znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 116/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. E. R., Rakúsko, zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 pri súčasnom porušení čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   v konaní   o vydanie   potvrdenia   o štátnom   občianstve   vedenom Krajským   úradom   v   Nitre pod   sp.   zn.   2006/06466   a stanoviskom   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva sp. zn. SVS-223-2007/04516 zo 4. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. E. R.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   A.   E.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na spravodlivý proces a na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,   ako   aj   základného   práva   vlastniť   majetok   zakotveného   v   čl.   20   pri   súčasnom porušení čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní o vydanie potvrdenia o štátnom   občianstve bývalým Krajským úradom   v Nitre (ďalej len „krajský úrad“) pod sp. zn. 2006/06466, ktorého právnym nástupcom sa od 1. októbra 2007 stal Obvodný úrad v Nitre (ďalej len „obvodný úrad“). Sťažovateľ taktiež namietal porušenie označených základných práv Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy, odborom štátneho občianstva (ďalej len „ministerstvo“), ktoré listom zo 4. apríla 2007 adresovaným Obvodnému pozemkovému úradu v Nitre (ďalej len „pozemkový úrad“) oznámilo svoje stanovisko k existencii československého občianstva neb. T. B., právneho predchodcu sťažovateľa.

A. Zo sťažnosti vyplýva, že:

1. sťažovateľ je adoptívnym synom a jediným právnym nástupcom T. B. T. B. si ako oprávnená osoba ešte 23. decembra 1992 uplatnil reštitučný nárok na vydanie pozemkových nehnuteľností   nachádzajúcich   sa v katastrálnom   území   obce   M.   Jednou   z podmienok reštitučného nároku bolo, aby oprávnená osoba mala štátne občianstvo (v tom čase bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky). Preukázanie štátneho občianstva T. B. bolo teda   jednou   zo   základných   zákonných   podmienok   na   úspešné   uplatnenie   reštitučného nároku na vydanie nehnuteľností. Štátne občianstvo sa preukazuje osvedčením o štátnom občianstve,   ktoré   vydáva   príslušný   krajský   úrad.   V prípade   preukazovania   štátneho občianstva   už   nežijúcej   osoby   vydáva   krajský   úrad   potvrdenie   o štátnom   občianstve. Osvedčenie, resp. potvrdenie o štátnom občianstve je deklaratórnej povahy a nemá formu rozhodnutia. Skutočnosť, že T. B. spĺňal zákonnú podmienku štátneho občianstva v čase podania žiadosti o vydanie nehnuteľností, preukazovalo osvedčenie o štátnom občianstve, ktoré mu ešte 9. decembra 1992 vydal okresný úrad. Po smrti T. B. 20. októbra 1993 stal sa účastníkom reštitučného konania o vydanie nehnuteľností sťažovateľ ako právny nástupca.

2. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu 23. júna 2006 požiadal krajský úrad o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve pre T. B. K žiadosti pripojil listinné dôkazy preukazujúce rozhodujúce skutočnosti. Krajský úrad listom sp. zn. 2006/06466 z 10. júla 2006 žiadosti o vydanie potvrdenia nevyhovel. Skonštatoval, že žiadosť z 23. júna 2006 neobsahuje   nové   skutočnosti,   ktoré   by   potvrdzovali   zachovanie,   resp.   navrátenie československého štátneho občianstva T. B. Podľa názoru sťažovateľa krajský úrad porušil označené články ústavy.

3.   Okrem   postupu   a záverov krajského úradu   napadol   sťažovateľ aj ministerstvo, ktoré „v   konaní   o vydanie   potvrdenia   o štátnom   občianstve   pre   osobu:   T.   B....“,   (toto konanie   sťažovateľ   v petite   sťažnosti   bližšie   neoznačil)   malo   porušiť   ním   označené základné práva. Z obsahu odôvodnenia sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že predmetným „konaním“ je písomné stanovisko ministerstva sp. zn. SVS-223-2007/04516 zo 4. apríla 2007 k žiadosti pozemkového úradu o podanie informácie o zrušení štátneho občianstva neb. T. B.

B. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Bývalý Krajský úrad v Nitre, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Oddelenie štátneho   občianstva   a   matrík,   ktorého   právnym   nástupcom   je   Obvodný   úrad   v   Nitre, Štefánikova tr. 88, Nitra, v konaní o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve pre osobu: T. B., naposl. bytom N., ktoré bolo začaté dňa 23. 06. 2006 na návrh sťažovateľa: Ing. A. E. R., zast. JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom N., porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces a na inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a   základné   právo   sťažovateľa   vlastniť   majetok   zaručené   v   čl.   20   Ústavy Slovenskej republiky, pri súčasnom porušení čl. 5 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor štátneho občianstva, Drieňová 22, Bratislava, v konaní o vydanie potvrdenia o štátnom občianstve pre   osobu:   T.   B.,   naposl.   bytom   N.,   ktoré   bolo   začaté   dňa   23.   06.   2006   na   návrh sťažovateľa: Ing. A. E. R., zast. JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom N., porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces a na inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa vlastniť majetok zaručené v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, pri súčasnom porušení či. 5 ods. 2 Ústavy SR.

