znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 116/06-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. A. Z., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95   p o r u š i l   právo Ing. A. Z., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. A. Z.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   A.   Z.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8 682   Sk (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. Č., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 29. marca 2006 č. k. I. ÚS 116/06-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. A. Z., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. Zo sťažnosti vyplynuli nasledovné relevantné skutočnosti: «(...) Dňa 25. 05. 1995 som   podala   na   OS   v Nitre   návrh   na   vysporiadanie   BSM   pod   sp.   zn.   18   C   96/95.   Do dnešného dňa toto konanie nebolo z dôvodu zbytočných prieťahov ukončené.

Vo   svojom   návrhu   som   žiadala   vysporiadanie   BSM   (...),   pričom   som   žiadala   aj vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorým by   súd   zakázal   s nehnuteľnosťou nakladať.   Súd predbežné opatrenie nevydal, čo umožnilo odporcovi medzičasom nehnuteľnosť zaťažiť. Od roku 1995 poberá úžitok z prenájmu priestorov v tejto nehnuteľnosti, čo činí od 01. apríla 1995   do   31.   januára   2006   príjem   z prenájmu   v sume   6.320.100,-   Sk,   pričom   mesačné nájomné činí sumu pribl. 100.000,- Sk. Všetky tieto finančné prostriedky požíva odporca. Ja som sa za rovnaké obdobie viackrát ocitla vo finančnej tiesni a keďže som bola zodpovedná aj za výchovu nášho dieťaťa, niekoľkokrát som musela zmeniť zamestnania a dočasne som bola aj evidovaná na úrade práce.

Okresný súd v Nitre na základe podania návrhu odporcu zo dňa 17. 1. 1998 začal konanie 16 C 163/98   na určenie vlastníctva.   Odporca v tomto konaní tvrdil,   že vlastní listinu   na   preukázanie   tej   skutočnosti,   že   je   so   mnou   bezpodielovým   spoluvlastníkom nehnuteľnosti iba v jednej polovici a že v druhej polovici je vlastníkom nehnuteľnosti sám. Toto podanie bolo účelové a malo slúžiť iba na prerušenie konania o vysporiadaní BSM. (...) Tento spor sa ťahal 6 rokov. Keď odporca v konaní 18 C 96/95 požiadal o prerušenie konania do skončenia uvedeného konania 16 C 163/98, súd mu vyhovel a ani nežiadal predloženie   listiny   na   podloženie   svojho   tvrdenia,   aj   keď   som   súd   na   účelovosť   tohto podania upozorňovala. (...) Pritom súd bol oprávnený v konaní 18 C 96/95 riešiť aj otázku vlastníctva nehnuteľnosti, riešenej v konaní 16 C 163/98 (§ 135 ods. 2 OSP).

Na základe môjho nového návrhu na vydanie predbežného opatrenia v roku 2005 súd predbežné   opatrenie   vydal   a zakázal   odporcovi   s nehnuteľnosťou   nakladať.   Zároveň   ho zaviazal mi vyplatiť 3.160.050,- Sk, čo odporca do dnešného dňa neurobil.

Podľa § 6 OSP má súd v konaní postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov bola rýchla a účinná. V konaní 18 C 96/95 dochádza k porušovaniu tohto ustanovenia, konanie sa zbytočne predlžuje a odročuje. (...)

Uvádzam niektoré skutočnosti spôsobujúce prieťahy v konaní:

- Súd viackrát konanie odročil bez pojednávania vo veci, aj keď sa dostavili obidve strany sporu (listy č. 130, 155, 170, 174). Nekonanie súdu vidieť aj z dĺžky pojednávaní, napr. list č. 178 – 20 min., list č. 226 – 15 min., a list č. 356 – 10 min. (pričom na tomto pojednávaní   sa   zúčastnili   obidve   strany   sporu   spolu   s právnymi   zástupcami).   Pre   mňa odročenie znamená okrem neúmerného predlžovania sporu ďalšiu cestu z B. do N. a späť.

- Dodnes neboli ohodnotené napríklad 3 automobily patriace do BSM, ktoré odporca medzičasom predal. Ich ohodnotenie som žiadala 8. 7. 1996, 23. 2. 1999 a 16. 6. 1999. Po predaji   som   požadovala,   aby   odporca   do   spisu   doložil   kúpnopredajné   zmluvy,   pričom odporca doložil iba jednu. Doloženie ostatných dvoch žiada súd od 22. 10. 2004.

-   Počas   konania   odporca   viackrát   zakladal   do   spisu   návrh   na   mimosúdne vysporiadanie BSM, čo slúži ako zámienka na predlžovanie súdneho konania. Aj keď tieto návrhy odporcu nespĺňajú ani náležitosti takéhoto návrhu, súd konanie odročuje.

-   Okresný   súd   nijako   nepenalizuje   odporcu,   ak   nepredloží   požadované   doklady v určenom   čase,   aj   keď   tento   lehotu   nikdy   nedodrží.   Tým   súd   umožňuje   odporcovi predlžovať súdne konanie bez akejkoľvek ujmy.

