znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 114/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť doc. Ing. Bc. D. Č., PhD., M. A., S., zastúpenej advokátom JUDr. I. Ch., S., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 39 C 325/2006-165 z 24. septembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 46/2009-269 z 27. októbra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť doc. Ing. Bc. D. Č., PhD., M. A., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2010 doručená sťažnosť doc. Ing. Bc. D. Č. PhD., M. A., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   Ch.,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 39 C 325/2006-165 z 24. septembra 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 Co 46/2009-269 z 27. októbra 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 24. 9. 2008 č. k. 39C 325/2006-165… v právnej veci navrhovateľa: M. B… proti odporkyni: Ing. Bc. D. B.-Č., PhD., M. A… o rozvod manželstva, takto rozhodol: Súd manželstvo M. B… a Denisy B.-Č… uzavreté dňa 30. 8. 2003… rozvádza.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 10. 2009 pod č. k. 14Co 46/2009-269 rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   V.   zo   dňa   24.   9.   2008   pod   číslom   konania 39C 325/2006-165 potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že oba súdy v predmetnom súdnom konaní postupovali tak ako postupovali a rozhodli tak ako rozhodli, svojim postupom a rozhodnutiami hrubo porušili moje základné Právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 7 odsek 5 a článkom 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky...

Okresný súd Bratislava V. v predmetnom konaní bol miestne nepríslušným súdom, pretože nikto z účastníkov konania nebýval a ani sa nezdržoval v byte na adrese... B. V liste zo dňa 6. 11. 2006 doručený OS Bratislava V. dňa 16. 11. 2006 navrhovateľ vyslovene nehovoril pravdu a súd oklamal tým, že expressis verbis uviedol nepravdu, citát: „Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že odporkyňa v čase podania návrhu ešte býva v byte na adrese... B., ktorý je v mojom výlučnom vlastníctve.“ Námietku miestnej nepríslušnosti OS Bratislava V. konať v predmetnej právnej veci sme v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) OSP sme podali dňa 23. 5. 2007 na prvom pojednávaní (na ktoré sme mali vykázané doručenie)... Taktiež podľa nášho názoru pred konaním samým mal OS Blava V. skúmať podmienky konania aj tým, že jednoznačne mal zaslať dotaz odporkyni či je pravdou, čo uvádza navrhovateľ, že v čase podania návrhu t. j. 10. 10. 2006 býva alebo sa zdržuje na adrese... B. Takýto dotaz súd neurobil, teda nedostatočne skúmal podmienky konania…

Na prvostupňovom súdu konala a rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. B... Dňa 24. 9. 2008 podala Návrh na vylúčenie sudkyne JUDr. D. B. z prejednávania a rozhodovania v predmetnej právnej veci podľa § 14 ods. 1 OSP, ktorý návrh na vylúčenie som odôvodnila tým, že, citát: „Dňa 18. 9. 2008 som podala Podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania na Ministerstvo spravodlivosti SR na sudkyňu Okresného súdu Bratislava V. JUDr. D. B. Podľa môjho názoru jej zaujatosť voči mojej osobe bude ešte umocnená týmto mojim podnetom a aj tou skutočnosťou, že podľa Sudcovského kódexu už pri začatí disciplinárneho konania sudca stráca nárok na trinásty a štrnásty plat.“ Konajúca a rozhodujúca sudkyňa JUDr. D. B. v hrubom rozpore so zákonom a so skutočnosťou uvedenou v návrhu na vylúčenie zo dňa 22. 9. 2008, podané na podateľni súdu dňa 24. 9. 2008 o 10.50 hodine nenaložila s týmto návrhom tak ako zo zákona mala. Podľa   môjho   názoru   túto   skutočnosť   neodkladne   neoznámila   ani predsedovi   súdu   a neprestala konať vo veci samej. Svojvoľne, bez akejkoľvek opory v zákone podľa môjho názoru konala v hrubom rozpore so zákonom, pretože nielen že neprihliadala na môj návrh na vylúčenie, ale v uvedený deň t. j. dňa 24. 9. 2008 vyniesla rozsudok…

Z uvedeného je jednoznačné a nespochybniteľné, že dňa 24. 9. 2008 vo veci konala a rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. D. B...

Dňa 23. 5. 2008 navrhovateľa zastupovali dvaja advokáti a to JUDr. H. a aj JUDr. H. na základe tej skutočnosti, že JUDr. H. až dňa 29. 5. 2007… oznámil súdu, že skončilo jeho zastupovanie… a JUDr. H. dňa 23. 5. 2007 predložil na pojednávaní splnomocnenie zo dňa 18. 5. 2007 pre navrhovateľa. Z uvedeného je jednoznačné a nespochybniteľné, že v dňoch 23. 5. 2007 až do dňa 29. 5. 2007 navrhovateľa zastupovali dvaja advokáti čo právny poriadok absolútne vylučuje! Naviac podpis na splnomocnení pre JUDr. H. zo dňa 18. 5. 2007 podľa nášho názoru nie je podpisom navrhovateľa, čo však odvolací súd odmietol skúmať aj napriek našej výslovnej námietke… navrhovateľa zastupoval nezákonný právny zástupca aj napriek tej skutočnosti že sme to namietali a odvolací súd sa odmietol touto našou námietkou zaoberať...

