si Správca uplatňuje priznanie paušálnej odmeny vo výške 4 647,15 € s odkazom na ust. § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.
Správca sa v návrhu odvoláva na skutočnosť, že Úpadca je v zmysle zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj v zmysle: judikatúry ESD považovaný za podnikateľa a v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúci činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Navyše ZKR, ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje akúkoľvek definíciu pojmu „fyzická osoba - nepodnikateľ“, pričom ZKR ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje legislatívny odkaz na ustanovenia iného právneho predpisu, ktorý by pojem „fyzická osoba - nepodnikateľ“, alebo pojem „fyzická osoba - podnikateľ“ pre účely ZKR a vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. definoval.
Správca poukazuje na ust. § 168 ods. 2 ZKR, ktorý nepriamo ustanovuje ako možnosť podnikania „fyzickej osoby - podnikateľa“ prostredníctvom účasti spoločníka na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Úpadca kontinuálne v období od 19. 07. 2006 do dňa vyhlásenia konkurzu (28. 06. 2014), podnikal v Správcom uvedených spoločnostiach ako spoločník a období od 19. 07. 2006 do súčasnosti vykonával v uvedených spoločnostiach aj funkciu konateľa. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra spoločnosti
, je Dlžník naďalej konateľom spoločnosti a zo zákona mu táto funkcia začatím konkurzného konania alebo vyhlásením konkurzu na jeho majetok nezaniká. Úpadca tiež podnikal ako živnostník a to pod obchodným menom
v období od 01. 04. 2004 do 09. 02. 2012.
Správca taktiež uvádza, že pohľadávky prihlásené veriteľmi do konkurzu na majetok Úpadcu, sú pohľadávkami vzniknutými z podnikateľskej činnosti Úpadcu od roku 2004 do 2014. Ide predovšetkým o pohľadávky veriteľov Sociálna poisťovňa, Slovenská republika
- Daňový úrad banská Bystrica a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.
Ustanovenie § 79 ods. 1 O. s. p. jasne definuje, akým spôsobom je potrebné identifikovať účastníka konania. Ak je účastníkom fyzická osoba, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve. V prípade fyzickej osoby podnikateľa zákon vyžaduje, aby bola táto označená obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené.
Z návrhu Dlžníka, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 23. 06. 2014, č. k. 4K/26/2014-33, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok Dlžníka jednoznačne vyplýva, že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby
-nepodnikateľa, nakoľko Dlžník bol v návrhu označený menom, priezviskom, dátumom narodenia. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd zároveň rozhodol o otvorení malého konkurzu.
Súd má navyše za to, že s odkazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p. ani v konkurznom konaní na majetok úpadcu nemožno prekročiť návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu, a preto súd v súlade s návrhom Dlžníka vyhlásil konkurz fyzický osobu:,, bytom.
V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v súčasnosti Dlžník nebol a nie je zapísaný v Živnostenskom registri SR. Vyššie uvedené skutočnosti, na podklade ktorých považuje Odvolaný správca Úpadcu za fyzickú osobu - podnikateľa, a na podklade ktorých žiada o priznanie paušálnej odmeny vo výške 4 647,15 €, sú podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko má súd za to, že Úpadca je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo vyplýva jednak z návrhu Dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 23. 06. 2014, č. k. 4K/26/2014-33, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok Dlžníka fyzickej osoby - nepodnikateľa.
Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval návrh Správcu na priznanie paušálnej odmeny ako návrh v zmysle § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 1 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.»
Okresný súd sa následne vysporiadal s opodstatnenosťou nároku správcu na priznaniepaušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov nahliadnutím do spisového materiálua s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení sustanovením § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. priznal správcovi paušálnu odmenu zavýkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov v sume 497,91 €.
Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdua nezistil v ňom sťažovateľkou vytýkané nedostatky, respektíve taký výklad právnychnoriem aplikovaných v danej veci, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to namietasťažovateľka.
Podľa názoru ústavného súdu dal okresný súd sťažovateľke korektnú odpoveď na jejpožiadavku o priznanie paušálnej odmeny vrátane výšky priznanej odmeny. V napadnutomuznesení okresný súd vyhodnotil konkrétne okolnosti danej veci, predovšetkým skutočnosť,že konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu ako fyzickej osoby – nepodnikateľa. Úvahyokresného súdu, ktoré boli založené predovšetkým na tomto fakte, sú plne legitímnea ústavne akceptovateľné. Závery, ku ktorým okresný súd dospel, preto nemožno označiťza svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu v zákoneo konkurze a reštrukturalizácii a vyhláške č. 665/2005 Z. z. a sú jasne a dostatočne právnezdôvodnené.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmuspri výklade ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec sťažovateľky.Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôžesama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názorua nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojímvlastným (m. m. I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výkladea aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprelich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Právo na spravodlivýproces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmomomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.Uvedené nedostatky však z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.
Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšouopravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdua základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36ods. 1 listiny, ako i právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeako zjavne neopodstatnenú.
V závere ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušla ani vada predloženéhosplnomocnenia sťažovateľky vykazujúceho znaky neurčitosti, pretože špeciálna úpravaustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyžaduje (spolu s návrhom na začatiekonania pred ústavným súdom) predloženie splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľapred ústavným súdom zo strany advokáta (teda osoby fyzickej), a nie osoby právnickej, takako to bolo v uvedenom prípade.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významuzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015