znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 115/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   senátu   20.   februára   2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. V., M., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/82/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. R. V.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2013 doručená sťažnosť JUDr. R. V. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/82/2007.

2. Zo sťažnosti a z pripojených listín vyplýva, že sťažovateľ 30. apríla 2007 podal na okresnom súde žalobu proti S. o určenie, že odmeňovanie sťažovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. V ďalšej časti sťažnosti uviedol:

„Na okresnom   súde je   vec   vedená   pod   sp.   zn.   14   C/82/2007   a   ku   dňu   podania sťažnosti vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie...

V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na nesprávnu činnosť súdu, ktorý uznesením č. k.   14C/82/2007-43   zo   dňa   28.   09.   2011   zastavil   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku napriek tomu, že sťažovateľ riadne zaplatil súdny poplatok dňa 25. 11. 2010. Na podklade odvolania sťažovateľa potom súd musel zrušiť vlastné nezákonné rozhodnutie. Súd vydal ďalšie nesprávne uznesenie z 15. 03. 2012, ktoré opravoval na žiadosť sťažovateľa ďalším   uznesením   z   25.   09.   2012.   Za   nesprávnu   činnosť   súdu   treba   považovať   aj nerešpektovanie lehoty upravenej § 10 ods. 1 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov...

Ďalšie zbytočné prieťahy sú dôsledkom nečinnosti súdu, ktorý vydal len jednoduché procesné uznesenia a rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie.

Kritérium ospravedlnenia dĺžky konania na strane okresného súdu spĺňa len doba, po   ktorú   sa   spis nachádzal na   Krajskom   súde   v Bratislave na   rozhodnutie o   námietke zaujatosti podanej žalovanou stranou...

Súd nereagoval na žiadosť z 08. 10. 2012, ktorú považuje sťažovateľ za prostriedok nápravy nesprávneho postupu súdu, a neoznámil dôvod nerešpektovania lehoty upravenej v § 10 ods. 1 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov...

Nemožno opomenúť, že vo veci súd nenariadil pojednávanie od 30. 04. 2007, keď od podania žaloby uplynulo už takmer 6 rokov.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1/ Základné právo JUDr. R. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/82/2007 porušené bolo. 2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C/82/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3/ JUDr. R. V. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR... ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. 4/   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   JUDr.   R.   V.   trovy   právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   a   podľa   čl.   6   ods.   1   prvej   vety   dohovoru,   aby   bola   jeho   vec spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/82/2007 boli porušené ním označené práva (body 1 a 3).

8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. S 128/04).

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   (čl.   6   ods.   1   dohovoru)   nečinnosťou   všeobecného   súdu   považuje ústavný súd   za   účinný prostriedok   nápravy namietaného protiprávneho stavu,   ktorý   má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11. V okolnostiach danej veci sťažovateľ môže/mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného   súdu,   ak   osobitný   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

13. Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označený   právny   prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

14.   Zo   sťažnosti   ani   z   priložených   príloh   nevyplýva,   že   sťažnosť   na   prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu sťažovateľom podaná bola. Sťažovateľ v sťažnosti síce poukazuje na skutočnosť, že takúto sťažnosť podal písomným podaním z 8. októbra 2012, avšak   z obsahu   tohto   podania   (tvoriaceho   prílohu   sťažnosti,   pozn.)   vyplýva,   že   nebolo doručované predsedovi okresného súdu, a sťažovateľ v ňom výslovne uvádza, že ho ani nepovažuje   za   kvalifikovanú   sťažnosť   podľa   §   62   zákona   o   súdoch   („Pred   podaním sťažnosti podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.... pre informovanosť žalobcu žiadam...“). Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti   vyžadovanú   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Sťažovateľ   zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukázal, že podmienku využitia tohto prostriedku ochrany jeho základného práva nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.

15.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   konštatoval,   že   sťažovateľ   nevyužil   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti okresného súdu, a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom   súde).   Uvedené   skutočnosti   zakladajú   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   pre   jej   neprípustnosť.   Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013