-   O nepripravenosti   súdu   na   pojednávanie   svedčí   napríklad   skutočnosť,   že   na 20. 2. 2006 súd predvolal svedkyňu - moju 75-ročnú matku, ktorej prikázal priniesť zmluvu o pôžičke zo dňa 3. 2. 1992. Moja matka vypovedala 25. 9. 1996 (č. l. 116) a požadovaná nájomná zmluva sa nachádza na č. l. 115. (...)

Počas súdneho konania som viackrát podala sťažnosť na prieťahy v konaní. (...) Keďže   Okresný   súd   nevyhovel   môjmu   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia v roku   1995,   do   vydania   predbežného   opatrenia   v decembri   2004   je   už   nehnuteľnosť zaťažená záložným právom. (...)

Aj keď Okresný súd vo svojom uznesení zo dňa 10. 2. 2005 ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku na zistenie skutočnej trhovej ceny nehnuteľnosti s lehotou 20 dní, v tejto lehote vypracovaný nebol. Až po mojej urgencii bol posudok doručený súdu dňa 2. 5. 2005. (...)

Uvedený postup   Okresného súdu v Nitre je   porušením ustanovenia   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie:

1.   Základné   právo   Ing.   A.   Z.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Nitre prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. A. Z. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.100.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd v Nitre povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   A.   Z.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa   vyčíslenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou Mgr. A. H., listom z 24. apríla 2006 sp. zn. Spr. 482/06 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 18. mája 2006.

2. 1.   Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla   chronológiu   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní, ako aj nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) Z obsahu spisového materiálu, ktorý má v súčasnosti 486 strán a postupnosti jednotlivých úkonov je zrejmé, že súd konal vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov. K ďalším námietkam sťažovateľky uvedeným v sťažnosti oznamujeme nasledovné: Celková   dĺžka   konania   bola   ovplyvnená   viacerými   okolnosťami,   okrem   iného i pasívnym prístupom účastníkov konania. Podľa stanoviska zákonného sudcu JUDr. J. K. sa   navrhovateľka   začala   správať   aktívne   až   od   júna   2004,   dovtedy   bola   pasívna. Z celkového   počtu   20-tich   vytýčených   pojednávaní   sa   navrhovateľka   ani   jej   právna zástupkyňa na ôsmich z nich (4. 6. 1996, 8. 7. 1996, 17. 7. 1997, 27. 11. 1997, 15. 10. 1998, 19. 11. 1998, 8. 3. 2005 a 20. 1. 2006) nezúčastnila a pojednávania boli odročené. Za okolnosť, ktorá podstatnou mierou predĺžila konanie bolo prerušenie konania na dobu viac ako 4 roky (od 15. 3. 2000 do 24. 6. 2004). Rozhodnutie o prerušení konania bolo doručené   účastníkom   resp.   ich   právnym   zástupcom,   ktorí   voči   tomuto   postupu   súdu nenamietali a odvolanie nepodali. Navrhovateľka, pokiaľ sa domnievala, že nie je daný dôvod   pre   prerušenie   konania,   alebo   ide   iba   o účelový   postup   (čo   tvrdí   teraz),   mala možnosť   podať   odvolanie,   avšak   neurobila   tak   a rozhodnutie   súdu   plne   rešpektovala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 8. 2000 a účastníci konania i súd ním boli viazaní.   Od   15.   3.   2000   až   do   23.   6.   2004,   kedy   bolo   konanie   vo   veci   16   C   163/98 právoplatne ukončené, súd v merite veci nekonal a ani nemohol, pretože mu v tom bránilo právoplatné rozhodnutie o prerušení konania. V dôsledku právoplatného rozhodnutia súdu nastal zákonný stav, kedy sa s poukazom na § 111 ods. 1 OSP nevykonávajú pojednávania a neplynú lehoty, preto nemôže byť táto doba považovaná za prieťahy v konaní.

Podľa stanoviska zákonného sudcu ide o spor skutkovo a právne zložitý a náročný na dokazovanie,   a to najmä preto,   že účastníci   konania menia   svoje stanoviská   a sústavne podávajú   návrhy   na   doplnenie   dokazovania.   Taktiež   v priebehu   konania   došlo   k zmene petitu   návrhu,   v zmysle   ktorého   je   predmetom   konania   nielen   vyporiadanie   BSM,   ale i vydanie vecí patriacich do vlastníctva navrhovateľky a zaplatenie finančnej náhrady za prenájom nehnuteľnosti patriacej do BSM. Vo veci bolo už vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie,   vrátane   dokazovania   znaleckého,   v rámci   ktorého   bolo   ustanovených   päť súdnych znalcov. Nakoľko navrhovateľka má trvalé bydlisko mimo okresu tunajšieho súdu a na pojednávaniach sa vždy   nezúčastňovala,   v záujme   zabezpečenia jej stanoviska   súd nariaďoval jej vypočutie aj cestou dožiadaného súdu.

Za   dôležité   pre   posúdenie   predmetnej   ústavnej   sťažnosti   považujem   i to,   že   súd dočasne upravil pomery účastníkov konania a to právoplatným a vykonateľným predbežným opatrením č. k. 18 C 96/1995-238 zo dňa 1. 12. 2004 a predbežným opatrením č. k. 18 C 96/1995-442   zo   dňa   1.   1.   2006,   ktoré   nie   je   právoplatné,   ale   dňom   30.   1.   2006   je vykonateľné a na základe neho sa vedie na Okresnom súde v Nitre exekúcia pod sp. zn. 15 Er 122/2006. Na základe predbežného opatrenia č. k. 18 C 96/1995-238 sú dočasne, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, upravené pomery účastníkov konania. Z listu vlastníctva   na   nehnuteľnosti,   ktorých   sa   predbežné   opatrenia   týka   nevyplýva,   že   by v priebehu konania o vyporiadanie BSM došlo k ich zaťaženiu. (...)

