SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 113/2023-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Halkom, Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 0Er 3378/2001-18 z 9. novembra 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. februára 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a majetkových práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím všeobecného súdu označeného v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať mu trovy konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako súdny exekútor bol okresným súdom poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky oprávneného. V priebehu exekučného konania bol sťažovateľ súdom vyzvaný na podanie správy o stave exekúcie a na preukázanie, či exekúcia spĺňa podmienky na zastavenie starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 233/2019 Z. z.“). Okresnému súdu oznámil, že exekúcia bola zastavená ex lege, nevydal však upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Preto ho okresný súd vyzval, aby v lehote 20 dní vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, s tým, že v opačnom prípade mu súd túto povinnosť uloží uznesením spolu s poriadkovou pokutou. V reakcii na to sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. má okresný súd uznesením určiť, že došlo k zastaveniu exekúcie a táto skutočnosť nemá byť podmienená uložením poriadkovej pokuty.
3. Napadnutým uznesením okresný súd uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 300 eur (I. výrok) a súčasne mu uložil povinnosť vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. (II. výrok). Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. novembra 2022.
II.
Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za nezákonné a zasahujúce podstatu jeho práv. Argumentuje tým, že zákonodarca v § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. výslovne upravil postup súdu v prípade, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, a to buď tak, že uznesením uloží exekútorovi povinnosť vyhotoviť toto upovedomenie alebo uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Vo veci sťažovateľa však okresný súd postupoval v rozpore so zákonom, ak mu uložil povinnosť vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie výzvou (dožiadaním z 3. novembra 2022). O to viac je potom podľa jeho názoru nezákonné, ak túto povinnosť neskôr napadnutým rozhodnutím uložil riadne (v súlade so zákonom), avšak hneď mu za jej nesplnenie uložil poriadkovú pokutu.
5. Vo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že po vydaní napadnutého rozhodnutia sa na okresnom súde opakovane telefonicky informoval, čo sa týka jeho právoplatnosti. Okresný súd mu údajne až 10. januára 2023 na jeho telefonický dopyt oznámil, že napadnuté uznesenie je právoplatné a v rovnaký deň vyhotovil doložku so spätným dátumom právoplatnosti – 9. novembra 2022. Sťažovateľ sa preto domnieva, že okresný súd úmyselne predlžoval vydanie doložky právoplatnosti, až kým neuplynuli 2 mesiace od právoplatnosti napadnutého uznesenia, čo je lehota na podanie ústavnej sťažnosti. Preto by ústavný súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť a jeho ústavnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je podaný oneskorene.
7. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
8. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti zistil, že napadnuté uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 9. novembra 2022. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť elektronickými prostriedkami 8. februára 2023. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola podaná zjavne po uplynutí zákonnej lehoty regulovanej v § 124 zákona o ústavnom súde.
9. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd (m. m. I. ÚS 33/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06, I. ÚS 1/2019, I. ÚS 40/2021) a že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, II. ÚS 695/2014, I. ÚS 201/2022).
10. Na tom nemôže nič zmeniť ani argument sťažovateľa, že (údajne) čakal na oznámenie (resp. vyznačenie) doložky o právoplatnosti rozhodnutia, a v dôsledku toho zmeškal lehotu na podanie ústavnej sťažnosti. Zákon o ústavnom súde výslovne určuje lehotu, do uplynutia ktorej možno ústavnú sťažnosť podať, pričom túto lehotu vymedzuje určením jej konca (do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia). V súlade s tým môže potenciálny sťažovateľ podať ústavnú sťažnosť v ktoromkoľvek momente po doručení rozhodnutia. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nebolo prípustné odvolanie a ani sťažnosť, takže jeho právoplatnosť nastala doručením (§ 238 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku). Sťažovateľovi bolo rozhodnutie okresného súdu riadne doručené 9. novembra 2022 a mal vedomosť i o tom, aká je lehota na podanie ústavnej sťažnosti.
11. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa čakaním na vyznačenie doložky o právoplatnosti na napadnuté uznesenie sám pripravil o možnosť podať proti nemu ústavnú sťažnosť riadne a včas. Ani prípadné pochybnosti o optimálnom konaní súdnej správy pri vyznačovaní doložky o právoplatnosti rozhodnutia na to nemali žiaden vplyv.
12. Vzhľadom na tieto zistenia ústavnému súdu neostávalo iné, ako ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
13. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 16. februára 2023
Jana Baricová
predsedníčka senátu