V konaní na prvostupňovom súde JUDr. B. do prílohovej obálky nedôvodné a bez žiadosti navrhovateľa dala zapečatiť listinný dôkaz (aby sa odporkyňa nemohla oboznámiť so   zapečateným   listinným   dôkazom)   údajne   z   dôvodu,   že   ide   o   chránený   údaj   podľa osobitných predpisov. Na otázku súdu zástupcovi navrhovateľa, ktorý osobne zakladal tento dôkaz do spisu tento uvádza, že si nevyhradili, aby údaje z neho neboli sprístupnené aj odporkyni. S týmto výslovne súhlasia...

Dňa 15. 12. 2006 a tiež dňa 19. 1. 2007 nám bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom samým a tým nám bola odňatá možnosť aby sme mohli obhajovať svoje oprávnené právne záujmy. Nezákonná sudkyňa JUDr. B. konala vo veci a pojednávala aj napriek tej skutočnosti, že sme dňa 15. 12. 2006 a ani dňa 19. 1. 2007 jednoznačne nemali vykázané   doručenie   predvolania.   Na   týchto   pojednávaniach   vypočula   navrhovateľa.   Aj napriek tej skutočnosti že rozvodové konanie je jednoznačne sporovým konaním, sudkyňa podľa   nášho   názoru   porušila   hrubým   spôsobom   rovnosť   zbraní   a   značne   znevýhodnila odporkyňu a teda ju ukrátila na jej právach až do takej miery, že do skončenia celého súdneho konania (včítane odvolacieho) sme nemohli klásť žiadne otázky navrhovateľovi, nemohli sme ho konfrontovať s odporkyňou, pretože ani jeden krát sa v súdnej sieni počas našej prítomnosti navrhovateľ nenachádzal…

Z   faktov,   že   na   Predvolaniach   na   pojednávanie   na   deň   15.   12.   2006,   na   deň 19. 1. 2007   a   aj   na   deň   23.   5.   2007   nie   je   uvedený   dátum   vygenerovania   predvolania súdom… sme toho názoru že zo strany Okresného súdu Bratislava V. na základe spôsobu konania, neuvádzaním dátumov na predvolaniach na pojednávanie, neprimeranej rýchlosti, konania   pred   uhradením   súdneho   poplatku   v   predmetnom   konaní   mohlo   ísť aj o nespravodlivé súdne konanie až do takej miery, že mohlo ísť o nedôvodné zvýhodnené konanie mimo   poradia   (uprednostnené)   pred   inými konaniami,   čo by mal   podľa   nášho názoru dôsledne preveriť Ústavný súd v tomto konaní...

Predmetné rozsudky… trpia aj závažnou vadou konania, pretože podľa nášho názoru odôvodnenie   hlavne   prvostupňového   sudu   absolútne   nereaguje   na   sťažovateľkou poukazované fatálne procesné porušenia v uvedenom konaní, ale iba formálnym, vágnym nevyčerpávajúcim   absolútne   nepresvedčivým   spôsobom   sa   snaží   odôvodniť neodôvodniteľné   a vyvrátiť   nevyvrátiteľné viacnásobné   postupy a   pochybenia   konajúcej sudkyne v prvom rade na prvostupňovom súde.»

Sťažovateľka   v   úvode   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   jej   sťažnosť   smeruje „Proti rozsudkom: Rozsudok Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 39C 325/2006-165 zo dňa 24. 9. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2009 Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 14Co 46/2009-269 zo dňa 27. 10. 2009“, a v závere sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o nej rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo doc. Ing Bc. D. B.-Č., PhD., MA. upravené v článku 6 odsek 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 7 odsek 5 a článkom 144 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.

2)   Doc.   Ing.   Bc.   D.   B.-Č.,   PhD.,   MA.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   z titulu vzniknutej nemajetkovej škody (v právnej teórii aj vzniknutá škoda na právach je škodou) vo výške 200.000.- EUR (dvestoticíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

3)   Priznáva,   trovy,   konania   a   právneho   zastúpenia   v   sume   450.-   EUR,   ktoré je povinný Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. I. Ch., so sídlom... S. do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   rozhodnutia   I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   110/02, I. ÚS 140/03).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   návrhu   navrhovateľa   bolo   rozsudkom   okresného   súdu   rozvedené manželstvo navrhovateľa a sťažovateľky.