Rozhodnutie vo veci ponechávame na úvahu Ústavného súdu, avšak žiadame, aby zobral do úvahy horeuvedené skutočnosti. Zároveň oznamujem, že v zmysle § 30 ods. 1 a 2 Zák. č. 38/1993 Z. z., netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo verejné ústne pojednávanie, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„(...) Najskôr k viacerým pojednávaniam, ktoré uvádza Okresný súd Nitra vo svojom vyjadrení podávam nasledujúce informácie:

- 20. 09. 1995: pojednávanie sa podľa mojej pamäti neuskutočnilo; predvolanie na pojednávanie účastníkov ani zápisnica z údajného pojednávania sa v spise nenachádzajú;

- 21. 11. 1996: pojednávanie bolo na č. l. 125 zrušené;

- 20. 01. 2006: pojednávanie sa nikdy neuskutočnilo. Predvolanie na pojednávanie som neobdržala. Z inej písomnosti súdu som sa dozvedela, že pojednávanie by malo byť, keď som sa informovala u sudcu telefonicky, ten mi oznámil, že pojednávanie nebude;

-   21.   05.   1996:   navrhovala   som,   aby   súd   zaviazal   odporcu   predložiť   doklady o investičnom majetku. Súd dôkaz nevykonal a doklady doteraz nie sú v spise založené;

- 08. 07. 1996: navrhla som znalecké dokazovanie na hodnotu motorových vozidiel a na hodnotu zásob a investičného majetku. Súd ani jeden z týchto dôkazov nevykonal;

-   17.   07.   1997:   nemeritórne   pojednávanie   pre   nedostavenie   sa   odporcu   a svedka, doručenie predvolania nemali vykázané;

-   09.   10.   1997:   súd   zaznamenal,   že   ustanoví   vo   veci   súdnych   znalcov   na   určenie zostatkovej hodnoty veci tvoriacich BSM. Pojednávanie a rozhodnutie súdu na pojednávaní nemalo žiadny praktický dosah na priblíženie sa súdu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci;

- 27. 11. 1997: pojednávanie trvalo asi 5 min., odporca bol prítomný, ale nebol vypočutý súdom;

-   15.   10.   1998:   pojednávanie   sa   uskutočnilo   takmer   po   roku   od   posledného pojednávania, za ten čas súd nekonal žiadne úkony. Odporca bol prítomný, ale opäť nebol vypočutý súdom;

-   15.   10.   1998;   pojednávanie   sa   uskutočnilo   takmer   po   roku   od   posledného pojednávania, za ten čas súd nekonal žiadne úkony. Odporca bol prítomný, ale opäť nebol vypočutý súdom;

-   19.   11.   1998:   pojednávanie   trvalo   asi   10   min.,   odporca   bol   prítomný,   ale   nebol vypočutý súdom;

- 23. 02. 1999: navrhovala som určenie znalcov na hodnotu motorových vozidiel, súd dodnes tento dôkaz nevykonal;

- 15. 06. 1999: môj výsluch na dožiadanom súde v Bratislave. Na tento úkon nebol dôvod, keďže som bola vypočutá na pojednávaní dňa 23. 02. 1999 pred procesným súdom;

- 22. 10. 2004: procesný súd po prerušení pokračuje v konaní na základe môjho návrhu. Súd   uložil   odporcovi,   aby   predložil   nájomné   zmluvy   a kúpnopredajné   zmluvy   o predaji automobilov   a zbraní.   Nestanovil   odporcovi   lehotu   na   splnenie,   čím   opäť   umožnil preťahovanie sporu;

- 19. 11. 2004: odporca si nesplnil povinnosť podľa uznesenia posledného pojednávania dňa 22. 10. 2004. Súd z toho nevyvodil žiadne dôsledky;

- 20. 01. 2005: súd opäť vyzval odporcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby predložil nájomné zmluvy a ďalšie listiny už dávno predtým žiadané procesným súdom. Súd ustanovil znalca na ocenenie nehnuteľností;

- 17. 06. 2005: odporca nedoložil všetky doklady, ktoré mu súd uložil predložiť na predchádzajúcich   pojednávaniach   a medzi   dokladanými   listami   nájomných   zmlúv   boli nezrovnalosti. Súd opätovne určil odporcovi doložiť žiadané listiny, ale nie pod hrozbou pokuty;

- 07. 07. 2005: navrhovateľka aj odporca navrhujú reálnu deľbu nehnuteľností. Súd ustanovil   znalcov.   Vo   svojom   vyjadrení   zo   dňa   24.   04.   2006   súd   píše,   že   uznesenia o ustanovení znalcov boli expedované neskôr na výslovnú žiadosť navrhovateľky, pretože účastníci chceli ukončiť konanie dohodou. Takú žiadosť som nepodala. Po desaťročnom spore   s odporcom   som   nepredpokladala,   ani   nepredpokladám,   že   s odporcom   by   bola možná dohoda;

