znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 114/06-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. B., D., zastúpeného ustanoveným advokátom JUDr. R. D., Š., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prerokovanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 288/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 288/04   p o r u š i l základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 C   288/04 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   J.   B.   v sume   6   888   Sk   (slovom   šesťtisíc   osemstoosemdesiatosem slovenských korún) advokátovi JUDr. R. D., Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava I je p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisíc osemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 29. marca 2006 č. k. I. ÚS 114/06-13 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prerokovanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 288/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi   bol   uvedeným   uznesením   ustanovený   aj   právny   zástupca   v konaní pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. R. D.

Zo sťažnosti vyplynuli nasledovné relevantné skutočnosti: „Žalobou/návrhom zo dňa 4. augusta 2004 uplatnil som na súde moju žalobu proti Ministerstvu dopravy... Slovenskej republiky pre zmanipulovanie výberového konania v môj neprospech. Žaloba bola podaná Okresnému   súdu   Bratislava   I ako   kompetentnému   vo   veci   súdne   konať,   pričom   súd   ju zaevidoval pod číslom konania 9 C 288/04-6. Od podania mojej žaloby na súd uplynulo už viac ako jeden a pol roka, pričom do dnešného dňa 9. februára 2006 neuskutočnilo sa vo veci ani jedno a prvé pojednávanie, čo potvrdzuje oprávnenosť mojej sťažnosti na Okresný súd Bratislava I pre prieťahy v súdnom konaní vo veci 9 C 288/04-6.

Pred   podaním   tejto   sťažnosti   na   ústavný   súd   podal   som   najprv   listom   zo   dňa 31. decembra 2005 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vo veci 9 C 288/04-6 predsedovi Okresného súdu Bratislava I, ktorý mi však na moju sťažnosť v zákonnej lehote, do troch dní od prijatia sťažnosti neodpovedal a neodpovedal mi nikto na ňu ani v jeho prípadnom zastúpení. (...).

Poznamenávam,   že   spôsobenými   prieťahmi   porušil   Okresný   súd   Bratislava I príslušné znenie Ústavy Slovenskej republiky ako aj Deklaráciu o medzinárodnom dohovore o ľudských právach, čím porušil moje právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov a v primeranej časovej lehote.

Sťažnosťou   na   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sa   domáham,   aby   ústavný   súd v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodného dohovoru zaviazal Okresný súd Bratislava I, aby čo najskôr začal konať vo veci 9 C 288/04-6 bez zbytočných prieťahov a v primeranom časovom limite – a aby v primeranom časovom limite vyniesol aj správny rozsudok   v mojej   žalobe   na   Ministerstvo   dopravy,   pôšt   a telekomunikácií   Slovenskej republiky.

Súčasne požadujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí o mojej   sťažnosti   zaviazal   Okresný   súd   Bratislava   I vyplatiť   mi   odškodné   vo   forme zadosťučinenia   vo   výške   50   000,-   Sk.   Výšku   zadosťučinenia   požadujem   za   minimálnu, pretože   Okresný   súd   Bratislava   I včas   nekonal   a hlavne   nekonal   v primeranej   časovej lehote v takej chúlostivej veci akou je moja žaloba na zmarenie mojej účasti vo výberovom konaní spomenutým ministerstvom v súčinnosti s Úradom pre štátnu službu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom Mgr. M. L., listom z 11. mája 2006 sp. zn. Spr   2004/06   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 1. júna 2006.

2.   1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   podal   chronológiu   úkonov vykonaných v napadnutej veci a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ využil možnosť v súlade so zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresný súd Bratislava I dňa 09. 01. 2006 a žiadal vedenie súdu o vykonanie nápravy na odstránenie prieťahov   v predmetnej   veci.   Listom   zo   dňa   17.   01.   2006   mu   bolo   oznámené,   že v predmetnom konaní bol zistený prieťah a jeho sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná. Vedenie   súdu   pristúpilo   k sledovaniu   vybavenia   veci   tak,   aby   v budúcnosti   k prieťahom v konaní nedochádzalo pod Spr. 2004/06. (...).

