znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 116/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., bytom L., zastúpeného advokátkou Mgr. V. H., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   úradu   vyšetrovania Policajného   zboru   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   OÚV   692/30-NR-OO   PH, postupom   Okresnej   prokuratúry   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Pv   149/2001 a postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 33/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2002 doručená sťažnosť V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. V. H., ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“)   postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. OÚV 692/30-NR-OO PH, postupom Okresnej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 149/2001 a postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 33/01.

Sťažovateľ uviedol, že pomalým postupom pri vyšetrovaní trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona, z ktorého bol obvinený, uvedené orgány činné   v trestnom   konaní   predĺžili   výkon   trestu   zákazu   činnosti,   ktorý   mu   bol   uložený v trvaní   dvoch   rokov,   pričom   jeho   trestné   stíhanie   trvalo   39   mesiacov   a skončilo   sa odsudzujúcim   rozsudkom   Okresného   súdu   v Nitre   sp.   zn.   1   T   33/01,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 16. januára 2002.

Sťažovateľ sa domáhal vydania nasledovného   nálezu: „Základné právo V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR postupom orgánov činných v trestnom konaní pod č. 1 T 33/01 Okresným súdom v Nitre, 2 Pv 149/2001 Okresnou prokuratúrou v Nitre a OÚV 692/30-NR-OO PH Okresným úradom vyšetrovania   PZ   v Nitre   porušené   bolo.   Odporca   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi náhradu trov právneho zastupovania vo výške 8.000,- Sk na účet advokátky Mgr. V. H. č. ú. 262 117 14 50/1100 do troch dní.“

  II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ uplatnil svoje základné právo podaním zo 4. októbra 2002 doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2002, v ktorom namietal zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom orgánov činných v trestnom konaní právoplatne skončenom 16. januára 2002.

Z obsahu sťažnosti, ktorá je predmetom tohto uznesenia, vyplýva, že konanie o nej pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 86/02).

Ďalej bolo   treba prihliadnuť na to,   že v   zmysle ustanovenia   §   53 ods.   3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o zásahu do svojho práva.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   o skutočnostiach,   ktoré   podľa   obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vo vzťahu k orgánom vyšetrovania a vo vzťahu k dozorujúcemu   prokurátorovi   dozvedel   najneskôr   k 31.   januáru   2001,   totiž   prípravné konanie, ako to vyplýva zo sťažnosti, bolo ukončené k tomuto dňu a súdne konanie bolo právoplatne skončené 16. januára 2002. Okrem toho, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť v čase, keď už údajné porušenie jeho práva netrvalo, podal ju tiež oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2002