- prerušenie konania od 15. 03. 2000 do 23. 06. 2004: súd prerušil konanie 18 C 96/95 o vyporiadanie   BSM   na   dobu   do   skončenia   konania   sp.   zn.   16   C   163/98   o určenie,   či nehnuteľnosť patrí do BSM účastníkov. Súd prerušil základné konania o vyporiadanie BSM napriek môjmu nesúhlasu. Súd konanie prerušil na základe návrhu odporcu, ktorý odporca podal ešte v r. 1998. Súd vyhovel návrhu odporcu na prerušenie konania po viac než dvoch rokoch v úzkej časovej následnosti na moju sťažnosť o odstránenie prieťahov v základnom konaní o vyporiadanie BSM. Prerušenie konania bolo zbytočné, pretože otázku vlastníctva nehnuteľností,   riešenú   v konaní   sp.   zn.   16   C   163/98   Okresného   súdu   Nitra   si   mohol procesný súd riešiť v konaní o vyporiadanie BSM.

Konanie o vyporiadanie BSM je štandardným súdnym konaním, ktoré nevyvoláva osobitné skutkové alebo právne otázky.   Súd je povinný pripraviť a organizovať priebeh konania tak, aby konanie prebiehalo efektívne, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania (rozsudok Ústavného súdu č. III. ÚS 107/04). Ústavný súd však už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).

Z uvedený   dôvodov   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   mojej   sťažnosti   vyhovel. Poznamenávam, že procesný spis (18 C 96/95) je už naspäť v kancelárii Okresného súdu Nitra. Súhlasím, aby Ústavný súd rozhodol bez prítomnosti účastníkov.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať   ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 96/95:

Dňa 25. mája 1995 podala sťažovateľka na okresnom súde proti odporcovi P. Z., N. (ďalej len „odporca“), návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), spolu s návrhom na predbežné opatrenie podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Dňa 11. septembra 1995 zákonná sudkyňa nariadila vo veci informatívny výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 20. septembra 1995, v spise sa však nenachádza žiadny záznam o tom, že by bol takýto úkon realizovaný.

Dňa 10. októbra 1995 právny zástupca odporcu požiadal súd o zaslanie návrhu, aby sa mohli k veci písomne vyjadriť.

Dňa   7.   februára   1996   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyžiadala z príslušného daňového úradu, aké daňové priznania podal odporca za roky 1991 - 1994.Dňa 21. februára 1996 daňový úrad oznámil súdu výšku dane z príjmu zaplatenej odporcom v rokoch 1991- 1994.

Dňa 24. apríla 1996 sudkyňa nariadila pojednávanie na 21. máj 1996.Dňa 21. mája 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. jún 1996 s tým, že budú vyžiadané majetkové priznania a bude vyzvaný príslušný živnostenský úrad informovať o tom, kedy a z akého dôvodu sťažovateľka zrušila živnosť, bude pripojený spis sp.   zn.   17 C 58/91.   Súd   uložil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky „predložiť   zmluvu o zapožičaní sumy“ matkou sťažovateľky.

Dňa   27.   mája   1996   sťažovateľka   doručila   súdu   svoje   stanovisko   k vyjadreniu odporcu.

Dňa   30.   mája   1996   príslušný   živnostenský   úrad   oznámil   súdu,   že   sťažovateľka 16. októbra 1995 bez uvedenia dôvodov požiadala o zrušenie živnostenského oprávnenia, preto bolo toto rozhodnutím z 24. októbra 1995 zrušené.

Dňa 31. mája 1996 daňový úrad oznámil súdu príjmy sťažovateľky za roky 1991- 1994.Dňa   31.   mája   1996   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 4. jún 1996.

Dňa   4.   júna   1996   bolo   pojednávanie   odročené   na   20.   jún   1996   s tým,   že   bude urgovaná ďalšia správa z daňového úradu.

Dňa 3. júna 1996 bol pripojený spis sp. zn. 17 C 58/91.Dňa 11. júna 1996 príslušný daňový úrad oznámil súdu príjmy odporcu za roky 1991-1995 a doručil súdu kópiu majetkového priznania odporcu za rok 1993.

Dňa   20.   júna   1996   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní.

Dňa   20.   júna   1996   bolo   pojednávanie   odročené   na   8.   júl   1996   s tým,   že   budú vyžiadané správy z bánk. Právnemu zástupcovi odporcu bolo uložené, aby v lehote 3 dní predložil súdu číslo účtu odporcu v S.

Dňa 1. júla 1996 právny zástupca oznámil súdu, že odporca počas trvania BSM v Slovenskej kreditnej banke účet nemal.

Dňa 3. júla 1996 I., a. s., N., oznámila súdu stav na označených účtoch. Dňa 28. júna 1996 V., a. s., N., oznámila súdu, že účty, ktoré v tejto banke otvoril odporca, boli na jeho žiadosť 16. januára 1995 zrušené.

Dňa 8. júla 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľky oznámi súdu, dokedy je pravdepodobná hospitalizácia jej matky, mala byť tiež vyžiadaná správa zo S., a. s.

