znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 115/04-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Stavebnej spoločnosti Kýčerka, spol. s r. o., Čadca, so sídlom v Čadci, zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 73/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 73/01 p o r u š i l   právo Stavebnej   spoločnosti   Kýčerka,   spol.   s   r.   o.,   Čadca,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Stavebnej   spoločnosti   Kýčerka,   spol.   s   r.   o.,   Čadca   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je   Okresný   súd   Čadca povinný vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

3. Stavebnej spoločnosti Kýčerka, spol. s   r. o., Čadca   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16 680 Sk (slovom šesťnásťtisícšesťstoosemdesiat slovenských korún), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. S. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 24. júna 2004 č. k. I. ÚS 115/04-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Stavebnej spoločnosti Kýčerka, spol. s r. o., Čadca, so sídlom v Čadci (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 73/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobným návrhom o zaplatenie 643 512 Sk z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty 1. marca 2001 obrátila na okresný súd. Podľa tvrdenia sťažovateľky je okresný súd v danej veci opakovane nečinný a dochádza tak k porušovaniu jej označeného základného práva.

„Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   ústavného   práva   v neprimeraných   časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a to najmä:

-v čase od pojednávania konaného dňa 21. 11. 2003, ktoré bolo odročené na neurčito, dodnes, kedy súd aj napriek viacerým urgenciám nekoná vyše 14 mesiacov. (...)   V čase   od   posledného   pojednávania,   konaného   dňa   21.   11.   2002   nevykonal Okresný súd vo veci žiaden úkon. Nestalo sa tak ani napriek trom urgenciám, v ktorých žiadal sťažovateľ vo veci konať. Sťažovateľ sa domáha svojho práva už tretí rok bez toho, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté. (...)

Takýto   postup Okresného súdu   v Čadci   nesmeruje   k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. V konaní vedenom pred Okresným súdom v Čadci, č. k. 11 Cb 73/01 sú prieťahy, ktoré sú zapríčinené nečinnosťou okresného súdu. (...)

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   (...)   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd v Košiciach takto rozhodol:

Základné právo sťažovateľa – Stavebná spoločnosť Kýčerka, spol. s r. o., Čadca, IČO 00692255 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Čadci   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Cb 73/01 o zaplatenie 643.512,- Sk bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 73/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi – Stavebná spoločnosť Kýčerka, spol. s r. o., Čadca, IČO 00692255 priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   200   000   Sk   (slovom   dvestotisíc korún),   ktoré   je   Okresný   súd   v Čadci   povinný   jej   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v Čadci   je   povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 10 467,24 Sk (2 úkony po 4 270 Sk,- prevzatie a príprava, návrh, 2 x režijný paušál po 128 Sk,-, DPH 19 % - 1 671,24 Sk,-) na účet JUDr. M. S. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. P. listom z 3. augusta 2004 sp. zn. Spr. 11/04-ÚS a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 18. augusta 2004.

Predsedníčka okresného súdu v relevantnej časti svojho prípisu uviedla, že:„(...) Sťažovateľ (v konaní vystupuje ako žalobca) vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu v období od 21. 11. 2002 doposiaľ, keď tvrdí, že súd napriek urgenciám nekoná vyše 14 mesiacov:

-súd pojednával 21. 11. 2002 – vypočul na pojednávaní svedka. Pojednávanie bolo odročené   z dôvodu,   že   právni   zástupcovia   účastníkov   súdu   mienili   doplniť dokazovanie,

-dňa 2. 12. 2002 súd vyzýva zást. odporcu pod sankciou uloženia poriadkovej pokuty na predloženie listinného dôkazu,

-v dňoch 13. – 12. 2002 a 13. 1. 2003 zástupcovia účastníkov predkladajú listinné dôkazy v zmysle záveru pojednávania z 21. 11. 2002,

-opatrením   zo   dňa   21.   3.   2003   som   prikázala   vec   na   dočasné   vybavenie   ďalšej sudkyni JUDr. K. z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku,

-dňa 8. 3. 2004 som právnu vec pridelila na vybavenie Mgr. A. K., nakoľko zákonná sudkyňa   je   aj   t.   č.   na   materskej   dovolenke   a JUDr.   K.   od   1. 2.   2004   ukončila sudcovskú činnosť z dôvodu odchodu do dôchodku,

