znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 114/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušeniajeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesenímKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC 39/2014 z 20. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola4. februára 2015 faxom doručená a podaním doručeným ústavnému súdu 6. februára 2015písomne doplnená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou   namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 12 NcC 39/2014 z 20. novembra 2014 (ďalej len „uzneseniekrajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva: «Na Okresnom súde Spišská Nová Ves podala dňa 26. 6. 2014 matka maloletého dieťaťa, ⬛⬛⬛⬛... návrh na začatie konania o „zmenu úpravy styku s maloletou a na nariadenie predbežného opatrenia“.

Účastníkom tohto konania je... aj otec – sťažovateľ. Na... 8. 9. 2014 nariadil Okresný súd Spišská Nová Ves prvé pojednávanie... Na tomto pojednávaní sťažovateľ... poukázal na to, že maloleté dieťa býva spolu s matkou v... že tieto skutočnosti vyplývajú z viacerých podkladov... so zreteľom na uvedené skutočnosti je potrebné vyriešiť aj príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny... maloleté dieťa vzhľadom na to, že miestne príslušným je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

Matka maloletého dieťaťa sa... vyjadrila, že časť týždňa skutočne prebýva na adrese, ktorú uviedol sťažovateľ...

Na pojednávaní... 8. 9. 2014 bolo Vyhlásené uznesenie, ktorým súd preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Košice II....

Dňa 4. 12. 2014 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12NcC/39/2014-58 zo dňa 20. 11. 2014, ktorým tento súd rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.»

Sťažovateľ poukázal na to, že «... miestne príslušným na konanie v tejto veci je súd, v mieste ktorého má maloleté dieťa na základe dohody rodičov, rozhodnutia súdu prípadne iných, rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.

V doterajšej praxi všeobecných súdov konajúcich vo veci starostlivosti o maloletých nevzbudzoval doteraz žiaden výkladový problém pojem „bydlisko maloletého dieťaťa“. Toto sa   bezvýnimočne   spája   s   miestom   reálneho   pobytu   maloletého   dieťaťa   a   nespája   sa s administratívnou evidenciou pobytu občanov...

Ak   by   všeobecné   súdy   vykladali   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   pojem   bydlisko maloletého dieťaťa ako miesto, kde je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. hlásený pobyt tohto maloletého   dieťaťa   v   nadväznosti   na   trvalý   pobyt   rodiča   či   rodičov,   zakladalo   by   to absurdnú situáciu, kedy by vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa rozhodovali súdu, k obvodu ktorých by skutočné bydlisko maloletého dieťaťa nemalo žiadnu väzbu.

Skutočnosť, že bydlisko maloletého je miestom, kde sa trvale zdržiava vyplýva, okrem iného, z názoru najvyššieho súdu uverejneného pod č. Z I (str. 336), podľa ktorého: „Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom sa účastník zdržiava v úmysle sa tam trvale zdržiavať.

Bydlisko maloletého je potom miesto, kde sa táto osoba zdržiava z vôle zákonných zástupcov, na základe rozhodnutia súdu, alebo na základe iných rozhodujúcich skutočností. Vo všetkých prípadoch však musí ísť o úmysel trvale sa tam zdržiavať, prípadne o také opatrenie, ktoré nemá len dočasný charakter“.

... krajský súd uviedol, že „Nie je vhodné a rozhodne nie je v záujme mal. prenášať príslušnosť z Okresného súdu Spišská Nová Ves na Okresný súd Košice II, pretože trvalý pobyt maloletej a z tvrdenia matky je zrejmé, že na uvedenej adrese v sa zdržiava prechodne“.

Ďalej krajský súd uviedol „V tejto právnej veci by nebolo vhodné ani v záujem mal., aby Okresný súd Spišská Nová Ves preniesol svoju raz založenú príslušnosť na Okresný súd Košice II, pretože postúpením spisu, by sa konanie neúmerne predĺžilo v jej neprospech.

Nadriadený   súd   poznamenáva,   že   kritériom   rýchlosti   v   konaniach   vo   veci starostlivosti   súdu   o maloletých   má   v zásade   prednosť pred   kritériom blízkosti, najmä za situácie, kedy si špecifickosť prípadu a zdravotný stav dieťaťa vyžadujú, aby bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté“....