Dňa 10. júla 1996 právny zástupca sťažovateľky oznámil súdu, že jej matka, ktorá mala byť vypočutá ako svedkyňa, bude práceneschopná asi 30 dní.

Dňa 15. júla 1996 S., a. s., doručila súdu požadované údaje.

Dňa   20.   augusta   1996   právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   súd,   aby   matka sťažovateľky bola vypočutá dožiadaným súdom v Bratislave.

Dňa 23. augusta 1996 súd dožiadal Obvodný súd Bratislava II (ďalej len „obvodný súd“),   aby   vypočul   matku   sťažovateľky   a súd   tiež   vyzval   Policajný   zbor   Slovenskej republiky, okresné veliteľstvo Nitra, aby podal správu ohľadne označených motorových vozidiel.

Dňa   4.   septembra   1996   Policajný   zbor   Slovenskej   republiky,   okresné   veliteľstvo Nitra, podal súdu správu k označeným motorovým vozidlám.

Dňa 30. septembra 1996 obvodný súd doručil okresnému súdu zápisnicu o vypočutí matky sťažovateľky.

Dňa 16. októbra 1996 bolo nariadené pojednávanie na 24. október 1996.Dňa   24.   októbra   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 5. november 1996 s tým, že budú vypočutí svedkovia Ing. R. P. a Ing. J. K.

Dňa 5. novembra 1996 svedok Ing. J. K. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Dňa   5.   novembra   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 21. november 1996, s tým, že bude predvolaný svedok Ing. J. K.

Dňa   11.   novembra   1996   právny   zástupca   odporcu   požiadal   súd „o   preloženie pojednávania“.

Dňa 12. novembra 1996 súd zrušil termín pojednávania odročeného na 21. november 1996.Dňa   16.   decembra   1996   bolo   nariadené   pojednávanie   na   21.   január 1997,   avšak 10. januára 1997 bol uvedený termín pojednávania bez uvedenia dôvodu bol zrušený. Dňa 3. júla 1997 bolo nariadené pojednávanie na 17. júl 1997.Dňa 17. júla 1997 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavil odporca.

Dňa 10. septembra 1997 súd nariadil pojednávanie na 9. október 1997.Dňa 11. septembra 1997 správa katastra doručila súdu list vlastníctva č. 3739.Dňa 9. októbra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalcov na určenie zostatkovej hodnoty vecí tvoriacich BSM.Dňa 9. októbra 1997 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-137 ustanovil znalca Dpt. Ľ. K. na určenie hodnoty hnuteľných vecí v lehote 30 dní.

Dňa 14. októbra 1997 menovaný znalec prevzal predmetný súdny spis.Dňa 29. októbra 1997 sťažovateľka zložila zálohu na znalecké dokazovanie.Dňa 7. novembra 1997 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok. Dňa 10. novembra 1997 bolo nariadené pojednávanie na 17. november 1997.Dňa   25.   novembra   1997   právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   súd   o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 27. novembra 1997 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Dňa 22. januára 1998 súd uznesením č. k. 18 C 96/95-156 priznal znalcovi odmenu.Dňa 30. januára 1998 okresný súd dožiadal Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný   súd   II“)   o vypočutie   sťažovateľky   v súvislosti   s vypracovaným   znaleckým posudkom.

Dňa 3. marca 1998 okresný súd II doručil súdu zápisnicu z výsluchu sťažovateľky.Dňa   8.   apríla   1998   sťažovateľka   požiadala   o delegáciu   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 18 C 96/95 z dôvodu vhodnosti a účelnosti okresnému súdu II.

Dňa   8.   apríla   1998   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril   k žiadosti sťažovateľky o delegáciu veci.

Dňa 17. apríla 1998 sa odporca negatívne vyjadril k žiadosti o delegáciu veci. Dňa 22. júna 1998 bol spis postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o prikázaní veci okresnému súdu II.

Dňa 7. júla 1998 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením najvyššieho súdu   z 26. júna 1998 č. k. Ndc 264/98-166, ktorým návrhu na prikázanie veci sp.   zn. 18 C 96/95 okresnému súdu II nebolo vyhovené.

Dňa 30. septembra 1998 bolo nariadené pojednávanie na 15. október 1998.Dňa 15. októbra 1998 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že na zastupovanie v spore   splnomocnila   advokátku   JUDr.   D.   M.   a   súčasne   požiadala   o odročenie pojednávania.

Dňa 15. októbra 1998 bolo pojednávanie odročené na 19. november 1998.Dňa 19. novembra 1998 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 19. novembra 1998 bolo nariadené pojednávanie na 23. február 1999.Dňa 23. februára 1999 právny zástupca odporcu doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu ochorenia odporcu.

Dňa 23. februára 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že súd „vo veci vykoná potrebné dokazovanie a ustanoví súdnych znalcov“.Dňa 29. marca 1999 I., a. s., N., oznámila súdu požadované údaje. Dňa 26. marca 1999 V., a. s., N., oznámila súdu, že označené devízové účty boli 13. marca 1995 zrušené.

Dňa 10. mája 1999 okresný súd dožiadal okresný súd II o vypočutie sťažovateľky.Dňa   11.   júna   1999   bol   v spise   zaznamenaný   úradný   záznam   o tom,   že   právna zástupkyňa   sťažovateľky   telefonicky   požiadala   o stanovenie   termínu   výsluchu sťažovateľky, ktorý bol stanovený na 16. jún 1999.

