znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 115/2016-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Vendelínom Benkóczkim, Advokátska kancelária Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-7 C/186/1996 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-7 C/186/1996 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-7 C/186/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Vendelína Benkóczkiho, Advokátska kancelária Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 115/2016-11 zo 17. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-7 C/186/1996.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 30. októbra 1996 bol podaný návrh na začatie konania o vypratanie nehnuteľností starou matkou sťažovateľky, ktorá 14. marca 2000 doručila návrh na zmenu účastníka konania, aby mohla na jej miesto vstúpiť do konania sťažovateľka, ktorej boli nehnuteľnosti darované. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol 21. júna 2006 a neskôr 10. októbra 2006 spojil jej vec s vecou vedenou pod sp. zn. 18 C 30/2002. Od roku 2007 až do konca roka 2013 okresný súd nevykonal žiadny relevantný úkon. V roku 2014 sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní a 11. februára 2015 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, ale od mája 2015 je opäť nečinný. Konanie má pre sťažovateľku veľký význam, avšak trvá už takmer 20 rokov.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. V-2-7 C/186/1996 porušené bolo, prikáže okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a trovy konania spolu v sume 363,79 €.

II.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 6. mája 2016 písomne vyjadril predseda okresného súdu (sp. zn. Spr. 3131/2016 z 21. apríla 2016), ktorý okrem podrobnej chronológie úkonov okresného súdu a tiež vyjadrenia zákonnej sudkyne uviedol: „Po preštudovaní veci zastávam názor, že prieťahy v konaní na strane súdu vznikli čiastočne tým, že v priebehu celého obdobia bola vec pridelená už piatim zákonným sudcom, avšak je potrebné poukázať aj na prieťahy v konaní, ktoré podľa môjho názoru vznikli na strane navrhovateľa z dôvodu potreby odstraňovania vád konania, podaním námietky zaujatosti, opakovanou neprítomnosťou účastníkov na pojednávaní a neprítomnosťou právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní a z uvedeného dôvodu potreby jeho odročenia ako aj podávaním doplňujúcich návrhov /návrh na vydanie predbežného opatrenia, návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka, návrh na zámenu účastníka v konaní a zmeny žalobného návrhu/. Rovnako je potrebné z hľadiska dĺžky konania vziať do úvahy prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia v inej veci a v neposlednom rade mal na celkovú dĺžku konania vplyv aj čas, po ktorý sa spisový materiál nachádzal u znalkyne /znalecké dokazovanie vo veci bolo nariadené uznesením zo dňa 11.02.2015, doručené znalkyni 23.02.2015, pričom znalecký posudok do dnešného dňa nebol znalkyňou vypracovaný/.“

5. Chronológia spisu sp. zn. V-2-7 C 186/1996 (iba podstatné úkony, pozn.).„V právnej veci navrhovateľky: ⬛⬛⬛⬛ (právny nástupca pôvodnej navrhovateľky: ⬛⬛⬛⬛ ) c/a odporcom: 1/ ⬛⬛⬛⬛, 2/, o vypratanie nehnuteľnosti:

Žalobný návrh... bol podaný na Okresný súd Bratislava-vidiek /terajší OS BA III/ dňa 30.10.1996...

Uznesenie sp. zn. 7C 186/96 zo dňa 10.11.1996... - odstránenie vád podania návrhu...

Dňa 5.12.1996 doručené na OS BA III písomné podanie navrhovateľky zo dňa 29.11.1996 - odstránenie vád žalobného návrhu...

... Súdne pojednávanie zo dňa 24.09.1997 -... Pojednávalo sa do merita veci, pojednávania sa zúčastnila len N ⬛⬛⬛⬛. Súdne pojednávanie zák. sudkyňou odročené na deň 27.10.1997. 01, 02 volaní pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedení prostr. Obvodného oddelenia PZ Senec.

Dňa 20.10.1997 podal osobne na OS BA III odporca v 1. rade písomnú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne...

Súdne pojednávanie zo dňa 27.10.1997... Súdneho pojednávania sa zúčastnil len N ⬛⬛⬛⬛ a PZ N. Súdne pojednávanie zák. sudkyňou odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu na rozhodnutie KS BA o námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. Márii Poláčkovej...

Uznesenie KS BA zo dňa 28.11.1997, č. k. 28Nc 14/97-37: Sudkyňa OS BA III JUDr. Mária Poláčková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na OS BA III, pod sp. zn. 7C 186/1996...

Súdne pojednávanie zo dňa 22.06.1998... Súdne pojednávanie zákonnou sudkyňou odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov na neurčito.

... Súdne pojednávanie zo dňa 23.09.1998... súdne pojednávanie do merita veci. Súdneho pojednávania sa zúčastnili všetci účastníci konania...

Dňa 25.11.1998 doručené na OS BA III podanie protinávrhu O 1, 2 o vydržanie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C 186/96...