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 288/04 nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany konajúcej sudkyne, ale   k objektívnemu   prieťahu   v konaní   s poukazom   na   vysoký   stav   vybavovaných   vecí v oddelení 9 C. Subjektívne zavinenie konajúcej sudkyne zistené nebolo.

S poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 9 C. Zdĺhavosť   predmetného   konania   (zväčšujúce   sa   časové   úseky   medzi   jednotlivými úkonmi) spôsobila neúmerná zaťaženosť vyššieho súdneho úradníka a sudkyne vzniknutá z dôvodu   pretrvávajúceho   nedostatočného   personálneho   obsadenia   Okresného   súdu Bratislava   I sudcami   vzniknutého   po   odchode   sudkýň   na   materskú   dovolenku   a do dôchodku,   na   stáž   na   Krajský   súd   v Bratislave   ako   i neúmerne   vysoký   nápad   vecí   na občianskoprávnom úseku.

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme   aby   ÚS   SR   nepriznal sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že   vo   veci   bolo   nutné   vykonať   úkony v súlade s Občianskym súdnym poriadkom na odstránenie vád podania navrhovateľa ako i s poukazom   na   podané   návrhy   navrhovateľa   na   oslobodenie   od   zaplatenia   súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. (...).“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľ aj po uvedenom vyjadrení Okresného súdu Bratislava I zotrváva na svojej sťažnosti, pretože je presvedčený o tom, že v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.   9 C 288/04 došlo   k porušeniu jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   ktorú   skutočnosť   si   môže   Ústavný   súd   preveriť   nahliadnutím   do   predmetného súdneho spisu.

Ďalej   sme   presvedčení   aj   o tom,   že   zbytočné   prieťahy   v tomto   konaní   nenastali náročnosťou veci samej a ani z dôvodov, ktoré by sťažovateľ zapríčinil sám. Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia s odôvodnením dlhodobej právnej neistoty, nakoľko   doposiaľ   nebolo   vo   veci   právoplatne   rozhodnuté   a taktiež   nie   sú   vyhliadky   na takéto rozhodnutie.

Zároveň Vám týmto oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní veci z dôvodu, že nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto súhlasím, aby Ústavný súd SR rozhodol na neverejnom pojednávaní. Súčasne navrhujeme, aby ÚS SR priznal aj trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby + DPH na účet právneho zástupcu (...) a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 288/04:

Dňa   12.   augusta   2004   podal   sťažovateľ   na   okresnom   súde   proti   Ministerstvu dopravy,   pôšt   a telekomunikácií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „žalovaný   v 1.   rade) a Úradu   pre   štátnu   službu   (ďalej   len   „žalovaný   v 2.   rade“)   podanie   označené   ako „nezaradenie do výberového konania nedovolenou manipuláciou, odškodné“, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 9 C 288/04, a tiež podanie, v ktorom žalobca žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6.   septembra   2004 súd   vydal   uznesenie č.   k.   9   C 288/04-6, ktorým   vyzval sťažovateľa na odstránenie vád jeho návrhu na začatie konania v lehote 10 dní.

Dňa 26. októbra 2004 sťažovateľ doručil súdu doplnenie jeho žiadosti o oslobodenie od   súdnych   poplatkov   a určenie   zástupcu   z radov   advokátov,   ktorého   prílohou   bolo potvrdenie   o jeho   osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch.   Zároveň   v ten   deň doručil súdu aj rozšírenie jeho návrhu na vymáhanie autorských odmien za napísané články pre časopis TEMPO, ktorého vydavateľom je žalovaný v 1. rade

Dňa 4. novembra 2004 súd vydal výzvu, ktorou žiadal sťažovateľa, aby v lehote 15 dní   doručil   súdu   originál   potvrdenia   o jeho   osobných,   majetkových   a zárobkových pomeroch a zároveň aby zdokladoval svoje majetkové a finančné pomery.