Dňa 22. júna 1999 bola okresnému súdu doručená zápisnica z výsluchu sťažovateľky dožiadaným súdom.

Dňa 26. júla 1999 policajný zbor na žiadosť okresného súdu oznámil meno držiteľa motorového vozidla továrenskej značky Ford Tranzit a Ford Orion.

Dňa 15. marca 2000 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-196 prerušil napadnuté konanie   do   právoplatného   skončenia   vo   veci   sp.   zn.   16   C   163/98.   Toto   rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2000.

Dňa 18. januára 2001 bol pripojený spis sp. zn. 16 C 163/98Dňa 12. februára 2001 bol spis sp. zn. 16 C 163/98 vylúčený.Od 28. novembra 2001 do 30. júla 2004 bolo v spise zaznamenaných 16 pravidelne opakujúcich   sa   úradných   záznamov   typu:   „Spis   nemožno   pripojiť,   nakoľko   nie   je právoplatne skončená“, alebo „Vec 16 C 163/98 nie je skončená“, alebo „Spis 16 C 163/98 je na KS“, a podobne.

Dňa   25.   augusta   2004   sťažovateľka   doručila   súdu „návrh   na   pokračovanie v konaní“. Súčasne doložila „rozsudok Okresného súdu v Nitre (č. k. 16 C 163/98-156), ktorý   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Nitre   č.   k.   6   Co   182/03   nadobudol právoplatnosť 23. 06. 2004“.

Dňa 17. septembra 2004 bolo nariadené pojednávanie na 22. október 2004.Dňa   22.   októbra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 19. november   2004   s tým,   že   súd   vo   veci   ustanoví   znalca   z odboru   oceňovania nehnuteľností a vyžiada ďalšie správy.

Dňa 19. novembra 2004 sťažovateľka doručila súdu „návrh na vydanie predbežného opatrenia“, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi nenakladať s označenými nehnuteľnosťami.

Dňa   19.   novembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 20. január   2005   s tým,   že   súd   predvolá   odporcu   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty a predvedenia a vyžiada si ďalšie správy.

Dňa 1. decembra 2004 príslušný daňový úrad doručil súdu daňové priznania odporcu k dani z príjmu fyzických osôb za roky 1994-2003.

Dňa 1. decembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-238 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 3739 k. ú. N. do právoplatného rozhodnutia v predmetnej veci o vyporiadanie BSM.Dňa 13. decembra 2004 okresný súd urgoval Správu katastra N. na zaslanie LV č. 3739.

Dňa 20. decembra 2004 Správa katastra N. doručila súdu výpis z uvedeného listu vlastníctva.

Dňa   20.   januára   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 10. február 2005 s tým, že   súd ustanoví súdneho   znalca   na zistenie   ceny   nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 3739, z príslušného daňového úradu vyžiada kompletný spisový materiál ohľadne   daňových   priznaní   odporcu   za   roky   1994-2004   a súčasne   vyžiada   majetkové priznania za tieto roky, z Mestského úradu v N., vyžiada kompletné daňové spisy odporcu ohľadne   platenia   dane   z nehnuteľností   za   roky   1994-2004.   Pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty súd uložil odporcovi, aby na budúcom pojednávaní predložil žiadané listiny.

Dňa 20. januára 2005 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-266 ustanovil znalca z odboru   oceňovania nehnuteľností   Ing.   P.   M.,   ktorému   uložil,   aby v lehote 20   dní   od doručenia tohto uznesenia vypracoval znalecký posudok.

Dňa 31. januára 2005 právny zástupca odporcu doručil súdu požadované doklady.Dňa 1. februára 2005 daňový úrad doručil súdu požadovaný spisový materiál. Dňa   2.   februára   2005   Mestský   úrad   v N.   doručil   súdu   priznanie   k dani z nehnuteľnosti zo strany odporcu.

Dňa 10. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. marec 2005 s tým, že súd bude urgovať vypracovanie znaleckého posudku ustanoveným znalcom, bude zisťovať kto je vlastníkom zbraní uvedených v návrhu, a účastníkom bolo uložené v lehote 10 dní oznámiť návrhy na ďalšie dokazovanie.

Dňa 10. februára 2005 súd urgoval znalca na vypracovanie znaleckého posudku a požiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Nitra   (ďalej   len   „policajný   zbor“) o oznámenie mena majiteľa dvoch zbraní.

Dňa 25. februára 2005 policajný zbor oznámil súdu požadované údaje.Dňa 3. marca 2005 sa na súd dostavil znalec a prevzal spis sp. zn. 18 C 96/95 za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   7.   marca   2005   sťažovateľka   faxom   doručila   súdu   žiadosť   o odročenie pojednávania odročeného na 8. marec 2005.

Dňa   8.   marca   2005   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   neprítomnosť účastníkov konania.

Dňa 2. mája 2005 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znaleckej odmeny.

Dňa 9. mája 2005 bolo nariadené pojednávanie na 17. jún 2005.Dňa 17. júna 2005 sťažovateľka doručila súdu „podanie vo veci vyporiadania BSM“.Dňa 17. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. júl 2005 za účelom zadováženia ďalších dôkazov.

