znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 116/2010-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka, zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a   sudcu   Petra Brňáka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., G., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 110/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti G., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 110/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 110/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti G., s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I povinný z a p l a t i ť   jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 116/2010-10   z   31.   marca   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., G. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 110/2006.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti opísala doterajší priebeh konania a uviedla: „1. Sťažovateľ – G., s. r. o., IČO... sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov dňa 10. 4. 2006 domáhal voči žalovanému – K. p., a. s., IČO... náhrady škody vo výške 1.064.935,- Sk s prísl.

2. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 16Ro/83/2006.

3. Upovedomením zo dňa 16. 5. 2006 bolo sťažovateľovi oznámené, že z dôvodu miestnej nepri slušnosti došlo k postúpeniu veci na Okresný súd Bratislava I.

4. Okresny súd Bratislava I pridelil veci sp. zn.: 1 Rob/625/2006.

5. Dňa 8. 6. 2006 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k úhrade súdneho poplatku, ktorá výzva bola doručená sťažovateľovi až dňa 27. 9. 2006.

6. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok dňa 12. 10. 2006

7. Uznesením zo dňa 21. 8. 2006, doručeným sťažovateľovi dňa 29. 9. 2006, Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k doplneniu návrhu na začatie konania, čo sťažovateľ učinil obratom dňa 2. 10. 2006.

8. Konanie následne prešlo pod sp. zn.: 27Cb/110/2006. Okresný súd Bratislava I vytýčil termín prvého pojednávania vo veci až dňa 23. 2. 2007 (t. j. po 10 mesiacoch). Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 3. 5. 2007 kedy bol sťažovateľ vyzvaný k predloženiu ďalších dôkazov vo veci, ktoré podaním dňa 11. 5. 2007 obratom predložil.

9. Po niekoľko mesačnej nečinnosti súd dňa 10. 11. 2007 (doručené dňa 24. 1. 2008) vyzval sťažovateľa k predloženiu otázok na svedka Pavla Kováča v prípade neúčasti na výsluchu dožiadaným Okresným súdom Spišská Nová Ves. Sťažovateľ očakával predvolanie dožiadaným súdom ohľadne vypočutia predmetného svedka, na ktorom sa chcel zúčastniť, k tomuto úkonu však nedošlo.

10.   Podaním   zo   dňa   23.   9.   2008   sťažovateľ   požiadal   Okresný   súd Bratislava I o oznámenie   dôvodov,   ktoré   bránia   ďalšiemu   pokračovaniu   vo   veci.   Na predmetnú výzvu reagoval súd dňa 20. 3. 2009 (t. j. po 6 mesiacoch) tým, že vzhľadom na zaťaženosť súdu a zmenu zákonného sudcu, vec bude vybavená podľa poradia a termín pojednávania bude sťažovateľovi písomne oznámený.

11. Podaním zo dňa 20. 10. 2009 (t. j. po ďalších 7 mesiacoch) sťažovateľ opätovne žiadal súd o oznámenie skutočností, brániacich mu pokračovať vo veci. Nakoľko k odpovedi zo strany súdu nedošlo, sťažovateľ podal dňa 30. 11. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní. Na predmetnú žiadosť zo dňa 20. 10. 2009 súd odpovedal dňa 19. 11. 2009 (doručené dňa

25.   1.   2010   !   ) tak,   že zákonná sudkyňa bola preradená   na   iné oddelenie   a oddelenie 27 Cb momentálne čaká na obsadenie novým sudcom. K sťažnosti na prieťahy v konaní sa súd do dnešného dňa žiadnym spôsobom nevyjadril...

Prejednanie veci Okresným súdom Bratislava I v konaní o náhradu škody vo výške 1.064.935,- Sk s prísl., vedenom pod sp. zn.: 27Cb/110/2006, v súvislosti s vyššieuvedenými skutočnosťami je možné svojím priebehom nepochybne označiť ako konanie s prieťahmi. V jeho dôsledku sťažovateľ do dnešného dňa nemá ani len nádej na skoré ukončenie sporu a odstránenie právnej neistoty ohľadne náhrady škody vo výške presahujúcej 35.000,- Eur, čo je suma reálne ohrozujúca samotnú existenciu sťažovateľa ako podnikateľa...

Pre potvrdenie existencie prieťahov je potrebné uviesť, že predmetné konanie sa nevyznačuje   ani   skutkovou   a   tobôž   nie   právnou   zložitosťou.   Pokiaľ   ide   o   správanie sťažovateľa, ako účastníka konania, tento vo veci riadne postupoval, na výzvu súdu vždy reagoval bezodkladne a ani inak nespôsoboval prieťahy v konaní.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo G., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/110/2006 porušené bolo. Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 27Cb/110/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

G., s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Spoločnosti G., s. r. o. priznáva náhradu trov konania, ktorú je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3319/2010 z 20. apríla 2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. apríla 2010, podrobne opísala priebeh   konania   vedeného   okresným   súdom   zhodne   ako   bol   priebeh   konania   opísaný sťažovateľkou   a   zistený   aj   ústavným   súdom   zo   spisu   okresného   súdu   a   uviedla: „... predmetné konanie je poznačené prieťahmi, ktoré však nastali z objektívnych dôvodov, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu v danom období a následným prerozdelením oddelenia 270b.   Na základe uvedeného sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   Ústavný   súd Slovenskej republiky vzal do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní.

S poukazom na uvedené dôvody, za ktorých došlo k prieťahom v konaní, žiadam Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“

Podpredsedníčka okresného súdu a právny zástupca sťažovateľky ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom.   Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na náhradu škody v sume 35 349,36 €. Predmet   tohto   súdneho   konania   nie   je   možné   považovať   po   právnej   stránke   a   ani   po skutkovej   stránke   za   zložitý,   keďže   obdobná   agenda   tvorí   bežnú   rozhodovaciu   činnosť všeobecných súdov.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka prispela k prieťahom v konaní okresného súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa   ktorého ústavný súd hodnotil, či   v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   ustálil,   že   doterajší   priebeh   posudzovaného   súdneho   konania   sa vyznačuje   prieťahmi   spočívajúcimi   v   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   a   to   najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 4 roky (žaloba bola podaná 10. apríla 2006), na charakter okresným súdom vykonaných úkonov počas tohto obdobia a na to, že počas celého tohto obdobia bolo vo veci nariadené okresným súdom jediné pojednávanie vo veci.

Aj okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uznal, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi.

Stanovisko   okresného   súdu,   v   ktorom   poukázal na   nedostatočné   obsadenie   súdu, ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôže   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V   nadväznosti   na   vyslovené   porušenie   označeného   základného   a   iného   práva sťažovateľky   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľke   ústavný   súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €   z   dôvodov   uvedených   v   sťažnosti   poukazujúc   najmä   na   dlhotrvajúcu   právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   dobu   posudzovaného   súdneho   konania   a   jeho   priebeh,   na   mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon   podľa   § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde   vyčíslil   trovy konania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za jeden úkon právnych služieb je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden úkon vykonaný v roku 2010 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu 721,40 €, t. j. 120,23 € a režijný paušál 7,21 €. Advokát vykonal v roku 2010 dva právne úkony, za ktoré mu prináleží odmena 240,46 € a režijný paušál 14,42 €, t. j. spolu 254,88 €. Priznané trovy právneho zastúpenia spolu s 19 % DPH predstavujú celkovú sumu 303,31 €.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 5. mája 2010 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 27. mája 2010