Z ust. § 177 ods. 2 O. s. p., tak ako bolo citované vyššie, vyplýva, že pre prenesenie príslušnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú zákonným predpokladom dve skutočnosti,   a   to   zmena   okolností,   podľa   ktorých   sa   posudzuje   príslušnosť   a   zároveň prenesenie príslušnosti na iný súd musí byť v záujme maloletého.

Nemožno mať vážne pochybnosti o tom, že aj v situácii, keď po nesúhlase súdu, na ktorý   má   byť   prenesená   príslušnosť,   rozhoduje   nadriadený   súd,   musí   tieto   kritéria zohľadniť a z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, ako tieto predpoklady na zmenu príslušnosti posúdil.

Odôvodnenie takéhoto rozhodnutia musí byť zrozumiteľné a presvedčivé. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu však tieto kritéria nespĺňa. Ako   vyplýva   z   už   citovaných   časti   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia,   krajský   súd na jednej strane skonštatoval, že na adrese v sa zdržiava matka prechodne; lebo je to „z tvrdenia matky zrejmé“, vzápätí však krajský súd uviedol, že postup podľa ust. § 177 ods. 2 O. s. p. by nebol vhodný v záujem mal..

Sťažovateľovi, ako účastníkovi konania, nie je zrozumiteľné, či krajský súd rozhodol spôsobom   uvedeným   v   napadnutom   rozhodnutí   preto,   lebo   nebola   splnená   podmienka zmeny okolností, alebo preto, že to nie je v záujme maloletého.

Ak by totiž zmena nebola preukázaná zmena okolností, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť,   je   bez   akéhokoľvek   významu   uvádzať   argumenty   v   prospech   záveru,   že prenesenie príslušnosti nie je v záujme maloletej.

... nadriadený súd... nemôže konať svojvoľne a jeho rozhodnutie o tom, že prenesenie príslušnosti   nie   je   v   záujme   maloletého,   riadne,   zrozumiteľne   a   presvedčivo   zdôvodniť okolnosťami konkrétnej veci.

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu, však nie je možné zistiť, v čom tento videl postúpenie veci Okresnému súdu Košice II ako také, ktoré nie je v záujme maloletého. Treba predovšetkým zdôrazniť, že pokiaľ krajský súd uviedol, že „postúpením spisu by   sa   konanie   neúmerne   predĺžilo“   v   neprospech   mal.   dieťaťa,   toto   konštatovanie   je v rozpore tak z obsahom spisov, ako aj s postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v tomto konaní....

Sťažovateľ...   poznamenáva,   že   neúmerne   predĺžilo   konanie   práve   rozhodnutie krajského súdu, ktoré 2 mesiace po tom, čo rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves o prenesení príslušnosti nadobudlo právoplatnosť, opäť vrátilo vec tomuto súdu.

Rovnako   nemožno   porozumieť   argumentu   „kritérium   rýchlosti   v   konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má v zásade prednosť pred kritériom blízkosti“.

Nedá sa pochopiť, v čom videl krajský súd rozpor medzi kritériom blízkosti, ktoré svedčilo v prospech Okresného súdu Košice II a kritériom rýchlosti....

V čom spočívajú lepšie podmienky pre rýchlosť konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, oproti Okresnému súdu Košice II, krajský súd nevysvetlil.

V   tejto   súvislosti   si   dovoľuje   sťažovateľ   uviesť,   že   bez   ohľadu   na   nedostatok akéhokoľvek   odôvodnenia   v   tomto   smere,   je   zrejmé,   že   bydlisko   mal.   dieťaťa,   ale   aj sťažovateľa   ako   otca,   sa   nachádza,   napriek   administratívnej   evidencii   jeho   pobytu v ⬛⬛⬛⬛,.

Tak matka mal. dieťaťa, ako aj sťažovateľ si zvolili právnych zástupcov so sídlom v Košiciach.

Samotný tento fakt vypovedá nie len o mieste bydliska účastníkov, ale aj o tom, že konanie   na   Okresnom   súde   Košice   II   by   bolo   ohrozené   vo   výrazne   nižšej   miere nebezpečenstvom,   že   by   pojednávania   v   predmetnej   veci   boli   odročované   pre   kolíziu pojednávaní právnych zástupcov účastníkov konania.

