znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 115/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť Ing.   F.   J.,   J.,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Ing. P. P., T., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 252/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 23. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. F. J. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 252/08.

2. Sťažovateľ v sťažnosti stručne uviedol, že na okresnom súde podal 5. novembra 2004 návrh na vydanie platobného rozkazu. Po zrušení okresného súdu o veci ďalej konal Okresný   súd   Trnava   a neskôr   opätovne   zriadený   okresný   súd.   Sťažovateľ   uvádza,   že posledné   pojednávanie   sa   uskutočnilo   16.   novembra   2006,   pričom   následné   urgencie adresované   okresnému   súdu,   ktorými   žiadal   o   nariadenie   termínu   pojednávania,   ostali bezvýsledné.   Preto   sa   5.   novembra   2010 obrátil na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, pričom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu (21. decembra 2010) odpoveď nedostal.

3.   Ako   ďalej   sťažovateľ   uvádza,  ,,nemá   vedomosť   o žiadnom   dôvode,   ktorý   by odôvodňoval nekonanie súdu, o žiadnej zložitosti veci alebo o neposkytnutí súčinnosti od účastníkov konania... Podľa názoru sťažovateľa nie je prípustné, aby súd od posledného pojednávania   v roku   2006   nerealizoval   nijaký   procesný   úkon,   ktorý   by   smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, dodnes, t.j. viac ako 4 roky, a zaoberal sa procesne iba výzvou na   doplnenie   neexistujúceho   podania,   bez   zjavného   záujmu   o vytýčenie   pojednávania a prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.“.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd:,,A)   prešetril   priebeh   doterajšieho   konania   so   zreteľom   na   objasnenie   skutočnosti   – konštatovanie, či (ne)konaním súdu v merite veci došlo k prieťahom v konaní, B) v prípade konštatovania prieťahov v konaní prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočného odkladu, C)   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3 000   €   a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.“

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   (vrátane   sťažnosti namietajúcej   porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   ústavy)   je   rozhodnúť   o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto   ústavný   súd   skúmal,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti skúma, či boli využité právne   prostriedky,   ktoré   sťažovateľovi   na   ochranu   tohto   práva   poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania pred všeobecným súdom sa podľa uvedených ustanovení môže týkať aj porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal predsedníčke okresného   súdu sťažnosť pre prieťahy v konaní, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 5. novembra 2010. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

9. Sťažnosť sťažovateľa podaná ústavnému súdu bola podpísaná a podaná na poštovú prepravu   21.   decembra   2010.   Vzhľadom   na   krátkosť   času   uplynutého   medzi   podaním sťažnosti   predsedníčke   okresného   súdu   a podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať reálne účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú   lehotu   na   prijatie opatrení   proti   prípadným   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní   (m.   m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 85/06, IV. ÚS 78/07, I. ÚS 173/09).

10. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa   k záveru,   že   v   zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol.

11. Okrem neprípustnosti však ústavný zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti, a to nesplnenie predpísaných náležitostí v dvoch smeroch.

(i)   V splnomocnení,   ktoré   sťažovateľ   udelil   na   zastupovanie   svojmu   zástupcovi, a ktoré bolo pripojené k sťažnosti, nie je výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní   pred   ústavným   súdom,   čo   je   v rozpore   s   §   20   ods.   2   druhou   vetou   zákona o ústavnom súde.

(ii) Návrh na rozhodnutie o sťažnosti (petit), tak ako ho formuloval sťažovateľ (bod 4.   odôvodnenia   tohto   uznesenia),   nezodpovedá   výroku   nálezu,   ktorým   by   ústavný   súd sťažnosti vyhovel (čl. 127 ods. 2 ústavy). V rámci výroku sťažnosti vyhovujúcemu nálezu, ústavný   súd   autoritatívne   vyslovuje,   že   postupom   príslušného   súdu   došlo   k porušeniu konkrétneho základného práva alebo slobody (ľudského práva a základnej slobody). Takýto výrok sťažovateľ v sťažnosti nenavrhoval, a preto by takto ani ústavný súd pre viazanosť petitom   sťažnosti   nemohol   rozhodnúť   (§   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom súde, III. ÚS 166/02).

12. Obidva uvádzané nedostatky sú síce odstrániteľné, ústavný súd však sťažovateľa na   ich   odstránenie   nevyzýval,   pretože   (i)   je   kvalifikovane   zastúpený   advokátom a (ii) sťažnosť bola odmietnutá ako neprípustná (body 9 a 10 odôvodnenia tohto uznesenia).

13.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   nemohol   zaoberať   ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania). Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v prebiehajúcom   konaní   na okresnom   súde. Poskytnutie   ochrany   ústavnosti   ústavným   súdom   však   predpokladá   splnenie   všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv a splnenia všetkých predpísaných náležitostí sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011