znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 116/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť DI., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. I., V., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 5 Co 15/2012 z 23. januára 2013 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť DI., s. r. o.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013 doručená sťažnosť DI., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia v záhlaví   označeného   rozsudku   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“) s tvrdením o porušení jej základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový protokol“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol potvrdený   rozsudok   okresného   súdu,   ktorým   bola   žaloba   o určenie   vlastníckeho   práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam zamietnutá v podstate s vysloveným názorom, že o jeho nadobudnutí rozhoduje príslušný správny orgán, a nie súd.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd v rozsahu svojej právomoci poskytuje ochranu len v prípadoch, ak súdnym konaním alebo rozhodnutím došlo k porušeniu ústavných práv.

5.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

7. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou   konštatuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je záruka, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom v konaní ustanovenom zákonom. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.

9.   Ústavný   súd   z tohto   hľadiska   preskúmal   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu a nezistil žiadnu okolnosť svedčiacu pre záver, že by tento súd vo veci určenia vlastníckeho práva   k sporným   nehnuteľnostiam   postupoval   arbitrárne   v rozpore   s platným   právom. Do jeho kompetencie naozaj nepatrí rozhodovať priamo o konštituovaní vlastníckeho práva pre   sťažovateľku;   to   patrí   do   právomoci   príslušného   katastrálneho   úradu,   ktorého rozhodnutia preskúmavajú správne súdy a ktoré konanie ešte nebolo definitívne skončené.

10. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutým rozsudkom neporušil namietané ústavné práva sťažovateľky, a preto jej sťažnosť musela byť odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014