Keďže   škola   mal.   dieťaťa,   odborníci   poskytujúci   mal.   dieťaťu   pomoc,   sídlia bezvýnimočne v Košiciach, v prípade potreby ich vypočutia súdom, by z dôvodov rovnakých ako u právnych zástupcov účastníkov, bola pravdepodobnosť ich bezproblémovej účasti na pojednávaniach v prípade konania na Okresnom súde Košice II podstatne vyššia ako na Okresnom súde Spišská Nová Ves.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani zásadu hospodárnosti konania a skutočnosť, že trovy konania, vrátane trov dokazovania... by boli pri konaní v Spišskej Novej Vsi... podstatne vyššie ako pri konaní v Košiciach.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Právo sťažovateľa

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru,

- na prejednanie veci zákonom ustanoveným spôsobom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

- právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotvené v článku č. 48 ods. 1 Ústavy SR, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC/39/2014 zo dňa 20. 11. 2014 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.   12   NcC/39/2014   zo   dňa   20.   11.   2014   a   vracia   mu   vec   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajského súdu v Košiciach pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebopodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnejjudikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   návrhu   pre   jeho   zjavnúneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkochv rámci sústavy všeobecných súdov a nie je ani oprávnený preskúmavať a posudzovaťprávne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade   a   uplatňovaní   zákonov   viedlik rozhodnutiu,   ani   preskúmavať,   či   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol   alebo   nebolnáležite   zistený   skutkový   stav,   a   aké   skutkové   a   právne   závery   zo   skutkového   stavuvšeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, žemôže   preskúmavať   rozhodnutie   všeobecného   súdu   v   prípade,   ak   v   konaní,   ktoré   mupredchádzalo, alebo   samotným   rozhodnutím   došlo k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody.   Skutkové   a   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   predmetom   kontrolyzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené aleboarbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,III. ÚS 268/05).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu,ktorým krajský súd vo veci starostlivosti o maloletú dcéru sťažovateľa rozhodol, že nakonanie je miestne príslušným Okresný súd Spišská Nová Ves.

Podľa sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením porušil ním označené právatým, že uznesenie krajského súdu je neodôvodnené.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatuje,   že   obsahomzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobnézáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupomustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnúodlišnosť (II. ÚS 27/07).

V   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   zákonným   sudcom   je   sudca,   ktorý   spĺňazákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu trebapokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (napr.I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 87/01, III. ÚS 202/02, III. ÚS 116/06) a tiež sudcu,ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť alebo pre inéďalšie dôvody (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02). Ústavný princíp zákonného sudcu trebapokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, ktorá na jednej stranedotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníkakonania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopredstanovených   zásad   tak,   aby   bola   zachovaná   zásada   pevného   a   náhodného   prideľovaniasúdnej agendy a aby bol vylúčený – pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov asudcov „ad hoc“.

Krajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „Na   Okresnom   súde   Spišská   Nová   Ves   sa   začalo   konanie   o   návrhu   matky... o nariadení predbežného opatrenia a začatí konania o zmene úpravy styku s mal....

Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   uznesením   z   8.   9.   2014   č.   k.   16P/191/2014-43 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Košice II podľa §-ov 11 ods. 1, 88 ods. 1   písm.   c)   a   177   ods.   2   O. s. p.,   na   základe   návrhu   otca   o   prenesenie   miestnej príslušnosti, v ktorom uvádza svoje zistenie, že matka sa s maloletou dlhodobo nachádza na ⬛⬛⬛⬛, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice   II.   Matka   k   návrhu   otca   uviedla,   že   jej   trvalé   bydlisko   je   v ⬛⬛⬛⬛ a   v sa zdržiava len prechodne, z dôvodu zabezpečenia školskej dochádzky maloletej, ktorá si pre svoj zdravotný stav vyžaduje špeciálnu starostlivosť, preto navštevuje základnú školu v Košiciach. Ďalej uviedla, že na spomínanej adrese sa zdržiava počas týždňa, kedy mal. navštevuje základnú školu a cez víkendy bývajú v. V sa plánuje zdržiavať do doby, kým maloletá neukončí povinnú školskú dochádzku. Z týchto dôvodov považuje za miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.