Sťažovateľka   v   priebehu   konania   pred   okresným   súdom   bola   toho   názoru, že jej manželstvo s navrhovateľom nie je rozvrátené, a v odvolaní proti rozsudku okresného súdu   namietala,   že   okresný   súd   nesprávne   dospel   ku   skutkovému   zisteniu   rozvratu manželstva   a na   základe   toho   ho   rozviedol.   Ďalej   v   odvolaní   namietala   vady   konania vedeného okresným súdom (namietala, že okresný súd nebol miestne príslušným súdom na konanie o rozvod manželstva, na okresnom súde konala vylúčená sudkyňa, zastúpenie navrhovateľa advokátom bolo v rozpore so zákonom, sudkyňa okresného súdu nedôvodne dala zapečatiť listinný dôkaz, a tak k nemu sťažovateľke neumožnila prístup, bola jej odňatá možnosť konať pred okresným súdom a namietala, že na pojednávaní 15. decembra 2006 došlo   k nezákonnému   výsluchu   navrhovateľa).   Sťažovateľka   namietala   v   odvolaní aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu tak vo vzťahu k záverom o rozvrate manželstva, ako aj vo vzťahu k vadám konania ňou namietaným už v priebehu konania. Na základe uvedeného sťažovateľka krajskému súdu navrhla, aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský   súd   rozsudkom   potvrdil   odvolaním   sťažovateľky   napadnutý   rozsudok okresného   súdu.   V   odôvodnení   rozsudku   krajský   súd   uviedol,   že   sťažovateľka   potom, ako bola   oboznámená   krajským   súdom   s   obsahom   listiny   zapečatenej   okresným   súdom (rodným listom dieťaťa navrhovateľa), pri svojom výsluchu pred krajským súdom uviedla, že   manželstvo   považuje   za   rozvrátené.   Krajský   súd   nezávisle   od   obsahu   výsluchu sťažovateľky záver okresného súdu o rozvrate manželstva posúdil ako náležite odôvodnený a   správny   a v ostatnej   časti   odôvodnenia   sa   venoval   sťažovateľkou   namietaným   vadám konania pred okresným súdom.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu už nenamieta závery okresného súdu a krajského súdu o rozvrate manželstva, avšak naďalej namieta vady konania pred okresným súdom a nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu vo vzťahu k ňou namietaným vadám konania už v priebehu konania (tak ako ich namietala už vo svojom odvolaní),   ako   aj   nedostatočné   a   nesprávne   vysporiadanie   sa   krajského   súdu   s   jej odvolacími dôvodmi v tejto časti.

Sťažovateľka na podporu tvrdenia o porušení jej označeného práva uvádza obdobnú argumentáciu, ktorá bola už obsahom uvedeného odvolania a je v podstate opakovaním a rozvedením námietok, ktoré sťažovateľka uplatnila v konaní pred všeobecnými súdmi. Nad rámec argumentácie uvedenej sťažovateľkou už v jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu vo vzťahu k vadám konania pred okresným súdom v sťažnosti poukazuje na ďalšiu   vadu   spočívajúcu   v   neuvedení   datovania   na   predvolaniach   na   pojednávanie. Pričom   v tejto   vade   konania   v   spojení   s „neprimeranou   rýchlosť   konania“ vidí sťažovateľka   možnosť   nezákonného   postupu   okresného   súdu   spočívajúceho v uprednostnení tohto rozvodového konania pred inými konaniami.

Napriek uvedeným námietkam proti označeným rozsudkom, v ktorých vidí porušenie svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sťažovateľka akceptuje označené právoplatné rozsudky o rozvode manželstva ako nemenné a nenavrhuje ústavnému   súdu   ich   zrušenie.   Cieľ   svojej   sťažnosti   vymedzila   takto: „V   tomto   konaní (v tejto sťažnosti) nám ide o to… aby mi bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie z titulu   vzniku   značnej   nemajetkovej   škody   (ujmy)   a   to   tým,   že   vyslovene   nezákonným spôsobom bolo moje manželstvo navždy právoplatne rozvedené...“

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti   rozsudku   okresného   súdu   bolo   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   v   časti   smerujúcej   proti   rozsudku okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých   prípadoch,   ak porušenie   procesných   práv   účastníkov   konania, ktoré   sú   chránené zákonmi, by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ústavný súd z rozsudku krajského súdu zistil, že jeho odôvodnenie je dostatočne vyčerpávajúce a krajský súd sa v ňom náležite vysporiadal so na všetkými sťažovateľkou uvádzanými argumentmi v jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

Ústavný   súd   preto   pri   preskúmaní   rozsudku   krajského   súdu   nezistil   žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné tento rozsudok označiť za arbitrárny (m. m. II. ÚS 71/07).

Z   uvedeného   dôvodu   podľa   názoru   ústavného   súdu   nejestvuje príčinná   súvislosť medzi označeným právom sťažovateľky a postupom krajského súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v   časti   smerujúcej   proti   rozsudku   krajského   súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010