Súdne pojednávanie zo dňa 2.12.1998... Súdne pojednávanie odročené na deň 27.01.1999; dôvod žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním - písomné podanie PZ N ⬛⬛⬛⬛...

Súdne pojednávanie zo dňa 27.01.1999... Súdne pojednávanie odročené bez prejednania spornej veci na deň 12.04.1999; dôvod odročenia: neprítomní účastníci konania, prítomná PZ O...

Súdne pojednávanie zo dňa 12.04.1999... Súdne pojednávanie odročené bez prejednania spornej veci na neurčito s tým, že účastníci budú písomne volaní. Súdneho pojednávania sa zúčastnil len PZ O ⬛⬛⬛⬛...

Dňa 13.07.1999 podaný na OS BA III návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľky; fyzickej osoby ⬛⬛⬛⬛...

Dňa 14.03.2000 doručený na OS BA III návrh na zámenu účastníka v konaní o vypratanie nehnuteľnosti... - vstup ⬛⬛⬛⬛ do konania namiesto navrhovateľky ⬛⬛⬛⬛...

Uznesenie OS BA III zo dňa 21.06.2006, č. k. V-2 7C 186/1996-109, ktorým... pripustil, aby do konania na miesto doterajšej navrhovateľky ⬛⬛⬛⬛... vstúpila ⬛⬛⬛⬛ (v júni 2006 došlo k zmene priezviska v dôsledku uzavretia manželstva na ⬛⬛⬛⬛, pozn.).

... Dňa 6.10.2006 doručený na OS BA III návrh navrhovateľa na zmenu žalobného návrhu...

Súdne pojednávanie zo dňa 10.10.2006... pojednával zákonný sudca JUDr. Ľuboš Sádovský do merita spornej veci. Súdneho pojednávania sa zúčastnili všetci účastníci konania; pojednávanie z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania odročené na termín 28.11.2006.

Súdne pojednávanie zo dňa 18.01.2007... účastníci konania neprítomní;

Súdne pojednávanie zo dňa 22.03.2007... účastníci konania na pojednávaní neprítomní...

Súdne pojednávanie zo dňa 15.05.2007... súd pojednávanie odročil na termín 21.06.2007.

... súdne pojednávanie stanovené na deň 21.06.2007 odročené z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž...

Uznesenie OS BA III zo dňa 10.12.2007... súd vylučuje na samostatné konanie návrh odporcov v 1. a 2. rade zo dňa 25.02.2002 o vydržanie nehnuteľnosti, pôvodne vedený pod sp. zn. 18C 30/2002...

Uznesenie OS BA III zo dňa 15.02.2008... súd konanie vedené pod sp. zn. V-2 7C 186/1996 prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 5C 633/2008...

Dňa 15.05.2014 doručené na OS BA III písomné podanie navrhovateľa - zmena návrhu na začatie konania (č. l. 228-230)...

Uznesenie OS BA III zo dňa 16.05.2014, č. k. 7C 186/1996-233 - pripustenie zmeny návrhu na začatie konania...

Súdne pojednávanie zo dňa 3.06.2014... do merita spornej veci; súd pojednávanie odročil na termín 10.06.2014...

Súdne pojednávanie zo dňa 10.06.2014... do merita spornej veci; súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania ohliadky, účastníci v lehote 1 mesiaca oznámia súdu, či uzavreli dohodu...

Zápisnica z ohliadky nehnuteľnosti, dňa 11.06.2014 o 14,45 hod... miesto konania.

... Súdne pojednávanie zo dňa 4.12.2014... do merita spornej veci; súd pojednávanie odročil na neurčito stým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie za účelom presného zamerania spornej stavby a znalcom z odvetvia oceňovania (ohodnotenia) pozemku, na ktorom sa stavba nachádza, ako aj ohodnotenia vecného bremena ako i hodnoty stavby samotnej z odvetvia stavebníctva.

Uznesenie OS BA III zo dňa 11.02.2015... súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností a z odboru geodézie a kartografie, odvetvie: geodézia a vypracovaním znaleckého posudku poveril

...

Dňa 10.02.2016 doručené písomné oznámenie znalkyne o termíne vykonania miestnej ohliadky...

... Dňa 4.04.2016 doručené na OS BA III písomné podanie znalkyne

... vyhotovený znalecký posudok bude zaslaný dodatočne...

Dňa 13.04.2016 - emailové podanie znalkyne ⬛⬛⬛⬛ (č. l. 344) ohľadom nedoloženia vypracovaného znaleckého posudku.“

6. Zákonná sudkyňa okresného súdu okrem priebehu konania a úkonov, ktoré sú opísané, uviedla: „zákonnou sudkyňou v predmetnej veci v poradí treťou som sa stala 8.7.2015, takže sa vyjadrujem len od tohto obdobia.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, vyúčtované preddavky na znalca a následne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia bol spis postúpený znalcovi, ktorý písomne oznámil súdu, že dňa 15.3.2016 bude vykonaná ohliadka spornej nehnuteľnosti. Toho času sa spis nachádza u znalca, je na lehote 1 mesiaca, potom bude vytýčený termín pojednávania po doručení znaleckého posudku sporovým stranám na vyjadrenie.“

7. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 6. mája 2016. Okrem toho z chronológie procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že od 30. septembra 2008 až do 13. decembra 2013, keď bolo konanie prerušené, okresný súd iba zisťoval stav súdneho konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 633/2008.