Okresný   súd   Košice   II   nesúhlasil   s   prenesením   príslušnosti   a   vec   predložil Krajskému súdu... Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že konanie toho času trvá štyri mesiace, preto je toho názoru, že ide o reštančnú vec a v tej súvislosti poukázal na ust. § 176 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Bydlisko matky na ⬛⬛⬛⬛ má dočasný charakter a jej trvalý pobyt   s maloletou   je   v   obvode   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves.   Na   základe   týchto dôvodov je toho názoru, že prenesenie príslušnosti na Okresný súd Košice II nie je v záujme maloletého dieťaťa ani v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania.

Podľa §-u 177 ods. 2 O. s. p. ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme   maloletého.   Ak   tento   súd   nesúhlasí   s   prenesením   príslušnosti,   rozhodne   jeho nadriadený súd.

Podľa   §-u   88   ods.   1   písm.   c)   O. s. p.   namiesto   všeobecného   súdu   odporcu   je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému.

Vychádzajúc   z   ust.   §-u   177   ods.   2   O. s. p.   nadriadený   súd,   ktorému   bola   vec predložená skúmal, ktorý súd je miestne príslušný na konanie.

V predmetnej právnej veci ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, preto sa miestna   príslušnosť   súdu   určuje   podľa   §-u   88   ods.   1   písm.   c)   O. s. p.   Rozhodujúcim kritériom, podľa ktorého sa posudzuje miestna príslušnosť je bydlisko maloletého dieťaťa, určené   na   základe   dohody   rodičov,   rozhodnutia   súdu   alebo   iných   rozhodujúcich skutočností. Bydliskom osoby je miesto, v ktorom táto osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Aj keď je príslušnosť pre konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého upravená §-om 88 ods. 1 písm. c) O. s. p. je potrebné zdôrazniť,   že toto ustanovenie určuje príslušnosť len pre konanie, v ktorom má dôjsť k prvému opatreniu súdu. Ak   je   príslušnosť   takto   raz   určená,   zostáva   tento   súd   naďalej   príslušný   aj   pre   ďalšie konanie, aj keď maloleté dieťa zmení svoje bydlisko, poprípade pobyt. V preskúmavanej právnej veci nadriadený súd dospel k záveru, že nie je vhodné a rozhodne nie je v záujme mal. prenášať   príslušnosť   z   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   na   Okresný   súd Košice II, pretože trvalý pobyt maloletej sa nezmenil a z tvrdenia matky je zrejmé, že na uvedenej   adrese   v sa   zdržiava   prechodne.   Z   ust.   §-u   177   ods.   1   O. s. p. nepochybne vyplýva, že v prípade prenesenia príslušnosti ide o významný zásah do zásady trvania založenej súdnej príslušnosti, preto predpoklad pre postup podľa §-u 177 ods. 2 O. s. p. treba využiť len v odôvodnených prípadoch dieťaťa. V tejto právnej veci by nebolo vhodné ani v záujme mal., aby Okresný súd Spišská Nová Ves preniesol svoju raz založenú príslušnosť na Okresný súd Košice II, pretože postúpením spisu by sa konanie neúmerne predĺžilo v jej neprospech. Nadriadený súd poznamenáva, že kritérium rýchlosti v konaniach   vo   veciach   starostlivosti   súdu   o   maloletých   12NcC/39/2014   má   v   zásade prednosť   pred   kritériom   blízkosti,   najmä   za   situácie,   kedy   si   špecifickosť   prípadu a zdravotný stav dieťaťa vyžadujú, aby bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté. Z uvedených dôvodov nadriadený súd dospel k presvedčeniu, že by nebolo vhodné ani v záujme maloletej prenesenie príslušnosti preto rozhodol, že na konanie je naďalej príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.“

Ústavný súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej súčasťou obsahuzákladného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľačl. 6 ods. dohovoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoréjasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne   a   skutkovo   relevantné   otázkysúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuuplatneniu.   Odôvodnenie   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   stručne   a   jasne   objasnískutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plnerealizované   základné   právo   účastníka   na   spravodlivý   proces   (napr.   III.   ÚS   209/04,IV. ÚS 112/05,   III.   ÚS   25/06,   IV.   ÚS   301/09,   IV.   ÚS   27/2010,   rovnako   aj   rozsudokEurópskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire,č. 303-B).

Podľa § 177 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa zmenia okolnosti, podľaktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju príslušnosťna iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti,rozhodne jeho nadriadený súd.

