znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 114/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. S., bytom G., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 17 a čl. 8 v spojení s čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Š. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2002 doručená sťažnosť JUDr. Š. S., bytom G. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 17 a čl. 8 v spojení s čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“) a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001. Sťažovateľ   žiadal   zároveň   zrušiť   rozhodnutie   okresného   súdu   z 20.   mája   2002   sp.   zn. 28 T 640/01.

Zo sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného úradu   vyšetrovania   Policajného   zboru   Žilina   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   uznesením z 9. apríla 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 začal podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej   aj   „TP“)   trestné   stíhanie   a súčasne   podľa   §   163   ods.   1   TP   vzniesol   obvinenie sťažovateľovi pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“), ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť tým, že 16. mája 2000 na pojednávaní pred okresným súdom predložil falošný preukaz advokáta, ktorý potom mal predkladať aj na iných konaniach v právnych veciach vedených na okresnom súde, a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný v zozname advokátov   Slovenskej   advokátskej   komory.   Okresný   prokurátor   v Žiline   (ďalej   len „prokurátor“) uznesením sp. zn. 1 Pv 574/01 z 23. apríla 2001 sťažnosť sťažovateľa podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol ako neodôvodnenú. Dňa 10. apríla 2001 vykonal vyšetrovateľ u obvineného sťažovateľa domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov   za   účelom   získať   veci   pochádzajúce   z vyššie   uvedenej   trestnej   činnosti. Následne vyšetrovateľ na základe pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, na ktorú   sa   sťažovateľ obrátil   s podnetom   o preskúmanie zákonnosti   postupu   vyšetrovateľa a prokurátora, uznesením zo 17. augusta 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 zastavil trestné stíhanie proti obvinenému sťažovateľovi pre označený trestný čin, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Vyšetrovateľ uznesením z 2. mája 2001 ČVS: OÚV-374/10-ZA-2001 začal podľa § 160   ods.   1   TP   trestné   stíhanie   a súčasne   podľa   §   163   ods.   1   TP   vzniesol   obvinenie sťažovateľovi pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ, ktorého sa mal dopustiť tým, že si mal bez dovolenia zadovážiť a prechovávať do 10. apríla 2001 vo svojom rodinnom dome 1 ks malorážky, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu. Uvedené   skutočnosti   boli   zistené   pri   domovej   prehliadke   z 10.   apríla   2001   vykonanej v súvislosti s trestným stíhaním pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 TZ. Sťažnosť obvineného sťažovateľa podanú proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa prokurátor uznesením zo 7. septembra 2001 sp. zn. 1 Pv 574/01 zamietol ako neodôvodnenú. Z tohto uznesenia, ktoré bolo doručené obhajcovi sťažovateľa 14. septembra 2001, vyplýva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti proti uzneseniu   vyšetrovateľa   namietal,   že   malorážka   bola   získaná   nezákonným a neodôvodneným   postupom   pri   domovej   prehliadke,   ktorá   bola   vykonaná   z dôvodu zabezpečenia   údajne   falošného   preukazu   advokáta,   v súvislosti   s   ktorým   bolo   trestné stíhanie voči jeho osobe zastavené podľa § 172 ods. 1 písm. b) TP. Následne na základe obžaloby podanej prokurátorom okresný súd trestným rozkazom z 20. mája 2002 sp. zn. 28 T   640/01   uznal   obvineného   sťažovateľa   za   vinného   zo   spáchania   trestného   činu nedovoleného   ozbrojovania   podľa   §   185   ods.   1   TZ   a podľa   toho   istého   ustanovenia v spojení s § 35 ods. 1 TZ s prihliadnutím na § 314e ods. 2 TP mu uložil peňažný trest vo výške 10 000 Sk a v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) TZ mu zároveň uložil trest prepadnutia veci. Podľa poučenia uvedeného v tomto trestnom rozkaze obvinený sťažovateľ mohol proti nemu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia s tým, že podaním odporu sa trestný rozkaz ruší a vo veci sa nariadi hlavné pojednávanie.