Dňa   5.   novembra   2004   sťažovateľ   doručil   súdu   doplnenie   jeho   návrhu   podľa uznesenia súdu č. k. 9 C 288/04-6 zo 6. septembra 2004 a v prílohe doručil potvrdenie o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   12.   novembra   2004   sťažovateľ   doručil   súdu   listinné   dôkazy   vyžiadané uznesením súdu č. k. 9 C 288/04-6 zo 6. septembra 2004.

Dňa   18.   novembra   2004   sťažovateľ   doručil   súdu   podanie,   ktorým   postúpil   súdu vyplnené tlačivo o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 17. decembra 2004 súd vydal uznesenie č. k. 9 C 288/04-42, ktorým priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov.

Dňa   4.   februára   2005   ustanovený   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 9 C 288/04-42 zo 17. decembra 2005, ktorým bol ustanovený za právneho zástupcu sťažovateľa.

Dňa   9.   januára   2006   sťažovateľ   doručil   predsedovi   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.

Dňa   11.   januára   2006   sudkyňa   vydala   uznesenie   č.   k.   9   C   288/04-48,   ktorým napadnuté uznesenie č. k. 9 C 288/04-42 zo 17. decembra 2004 zmenila tak, že ustanovila iného právneho zástupcu sťažovateľovi.

Dňa 13. marca 2006 sudkyňa nariadila termín pojednávania na 13. apríl 2006.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   288/04   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prerokovanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukazoval na   zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   treba   poukázať   na   to,   že   -   ako   to   vyplýva   z chronológie   úkonov   vykonaných v napadnutom konaní (pozri bod II tohto nálezu) - na doterajšej celkovej dĺžke konania mal svoj   podiel   aj   sťažovateľ,   napr.   nepresným   žalobným   návrhom   a procesnými   návrhmi, pričom   kvôli   týmto   skutočnostiam   nemohol   okresný   súd   v počiatočnom   štádiu   plynulo postupovať   v napadnutom   konaní.   Sťažovateľ   však   svojím   správaním   nijako   neprispel k nečinnosti okresného súdu, na ktorú bude v ďalšej časti poukázané.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný   od 4. februára 2005 do 11. januára 2006, teda počas takmer jedného roka vo veci nevykonal žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani v dôsledku správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku   postupu   súdu.   Obranu   predsedu   okresného   súdu,   podľa   ktorého zdĺhavosť predmetného konania (zväčšujúce sa časové úseky medzi jednotlivými úkonmi) spôsobila neúmerná   zaťaženosť   vyššieho   súdneho   úradníka   a sudkyne   vzniknutá   z dôvodu pretrvávajúceho   nedostatočného   personálneho   obsadenia   Okresného   súdu   Bratislava   I sudcami vzniknutého po odchode sudkýň na materskú dovolenku a do dôchodku, na stáž na Krajský súd v Bratislave ako i neúmerne vysoký nápad vecí na občianskoprávnom úseku“, nemožno akceptovať.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   opakovane   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02). Pokiaľ   predseda   súdu   uviedol,   že „nedošlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní   zo strany konajúcej sudkyne, ale k objektívnemu prieťahu v konaní s poukazom na vysoký stav vybavovaných vecí v oddelení 9 C. Subjektívne zavinenie konajúcej sudkyne zistené nebolo“, v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na uvedené skutočnosti.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50   000 Sk, „s odôvodnením   dlhodobej   právnej   neistoty,   nakoľko   doposiaľ   nebolo   vo   veci právoplatne rozhodnuté a taktiež nie sú vyhliadky na takéto rozhodnutie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím aj na okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje ústavný súd za primerané vo výške 20 000 Sk.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej   služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia   7.   apríla   2006   a   podanie   písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 1. júna 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena dvakrát 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 5 788 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu   1 099,72 Sk,   t.   j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   zaokrúhlene celkove sumu 6 888 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľom uplatnenej úhrade trov konania rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006