Ústavný   súd   s   odkazom   na   citované   odôvodnenie   uznesenia   krajského   súdukonštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že uznesenie krajského súdu nie jeodôvodnené. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že miestnu príslušnosť Okresného súduSpišská Nová Ves na konanie odôvodnil tým, že nedošlo k zmene okolností, podľa ktorýchsa posudzuje miestna príslušnosť, ktoré sú podmienkou na to, aby príslušný súd moholpreniesť svoju príslušnosť na iný súd. Poukázal na to, že bydliskom je miesto, v ktorom tátoosoba   býva   s   úmyslom   zdržovať   sa   tam   trvale   (nie   prechodne),   a   zároveň   odkázalna vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že sa v zdržuje iba prechodne. Ústavný súdpo oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že úvahykrajského súdu vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne,právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vecsa vzťahujúcich   procesnoprávnych   zákonných   ustanovení   je   napadnuté   rozhodnutiekrajského súdu náležite odôvodnené. Z citovaných častí odôvodnenia uznesenia krajskéhosúdu jednoznačne a presvedčivým spôsobom plynú dôvody, ktoré tento súd viedli k určeniu,že na konanie je miestne príslušným Okresný súd Spišská Nová Ves.

Ústavný súd tiež konštatuje, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu týkajúce saposúdenia, aké má bydlisko jeho maloletá dcéra, je aj v súlade s názorom Najvyššieho súduSlovenskej republiky uverejneným v bode Z I (s. 336), na ktorý sťažovateľ poukázal.

K tvrdeniu sťažovateľa, že mu nie je zrejmé, či krajský súd rozhodol, že na konanieje   miestne   príslušný   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves,   z   dôvodu,   že   nedošlo   k zmeneokolností,   podľa   ktorých   sa   posudzuje   miestna   príslušnosť,   alebo   preto,   že   preneseniepríslušnosti nie je v záujme maloletej, pretože krajský súd uznesenie odôvodnil aj tým,že prenesenie miestnej príslušnosti nie je v záujme maloletej, ústavný súd uvádza, že užsamotná skutočnosť, že nedošlo k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestnapríslušnosť, je dôvodom na to, aby k preneseniu miestnej príslušností nedošlo. Ak tátopodmienka nie je splnená, nie je potrebné skúmať záujem dieťaťa na prenesení miestnejpríslušnosti. Ako už bolo uvedené, krajský súd svoj názor, že k zmene okolností nedošlo,náležite odôvodnil. Pokiaľ nad rámec takéhoto odôvodnenia krajský súd poukázal aj na to,že prenesenie miestnej príslušnosti nie je ani v záujme maloletej, nemohol porušiť tým aniprávo sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže záujem maloletejna prenesení   miestnej   príslušnosti   bol vzhľadom na uvedené irelevantný. V nadväznostina to   bolo   potom   bezpredmetné,   aby   ústavný   súd   skúmal,   či   krajský   súd   svoj   názor,že prenesenie miestnej príslušnosti nie je ani v záujme maloletej, pretože postúpením spisuby sa konanie neúmerne predĺžilo, náležite odôvodnil.

V súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutýmuznesením krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnuochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   nie   je   záruka,   že   rozhodnutie   súdu   bude   spĺňaťočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súladeso zákonom,   aby   bol   ústavne   akceptovateľný   a   aby   jeho   rozhodnutie   bolo   možnékvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavnýsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základnýchpráv   (obdobne   napr.   I.   ÚS   50/04,   III.   ÚS   162/05).   Taktiež   podľa   už   mnohonásobnejudikovaného názoru ústavného súdu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavynemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojichzáveroch s požiadavkami účastníka konania.

Ústavný súd s poukazom na rozdelenie súdnej moci v ústave medzi ústavný súda všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) stabilne judikuje, že skutkové a právne záveryvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu len vtedy,ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavnéhohľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné,   a   zároveň   by   mali   za   následok   porušeniezákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa nepoukazujú na také pochybeniezo strany krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí sťažnosti na ďalšiekonanie dospieť k záveru, že by ním mohli byť porušené základné právo sťažovateľa podľačl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd nezistil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1dohovoru a sťažovateľ odvodzoval porušenie svojho základného práva na zákonného sudcupodľa čl. 48 ods. 1 ústavy v súvislosti s porušením práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6ods. 1 dohovoru, ktoré ústavný súd nezistil, nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonnéhosudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako   zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd užnezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015