8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky listom doručeným ústavnému súdu 23. mája 2016, v ktorom uviedol: „po oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu Bratislava III pod spis. zn. Spr 3131/2016 zo dňa 21.04.2016 a vyjadrením zákonného sudcu zo dňa 21.03.2016 naďalej trvám na svojej sťažnosti, pričom nepovažujem za potrebné zaujímať nad rámec podanej sťažnosti k týmto vyjadreniam osobitné stanovisko, iba v reakcii na repliku okresného súdu o prieťahoch na strane ustanoveného znalca dodávam, že zodpovednosť za zabezpečenie efektívneho postupu znalca nesie všeobecný súd (nález Ústavného súdu spis. zn. III. ÚS 111/2001) a je neprípustné mi túto okolnosť prikladať na ťarchu.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

15.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o vypratanie nehnuteľnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie pred okresným súdom napadnuté sťažnosťou. Ústavný súd zdôrazňuje, že krajský súd ani nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.

15.2 Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd po preskúmaní vyjadrenia okresného súdu sa s jeho názorom stotožňuje iba čiastočne (pozri bod 4), pretože, ako vyplýva z prehľadu úkonov, právna predchodkyňa sťažovateľky sa v rokoch 1998 až 1999 bez ospravedlnenia nezúčastnila troch pojednávaní a sťažovateľka dvoch pojednávaní (18. januára 2007 a 22. marca 2007). Okrem toho sa však sťažovateľka o svoju vec počas dlhodobej nečinnosti okresného súdu riadne nezaujímala (v rokoch 2000 až 2006), teda účinne nestrážila svoje práva (vigilantibus iura) a nepodala ani sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu. Na záver súčasne možno poznamenať, že jej správanie (bola aktívne zastúpená právnymi zástupcami) iným podstatnejším spôsobom už neprispelo k predĺženiu konania aj vzhľadom na postup okresného súdu a jeho značný podiel na celkovej dĺžke napadnutého konania v dôsledku jeho nečinnosti a bez vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci samej.

15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v súlade so svojou predchádzajúcou štandardnou judikatúrou predovšetkým konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, že predmetné konanie nebolo právoplatne skončené, hoci prebieha na okresnom súde od roku 1996. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014). Najdlhšie obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu (viac ako šesť rokov) bolo zistené od podania návrhu sťažovateľky zo 14. marca 2000 (na vstup do konania namiesto svojej právnej predchodkyne), až do 21. júna 2006, keď okresný súd rozhodol o tomto návrhu. Okresný súd tiež nariadil znalecké dokazovanie (po 19 rokoch od začatia konania), avšak ani to nie je skončené po viac ako roku od jeho nariadenia, čo tiež nemožno akceptovať. Vzhľadom na uvedené ústavný súd už nevymedzoval prípadné ďalšie kratšie úseky nečinnosti alebo neuvádzal príklady neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu. Na celkovú dĺžku konania mala nepochybne vplyv aj tá okolnosť, že konanie bolo aj 5 rokov prerušené v súvislosti so súvisiacim konaním o určenie vlastníckeho práva na inom všeobecnom súde (pozri body 5 a 7 nálezu), avšak toto obdobie nebolo možné pričítať na ťarchu okresného súdu, lebo predmetnému konaniu bránila zákonná prekážka.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti hodnotené v bode 15.1 až 15.3 ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 1 výroku rozhodnutia).

17. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-7 C 186/1996 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

18. V ďalšej časti sťažnosti sa ústavný súd zaoberal aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktorá ho žiadala vyplatiť najmä z dôvodov zistených prieťahov v konaní a tiež tým, že stav jej právnej neistoty týkajúci sa jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nebol odstránený okresným súdom viac ako 20 rokov.

19. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

20. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky (pozri bod 18), hodnotenie jej správania v tomto náleze (bod 15.2) a tiež iné okolnosti danej veci ústavný súd rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia, a to v sume 6 000 € (výrok tohto rozhodnutia v bode 3).

21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie ústavným súdom vo výške 10 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

22. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom JUDr. Vendelínom Benkóczkim, Advokátska kancelária, Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania spolu v sume 363,79 €, a to za dva úkony po 143 € + 2 x režijný paušál po 8,58 € a k tomu 20 % dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Advokát vykonal v roku 2016 dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie a podanie sťažnosti. Keďže suma uplatnená sťažovateľkou sa zhoduje so sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané sťažovateľke v tejto sume (výrok rozhodnutia v bode 4).

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).

V Košiciach 1. júna 2016