-pripúšťam nečinnosť súdu od 21. 3. 2003 do 8. 3. 2004. Mám za to, že účastník – sťažovateľ   mal   právo   podať   sťažnosť   v zmysle   ustanovenia   §-u   17   ods.   1   Z.   č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov na prieťahy, ktoré právo nevyužil. Ak by takú sťažnosť k rukám predsedu súdu podal, určite by k tejto situácii nedošlo. Tvrdím, že pred   podaním   ústavnej   sťažnosti   nevyužil   zákonom   dané   právne   prostriedky   na riešenie prieťahov,

-od 8. 3. 2004 prieťahy vo veci nie sú,

-súd úkonom z 18. 3. 2004 vytýčil pojednávanie na 18. 5. 2004, nakoľko sa z dôvodu PN ospravedlnil zástupca odporcu, súd pojednávanie odročil na 31. 8. 2004. Je predpoklad rozhodnutia vo veci samej.

Z týchto   dôvodov   považujem   sťažnosť   za   nedôvodnú   a žiadam   o jej   zamietnutie. (...)“.

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„(...) Ako sťažovateľ s názorom Okresného súdu v Čadci nesúhlasím. Ako vyplýva zo sťažnosti návrh na začatie konania bol podaný 1. 3. 2001. Napriek tomu, že od podania návrhu   na   začatie   konania   uplynuli   3   roky   a 6   mesiacov,   doposiaľ   nemáme   v rukách právoplatné   rozhodnutie   súdu.   V regióne   s vysokou   nezamestnanosťou   sme   v dôsledku nevymožiteľnosti sumy, ktorá je predmetom sporu, ako stredná firma vystavený neustálemu tlaku   nedostatku   finančných   prostriedkov   na   realizáciu   predmetu   našej   podnikateľskej činnosti,   ako aj tlaku nedostatku finančných prostriedkov na výplatu   miezd a poistných plnení.

Pokiaľ   okresný   súd   namieta   odchod   zákonnej   sudkyne   na   materskú   dovolenku, respektíve   odchod   sudkyne   do   dôchodku,   táto   skutočnosť   nemôže   byť   dôvodom   na ospravedlnenie prieťahov v konaní. Podotýkame, že sudkyňa ktorej bol súdny spis pridelený opatrením zo dňa 21. 3. 2003 vo veci nevykonala jediný úkon, ktorý smeroval k rozhodnutiu vo veci samej.

Súčasne   namietam   i názor   okresného   súdu,   že   sťažovateľ   nepodal   predsedníčke okresného   súdu   sťažnosť   a tým   nevyužil   zákonom   dané   právne   prostriedky   na   riešenie prieťahov.   Sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky trikrát žiadal vytýčenie pojednávania vo veci samej, respektíve aby okresný súd vo veci konal, a to urgenciami zo dňa 22. 10. 2003, zo dňa 22. 12. 2003 a zo dňa 27. 1. 2004. K náprave došlo až po pridelení súdneho spisu sudkyni opatrením predsedkyne okresného súdu zo dňa 8. 3. 2004.

Je   preukázané,   že   okresný   súd   vo   veci   nekonal   v období   od   21.   11.   2002   – pojednávanie vo veci samej do 18. 5. 2004 – nariadené pojednávanie vo veci samej. Okrem tejto   skutočnosti   prieťahy   v konaní   vznikli   aj   dĺžkou   samotného   konania,   ktoré   napriek tomu, že nejde o zložitú vec, doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

Skutočnosť, že systém práce na okresnom súde neexistuje, respektíve je nefunkčný, neospravedlňuje porušovanie ustanovenia článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z vyššie   uvedených   dôvodov   považujeme   podanú   sťažnosť   za   dôvodnú   a žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky aby vo veci rozhodol“.

