znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 115/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Slamkom, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T 36/2013 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 124/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2014 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Slamkom, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 9 T 36/2013 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 124/2013.

Zo sťažnosti vyplýva: Okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 T 36/2013 uznal sťažovateľa vinného z obzvlášť závažného zločinu «„Nedovolená výroba omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 38 písm. b), j), začo mi podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v spojení § 36 písm. n) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.

Porušovateľ   –   Krajský   súd Žilina   uznesením   1To/124/2013   zo   dňa   31.   12.   2013 rozhodol, že moje odvolanie zamieta ako nedôvodné...

Okresný   súd   Dolný   Kubín   v   tomto   konaní   nesprávne   právne   posúdil   vec a nevychádzal   z   vykonaného   dokazovania,   nesprávne   vyhodnotil   dôkazy.   Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nie sú dané dôvody, aby bolo moje konanie kvalifikované podľa ods. 2 § 172 Trestného zákona s poukazom § 38 písm. b), j) Trestného zákona... kvalifikácia môjho konania v zmysle ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona nebola dôvodná, a teda ani zákonná.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné   právo   sťažovateľa   J.   S.   priznané   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 1 ods. 1, čl. 1 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   9T/36/2013 a Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.: 1To/124/2013 bolo porušené.

3. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/36/2013 zo dňa 17. 10. 2013 a uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/124/2013 zo dňa 31. 12. 2013 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.

4. Krajský súd Žilina a Okresný súd Dolný Kubín sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   15   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) predpisov   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   T   36/2013   a   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 1 To 124/2013.

Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 T 36/2013 zo 17. októbra 2013 (ďalej   len   „rozsudok   okresného   súdu“)   uznaný   vinným   z   obzvlášť   závažného   zločinu nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 178 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 38 písm. b) a j) Trestného zákona. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku   okresného   súdu   rozhodol   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   1   To   124/2013 z 31. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol ako nedôvodné.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd aj krajský súd skutok, ktorého sa mal dopustiť, nesprávne právne posúdili podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 38 písm. b) a j) Trestného zákona.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa   §   371   ods.   1   písm.   i)   Trestného   poriadku   dovolanie   možno   podať, ak rozhodnutie   je   založené   na   nesprávnom   právnom   posúdení   zisteného   skutku   alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Ústavou   daná   právomoc   neumožňuje   ústavnému   súdu   nahrádzať   rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil   medzi   súdnymi   orgánmi   ochrany   porušených   základných   práv   a   slobôd,   naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Ústavný   súd   v   súvislosti   so   skúmaním   podmienok   konania   o   podanej   sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných a iných práv účinne   poskytol   a   na   ktorého   použitie   bol   oprávnený   v   zmysle   Trestného   poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti.

Sťažovateľ   ani   len   netvrdil   (tým   menej   preukazoval),   že   dovolanie   nepodal z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   preto   zo   strany   ústavného   súdu   neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014