3. Vec sa vracia Obvodnému úradu v Nitre na ďalšie konanie.

4. Obvodný úrad v Nitre a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy,   Odbor   štátneho   občianstva,   sú   povinní zaplatiť   spoločne   a   nerozdielne sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 7.751,70 Sk na účet advokáta JUDr. M. Ď. (...), a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

C. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností ďalej vyplýva, že sťažovateľ (v nadväznosti na skutočnosti uvedené v bode A. 2) podal 15. augusta 2006 Krajskému súdu v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   proti   obvodnému   úradu „Žalobu   na   ochranu   pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy“,   ktorou   žiadal   zakázať   žalovanému „pokračovať   v porušení   práva   navrhovateľa...   úspešne   sa   domáhať   nároku   na   vydanie nehnuteľnosti... pred Obvodným pozemkovým úradom v Nitre“, ako aj uložiť žalovanému povinnosť „vydať   potvrdenie   o štátnom   občianstve   pre   T.   B.   a v ňom   potvrdiť československé štátne občianstvo T. B. ku dňu 23. 12. 1992 a štátne občianstvo Slovenskej republiky T. B. ku dňu 20. 10. 1993...“.

Krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   30   S 22/2006-66   zo   16.   októbra   2007   žalobu   ako nedôvodnú podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zamietol, lebo bol toho názoru,   že   žalovaný „postupoval   zákonne,   logicky   a vecne   správne   sa   vysporiadal   so všetkými okolnosťami podstatnými pre vydanie osvedčenia o štátnom občianstve T. B.“.

Rozsudok   krajského   súdu   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   nadobudol   právoplatnosť 16. novembra 2007 a od tohto dátumu odvodzoval sťažovateľ plynutie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“),   hoci   sťažnosťou   nenapadol   neústavnosť   postupu   a rozhodnutia krajského súdu (pozri bližšie body B. 1 až 4 tejto časti odôvodnenia).

D.   O predchádzajúcej   sťažovateľovej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu 14. septembra 2006, ktorou namietal „porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 v súvislosti s čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   v konaní   o vydanie   potvrdenia   o štátnom   občianstve   vedenom Krajským úradom v Nitre pod sp. zn. 2006/06466“, v ktorom krajský úrad sťažovateľovi listom z 10. júla 2006 oznámil, že z dôvodov tam uvedených „nemôžeme Vašej sťažnosti vyhovieť   a považujeme   vec   za   uzavretú“,   rozhodol   ústavný   súd   uznesením   č.   k. I. ÚS 299/06-16   zo   4.   októbra   2006   tak,   že   ju   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody   uvedené   v § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho prijatiu   na   ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom, pozn.) domáha v petite svojej sťažnosti, a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorý   označil   za porušovateľa   svojich   práv   (čl. 2   ods. 2 ústavy).

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľovo   tvrdenie,   že   v sťažnosti   menované   štátne orgány, t. j. krajský úrad, obvodný úrad a ministerstvo porušili ním označené základné práva.

1.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   podanú   sťažnosť   v časti   namietajúcej porušenie označených práv postupom bývalého krajského úradu (teraz obvodného úradu) vo veci vedenej pod sp. zn. 2006/06466 považovať za neprípustnú.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu podmienky konania boli splnené.

Keďže   ústavný   súd   v konaní   o predchádzajúcej   vecne   totožnej   sťažovateľovej sťažnosti (pozri bod D I. časti tohto odôvodnenia) rozhodol už citovaným uznesením (č. k. I. ÚS 299/06-l16 zo 4. októbra 2006) a sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne nové   podstatné skutočnosti,   ktoré   by odôvodňovali   zmenu právnych   záverov   ústavného súdu   odôvodňujúcich   jeho   rozhodnutie   (pokiaľ   ide   o jeho   právomoc   na   prerokovanie predmetnej   veci),   ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   kvalifikoval   sťažnosť v tejto časti ako vec, o ktorej ústavný súd už rozhodol a o ktorej ďalšie konanie na ústavnom súde nie je v zmysle ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde prípustné.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv stanoviskom ministerstva zo 4. apríla 2007 k žiadosti pozemkového úradu o podanie informácie   (pozri   bližšie   bod   A 3   I.   časti   odôvodnenia),   ústavný   súd   nepovažoval   za dôvodné   posudzovať,   lebo   predmetné   stanovisko   nie   je   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom v zmysle § 49 zákona o ústavnom súde, na ktoré by sa vzťahovala ústavnoprávna ochrana vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto stanovisko nemá   právotvorné   účinky,   teda   nie   je   spôsobilé   ovplyvňovať   právne   postavenie   osôb v rámci   konania, pre   ktoré   bolo   ako   informácia   podané   a ako   také   nemá   ani   charakter administratívneho   aktu,   ktorý   by   mohol   mať   za   následok   porušenie   základných   práv fyzických osôb. Predmetné stanovisko je iba integrálnou súčasťou postupu pozemkového úradu   zisťujúceho   právne   relevantné   informácie   (podklad   na   rozhodnutie   podľa   zákona č. 229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych   vzťahov   k pôde   a inému   poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   v danom   prípade   niet žiadnej spojitosti medzi predmetným stanoviskom a namietaným porušením sťažovateľom označených základných práv. Z uvedených dôvodov sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

3.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vzhľadom   na   to,   že sťažovateľ nenapadol sťažnosťou postup a rozsudok krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn.   30 S 22/2006,   je   ním   deklarované   plynutie   lehoty   podľa   čl.   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde   (vo   vzťahu k jeho námietkam   týkajúcim   sa   skutočností   už uvedených v bodoch A 2 a A 3 I. časti tohto odôvodnenia) právne irelevantné. (V prípade aktuálnosti by sa však plynutie predmetnej lehoty u každého z už uvedených prípadov posudzovalo výlučne individuálne.)

4. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008