Sťažovateľka upresnila aj uplatnené trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v celkovej výške 37 853,62 Sk vrátane DPH.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11 Cb 73/01:

Dňa 1. marca 2001 podala sťažovateľka okresnému súdu proti mestu Čadca (ďalej len „odporca“) žalobný návrh o zaplatenie 643 512 Sk z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty. Dňa   12.   marca   2001   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a zároveň doručil návrh odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 25. apríla 2001 sa odporca vyjadril k návrhu. Dňa 10. júla 2001 bolo vo veci zaznamenané nasledovné: „... v učtárni bolo zistené, že súdny poplatok zo strany navrhovateľa doposiaľ nebol zaplatený.“

Dňa 18. júla 2001 okresný súd vydal uznesenie č. k. 11 Cb 73/01-13, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok.

Dňa 22. augusta 2001 sťažovateľka podala proti uvedenému uzneseniu odvolanie „vzhľadom   na   to,   že   dôvod,   pre   ktorý   bolo   konanie   zastavené   -   nezaplatenie   súdneho poplatku odpadol a súdny poplatok bol (...) zaplatený“.

Dňa   28.   augusta   2001   bolo   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   11   Cb   73/01-16 rozhodnutie o zastavení napadnutého konania zrušené.

Dňa 2. októbra 2001 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v lehote 10 dní predložil súdu výpisy o úhrade jednotlivých pohľadávok odporcom.

Dňa 9. novembra 2001 bolo nariadené pojednávanie na 3. december 2001. Dňa   13.   novembra   2001   právny   zástupca   odporcu   predložil   súdu   výpisy   z účtu sťažovateľky, ktorými dokladá termíny splatnosti jednotlivých splátok.

Dňa   3.   decembra   2001   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní 3. decembra 2001 z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa   3.   decembra   2001   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre neprítomnosť právneho zástupcu odporcu odročené na 7. január 2002.

Dňa 7. januára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustil rozšírenie návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že odporca mal založiť do spisu listinné dôkazy podporujúce jeho skutkové tvrdenia.

Dňa 16. januára 2002 odporca doručil súdu požadované doklady. Dňa 28. januára 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu, aby predložil špecifikácie pohľadávky, ktorú žiada započítať v napadnutom konaní.

Dňa 10. mája 2002 súd upozornil právneho zástupcu odporcu na splnenie uvedenej výzvy pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 15. mája 2002 právny zástupca odporcu doručil súdu svoje vyjadrenie.Dňa   5.   augusta   2002   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby   písomne špecifikoval   počet   dní   omeškania   odporcu   týkajúceho   sa uhradenia   každej   konkrétnej faktúry a tomu zodpovedajúcej sumy.

Dňa 12. augusta 2002 právny zástupca sťažovateľky reagoval na uvedenú výzvu. Dňa   5.   septembra   2002   súd   nariadil   pojednávanie na   3.   október   2002   a zároveň vyzval sťažovateľku na zaplatenie doplatku súdneho poplatku z rozšíreného návrhu. Dňa 19. septembra 2002 právny zástupca odporcu   ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 3. októbra 2002 z dôvodu, že už má vytýčené pojednávania na Krajskom súde v Žiline a na Krajskom súde v Trnave.

Dňa 3. októbra 2002 bolo pojednávanie odročené na 17. október 2002. Dňa   15.   októbra   2002   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní   17.   októbra   2002,   keďže   mal   vytýčené   pojednávanie   na   Okresnom   súde v Žiline v trestnej veci, kde bola jeho účasť nutná. Zároveň oznámil súdu, že odporca trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa 17. októbra 2002 bolo pojednávanie odročené na 4. november 2002. Dňa 4. novembra 2002 bolo pojednávanie opäť odročené pre neprítomnosť právneho zástupcu odporcu na 21. november 2002.

Dňa 21. novembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   13.   decembra   2002   právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu písomné vyjadrenie vo veci.

Dňa 7. januára 2003 bol právny zástupca odporcu vyzvaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby v lehote 2 dní predložil súdu žiadané dodatky k zmluve o dielo č. 1103/98.

Dňa 13. januára 2003 právny zástupca odporcu doručil súdu požadované dodatky k zmluve o dielo.

Dňa 21. marca 2003 predsedníčka okresného súdu prikázala predmetnú vec na ďalšie konanie a rozhodnutie JUDr. A. K.