Dňa 24. júna 2005 odporca doručil súdu svoje „vyjadrenie“.

Dňa 6. júla 2005 policajný zbor oznámil súdu požadované údaje.Dňa 7. júla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že vo veci bude ustanovený súdny znalec z odboru geodézie a kartografie a znalec z odboru stavebníctvo na posúdenie možnosti reálneho rozdelenia stavby.

Dňa 11. júla 2005 (prepísané na 11. december 2005) okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-412 ustanovil   znalca z odboru   geodézie   a kartografie   Ing.   A.   K.,   ktorý   mal v lehote   30   dní   od   právoplatnosti   tohto   uznesenia   vypracovať   znalecký   posudok   alebo geometrický plán na možnosť reálnej deľby spornej nehnuteľnosti.

Dňa 11. júla 2005 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-414 ustanovil znalca z odboru stavebníctvo Ing. I. C., ktorý mal v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia vypracovať znalecký posudok na ocenenie sporných nehnuteľností.

Dňa 2. augusta 2005 (prepísané na 2. december 2005) okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-410 ustanovil znalca z odboru stavebníctvo Ing. P. K., ktorý mal v lehote 30 dní od   právoplatnosti   tohto   uznesenia   posúdiť   najmä   možnosť   reálnej   deľby   spornej nehnuteľnosti.

Dňa   12.   augusta   2005   odporca   doručil   súdu   svoj   konkretizovaný „návrh   na vysporiadanie BSM“.

Dňa 12. augusta 2005 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrili k uvedenému návrhu odporcu.

Dňa   9.   novembra   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   svoje   vyjadrenie   k návrhu odporcu z 12. augusta 2005.

Dňa 9. novembra 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu, aby v lehote 15 dní zaujal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky.

Dňa 9. decembra 2005 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že vypovedala plnú moc advokátke JUDr. D. M.

Dňa 12. decembra 2005 sťažovateľka doručila súdu svoj „návrh ďalších úkonov“.Dňa 12. decembra 2005 bolo nariadené pojednávanie na 20. január 2006.Dňa 20. decembra 2005 sťažovateľka podala okresnému súdu „návrh na vydanie predbežného opatrenia“.

Dňa   1.   januára   2006   okresný   súd   uznesením   č.   k.   18   C   96/05-442   návrhu sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vyhovel.   Toto   rozhodnutie   sa   stalo vykonateľným 30. januára 2006.

Dňa 16. januára 2006 sťažovateľka urgovala doručenie predvolania na pojednávanie. Dňa   19.   januára   2006   matka   sťažovateľky   telefonicky   ospravedlnila   neúčasť sťažovateľky na pojednávaní 20. januára 2006.

Dňa 20. januára 2006 bolo pojednávanie odročené na 3. február 2006 s tým, že mali byť zadovážené ďalšie dôkazy.

Dňa   20.   januára   2006   okresný   súd   požiadal   policajný   zbor   o oznámenie   mena majiteľa motorového vozidla Opel Omega Combi (...) a o oznámenie mena majiteľa pištole zn. Taurus 38.

Dňa   31.   januára   2006   policajný   zbor   oznámil   súdu   požadované   údaje   ohľadom označenej pištole.

Dňa 31. januára 2006 svedkyňa A. M. - matka sťažovateľky - oznámila súdu, že k veci už bola raz vypočutá, preto považuje jej opätovné predvolanie na pojednávanie za „naťahovanie konania“.

Dňa   3.   februára   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 16. február 2006 s tým, že sťažovateľke bolo uložené, aby zaslala svoje písomné stanovisko k veci a odporcovi, aby predložil požadované listiny.

Dňa   3.   februára   2006   právny   zástupca   odporcu   doručil   súdu   vyjadrenie   svojho klienta.

Dňa   3.   februára   2006   policajný   zbor   oznámil   súdu   požadované   údaje   ohľadom motorových vozidiel.

Dňa 3. februára 2006 odporca podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 18 C 96/95-439.

Dňa 16. februára 2006 sťažovateľka doručila súdu „stanovisko k vyjadreniu odporcu z 1. februára 2006“.

Dňa 16. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s   tým,   že   spis   bude   predložený   na   Krajský   súd   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“),   aby rozhodol   o   odvolaní   odporcu   proti   predbežnému   opatreniu   a budú   zadovážené   ďalšie dôkazy.

Dňa 16. februára 2006 okresný súd požiadal Národnú banku Slovenska o oznámenie hodnoty zostatku na označených účtoch v devízach.

Dna 20. februára 2006 bol spis predložený krajskému súdu. Dňa 22. februára 2006 Národná banka Slovenska oznámila súdu požadované údaje.Dňa 6. marca 2006 krajský súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie   proti   uzneseniu   o nariadení   predbežného   opatrenia   a   zaslal   sťažovateľke odvolanie odporcu proti napadnutému rozhodnutiu s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrila.

Dňa 13. marca 2006 odporca zaplatil súdny poplatok za odvolanie.Dňa   16.   marca   2006   sťažovateľka   doručila   krajskému   súdu   svoje   vyjadrenie k odvolaniu odporcu.