Sťažovateľ s odvolaním sa na označené články ústavy a dohovoru tvrdil, že orgán činný v prípravnom konaní v jeho prípade nepostupoval v zákonom ustanovených medziach a pri rešpektovaní záruk práva jednotlivca na náležitú ochranu pred svojvoľnými zásahmi a svojím konaním zneužil legitímny cieľ sledovaný § 82 TP. Orgán činný v trestnom konaní bol   oprávnený   vykonať domovú   prehliadku   totiž   len   za   účelom   ustanoveným   v zákone a v medziach zákona. Účelom zaisťovacieho úkonu domovej prehliadky je zabezpečenie dôkazu   presne   špecifikovaného,   individualizovaného v príkaze súdu   na takú   prehliadku. Začatie   trestného   stíhania   a vznesenie   obvinenia   dotknutej   osobe   pre   trestný   čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ na základe takto získaného dôkazu sú porušením čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 17 dohovoru, pretože dôkaz takto získaný (1 ks strelnej zbrane)   je   nezákonný.   Predmetná   domová   prehliadka   bola   vykonávaná   za   účelom zabezpečenia dôkazného materiálu pre trestné konanie vedené proti obvinenému pre trestný čin   falšovania   a pozmeňovania   verejnej   listiny,   úradnej   pečate   a úradnej   uzávery   podľa § 176   ods.   1   TZ.   Orgán   činný   v trestnom   konaní mal takto   zabezpečiť   veci,   ktoré   súd v príkaze na vykonanie takejto prehliadky považoval za dôležité pre ďalší priebeh vedeného trestného   konania.   Kópiu   predmetného   preukazu   advokáta   si   predseda   okresného   súdu zadovážil ešte pred samotným začatím trestného stíhania pre trestný čin podľa § 176 TZ a nariadenie a samotný výkon domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov považuje preto   sťažovateľ   za   neodôvodnené   a nezákonné   a za   porušenie   čl.   8   v spojení   s čl.   18 dohovoru.   Konaním   označených   štátnych   orgánov   bolo   porušené   aj   právo   sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd prijatie jeho sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neodmietol, pretože na základe uvedených skutočností sťažovateľ preukázal dôvody pre nesplnenie podmienky podľa odseku 1 tohto ustanovenia zákona o ústavnom súde.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   53   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak   sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodu hodných osobitného zreteľa (ods. 2).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa   obsahu   sťažnosti   je   jej   predmetom   tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   jeho základných práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru postupom okresného súdu a ďalších orgánov činných v trestnom konaní, ktorého sa mali tieto štátne orgány dopustiť v súvislosti s dvoma trestnými stíhaniami sťažovateľa. Prvé z nich, ktoré bolo zastavené uznesením   vyšetrovateľa   zo   17.   augusta   2001,   sa   viedlo   pre   trestný   čin   falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 TZ a druhé,   v súvislosti   s ktorým   sťažovateľ   žiadal   zrušiť   trestný   rozkaz   okresného   súdu z 20. mája 2002 sp. zn. 28 T 640/01, sa začalo vznesením obvinenia 2. mája 2001 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 TZ, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť   tým,   že   si   mal   bez   dovolenia   zadovážiť   a prechovávať   do   10.   apríla   2001 vo svojom rodinnom dome 1 ks malorážky, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu. V tejto   súvislosti   sťažovateľ   namietal,   že   uvedené   skutočnosti   (zadováženie a prechovávanie   strelnej   zbrane)   boli   zistené   pri   domovej   prehliadke   z 10.   apríla   2001, vykonanie   ktorej   vrátane   dôkazu   takto   získaného   považoval   z dôvodov   uvedených v sťažnosti za neodôvodnené a nezákonné.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prvého trestného stíhania obvineného sťažovateľa (pre trestný čin podľa § 176 TZ), do ktorého spadá aj vykonanie namietanej domovej prehliadky 10. apríla 2001, a ich postupom pri začatí jeho druhého trestného stíhania (pre trestný čin podľa § 185 TZ), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa o všetkých   skutočnostiach,   ktoré   podľa   obsahu   sťažnosti   zakladajú   porušenie   jeho základných práv podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru, dozvedel počas namietaných úkonov   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   resp.   bezprostredne   po   ich   uskutočnení a najneskôr 14. septembra 2001, keď jeho obhajcovi bolo doručené uznesenie o zamietnutí jeho   sťažnosti   podanej   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   z 2.   mája   2001,   v   ktorej   inak sťažovateľ uviedol v podstate rovnaké tvrdenia o nezákonnosti napadnutého postupu, ktoré uviedol aj v sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že podstatou tvrdení sťažovateľa o porušení označených základných práv a slobôd v tejto časti jeho sťažnosti sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom 14. septembra 2001, a že v čase, keď bola predmetná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podaná na pošte za účelom jej doručenia ústavnému súdu, t. j. 16. júla 2002, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   označených   základných   práv   v súvislosti s trestným rozkazom okresného súdu z 20. mája 2002 sp. zn. 28 T 640/01, ktorý sťažovateľ žiadal zrušiť, ústavný súd konštatuje, že obvinený sťažovateľ ako oprávnená osoba mohol podať proti tomuto trestnému rozkazu odpor (§ 314g ods. 1 TP). Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným (§ 314g ods. 3 TP). Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia hlavného pojednávania, začatím hlavného pojednávania sa trestný rozkaz ruší (§ 314g ods. 9 TP). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným   súdom.   Zo   sťažnosti   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   použil   tento   právny prostriedok, ktorý mu Trestný poriadok poskytuje a ktorý ústavný súd považuje za účinný prostriedok na ochranu tých základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namietal vo svojej sťažnosti pred ústavným súdom. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom konaní povinné vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na   konkrétny   prípad   v súlade   s ústavou   alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých   práv   a základných   slobôd,   ktoré   ústava   alebo   medzinárodná   zmluva   dotknutým fyzickým   osobám   alebo právnickým   osobám   zaručuje (napr.   II.   ÚS   55/98).   Sťažovateľ v sťažnosti   neuviedol   žiadnu   skutočnosť,   na   základe   ktorej   by   bolo   možné   usúdiť,   že preukázal,   že   podmienku   vyčerpania   tých   právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   Trestný poriadok na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje, nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd preto nebol oprávnený uplatniť postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako ho o to žiadal sťažovateľ. Na základe uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru,   že   v tejto   časti   jeho   sťažnosť   nie   je   prípustná   pre   nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní v senáte odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2002