Dňa   22.   októbra   2003   právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   súdu   nasledovné podanie: „V právnej veci Stavebná spoločnosť Kýčerka, s. r. o., Čadca c/a Mesto Čadca bolo naposledy zaslané súdu dňa 13. 12. 2002 vyjadrenie zo strany navrhovateľa.

Keďže   od   tej   doby   uplynula   doba   už   10   mesiacov   a nebolo   vo   veci   nariadené pojednávanie, žiadam, aby súd vytýčil pojednávanie a vo veci rozhodol“.

Dňa   22.   decembra   2003   právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   súdu   nasledovnú urgenciu: „Vzhľadom   na   to,   že   (...)   uplynul   už   celý   jeden   rok,   obraciam   sa   na   súd s urgenciou, aby vo veci konal“.

Dňa 27. januára 2004 sa právny zástupca sťažovateľky opakovane obrátil na súd, pričom uviedol, že: „(...) uplynulo už viac ako 13 mesiacov a keďže sa vo veci nekoná, urgujeme nariadenie pojednávania vo veci“.

Dňa 8. marca 2004 predsedníčka okresného súdu prijala opatrenie, ktorým pridelila predmetnú vec na ďalšie konanie a rozhodnutie Mgr. A. K.

Dňa 18. marca 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. máj 2004. Dňa   18.   mája 2004   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť,   ako aj neúčasť odporcu na pojednávaní 18. mája 2004 z dôvodu jeho choroby.

Dňa 17. mája 2004 právny zástupca sťažovateľky doručil súdu písomné vyjadrenie vo veci.

Dňa 18. mája 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré pre neprítomnosť právneho zástupcu odporcu bolo odročené na 31. august 2004.

Dňa 31. augusta 2004 okresný súd vyniesol vo veci rozsudok.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Čadca v konaní o zaplatenie 643 512 Sk z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty vedenom pod   sp.   zn.   11   Cb   73/01,   v ktorom   sťažovateľka   vystupuje   ako   navrhovateľka,   došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,   I. ÚS   54/02, II.   ÚS   32/02). Podľa   rovnakých kritérií   postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná vec nie   je   sporom,   ktorý   by   bolo   potrebné   považovať   za   zložitú   vec,   čo   by   ovplyvňovalo doterajšiu dĺžku konania.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   takú   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov   došlo v tomto   konaní   k zbytočným   prieťahom.   Správanie   sťažovateľky   bolo   v   podstate súčinnostné, a keď aj formálne nevyužila právne prostriedky nápravy tým, že by na prieťahy v napadnutom konaní podala sťažnosť podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“),   je   nepopierateľné,   že sťažovateľka   počas   celého   doterajšieho   priebehu   konania   žiadosťami   doručenými okresnému   súdu   22.   októbra   2003,   22.   decembra   2003   a 27.   januára   2004   opakovane naliehala na okresný súd a domáhala sa nariadenia pojednávania vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v napadnutej veci od 13. januára 2003 do 18. marca 2004 bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda štrnásť mesiacov neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v uvádzaní   personálnych   problémov („zákonná sudkyňa je aj t. č. na materskej dovolenke“, resp. „ukončila sudcovskú činnosť z dôvodu odchodu do dôchodku“), dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť uvedenú dlhodobú nečinnosť súdu, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Vzhľadom na to, že 31. augusta 2004 okresný súd v napadnutej veci vyniesol rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   s odôvodnením, „sme   v dôsledku nevymožiteľnosti sumy, ktorá je predmetom sporu, ako stredná firma vystavený neustálemu tlaku   nedostatku   finančných   prostriedkov   na   realizáciu   predmetu   našej   podnikateľskej činnosti,   ako aj tlaku nedostatku finančných prostriedkov na výplatu   miezd a poistných plnení.“

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000   Sk.   Keďže   iba   konštatovanie   porušenia   označeného   základného   práva   nie   je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať jej primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia práv sťažovateľky, no najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 15 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 16 680 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia advokátom JUDr. M. S.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 3. februára 2004 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 18. augusta 2004). Za tri úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume trikrát po 4 534 Sk a režijný paušál trikrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 14 010 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu   2   559,30   Sk,   t.   j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkove zaokrúhlene sumu 16 680 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2004