Dňa 11. mája 2006 sťažovateľka doručila krajskému súdu „doplnenie faktov (...)“.Dňa 2. mája 2006 krajský súd uznesením č. k. 7 Co 54/2006-505 zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh na predbežné opatrenie zamietol.

Dňa 9. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/95-510 ustanovil znalca Ing. L. B. z odboru ekonomika a podnikanie na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 16. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/05-511 pripustil rozšírenie pôvodného   návrhu   sťažovateľky   na   vyporiadanie   BSM   aj „o nájom   za   užívanie nehnuteľností“ odporcom.

Dňa 23. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 18 C 96/05-518 uložil sťažovateľke, aby   v lehote   5   dní   oznámila   mená   a adresy   nájomníkov „o ktorých   píše   vo   svojom písomnom podaní zo dňa 10. 5. 2006“ a ďalšie údaje.

Dňa   31.   mája   2006   znalec   Ing.   L.   B.   požiadal   súd   o zaslanie   podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 96/95 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadaní BSM a „o nájom za užívanie nehnuteľností“ v okolnostiach danej veci môže predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   najmä   s ustálením   skutkového   stavu   aj viacnásobným znaleckým dokazovaním. Doterajší takmer sedemročný priebeh napadnutého konania (bez takmer štvorročného obdobia, kedy bolo konanie prerušené) však ústavný súd nemôže   pripísať   iba   na   vrub   faktickej   náročnosti   prerokovávanej   veci.   Táto   dĺžka napadnutého   konania   -   bez   jediného   rozhodnutia   vo   veci   samej   -   je   celkom   zjavne neprimeraná.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutej veci, ústavný súd konštatuje, že na jej ťarchu treba pripísať skutočnosť, že sa nie vždy zúčastňovala na pojednávaniach, a to aj v prípadoch, keď súd nemohol bez jej účasti konať (napr.   4.   júna   1996,   15.   októbra   1998,   19.   novembra   1998,   hoci   treba   dodať,   že sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaní spravidla ospravedlnila) a okrem toho podala aj „neúspešné“ procesné návrhy (napr. návrh na prikázanie veci inému súdu), a tak aj ona prispela   k predĺženiu   konania.   Napriek   tomu   nemožno   celkové   správanie   sťažovateľky kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú výlučne zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Na uvedené skutočnosti však ústavný súd prihliadol pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.  

Na druhej strane ale predkladanie návrhov, napr. na rozšírenie predmetu konania, nekvalifikuje   ústavný   súd   ako   skutočnosť,   ktorá   spôsobila   zbytočné   prieťahy   v konaní. Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností   daných   sťažovateľkou procesnými predpismi (napr. OSP) na uplatňovanie a presadzovanie jej práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a konštatuje, že okresný súd nepreukázal vždy relevantnú procesnú činnosť a bol v danej veci aj   opakovane   nečinný,   a to   konkrétne   od   25.   mája   1995   do   7.   februára   1996   (osem mesiacov) a od 12. novembra 1996 do 3. júla 1997 (sedem mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej pätnástich mesiacov súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I.   ÚS   41/02).   Len tieto nečinnosti by však neznamenali aj porušenie označených základných   práv   sťažovateľky,   pretože   okresný   súd   vykonal   vo   veci   značné   množstvo pojednávaní, i keď ešte ani raz nerozhodol vo veci samej, teda ústavný súd neprehliadol snahu okresného súdu o odstránenie právnej neistoty sťažovateľky v napadnutom konaní. Uvedená nečinnosť okresného súdu však nadobudla charakter zbytočných prieťahov najmä podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v kontexte neprimerane dlhého, takmer sedemročného konania, ale aj neefektívneho konania okresného súdu v danej veci (nie je zlučiteľné s čl. 48 ods. 2 ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   o návrhu   na   predbežné   opatrenie,   ktorý   bol   súdu doručený 25. mája 1995 bolo rozhodnuté iba 1. decembra 2004). Vzhľadom na uvedenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Ústavný súd pritom neprihliadol na obdobie od 25. augusta 2000 do 23. júna 2004, pretože napadnuté konanie bolo v tomto období prerušené na základe uznesenia okresného súdu č. k. 18 C 96/95-196, proti ktorému sťažovateľka - v tom čase kvalifikovane právne zastúpená   -   nepodala   odvolanie,   preto   na   jej   námietky,   že   konanie   bolo „účelovo“ prerušené, nebolo možné prihliadnuť. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky, alebo prekážky na základe právoplatného rozhodnutia súdu, tak ako tomu bolo v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní, resp. prejednanie veci v neprimeranej lehote (mutatis mutandis II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 124/04). Z dôvodu prerušenia napadnutého konania ak nedošlo k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným uvedeným uznesením, nemohli   sa   v prerušovanom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už bolo uvedené. S ohľadom na tieto skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v napadnutom konaní počas prerušenia konania kvalifikoval ako porušenie práva sťažovateľky zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 100 000 Sk. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ale   aj   na   to, „že   súd   dočasne   upravil   pomery   účastníkov   konania“, ako   aj   podiel sťažovateľky na zbytočných prieťahoch   v napadnutom konaní, považuje ústavný súd za primerané v sume 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 8. februára 2006, podanie sťažnosti 14. marca 2006 a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 18.   mája   2006).   Za   tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát 2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   v danom   prípade   sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e   :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2006