SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 113/2013-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. B. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 CoE 125/2012 z 30. augusta 2012 a sp. zn. 11 CoE 39/2012 z 30. augusta 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 242/2006 a sp. zn. 15 Er 362/2005 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14805/2012 a sp. zn. Rvp 14807/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14805/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2012 doručená sťažnosť (vedená pod sp. zn. Rvp 14805/2012) obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoE 125/2012 z 30. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 242/2006.
2. Ústavnému súdu bola 13. decembra 2012 doručená sťažnosť (vedená pod sp. zn. Rvp 14807/2012) sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 11 CoE 39/2012 z 30. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s postupom okresného súdu sp. zn. 15 Er 362/2005.
3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd uzneseniami sp. zn. 17 Er 242/2006 z 28. decembra 2011 a sp. zn. 15 Er 362/2005 z 27. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami potvrdil prvostupňové rozhodnutia okresného súdu ako vecne správne.
4. Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakovala postup a právne závery, ku ktorým dospeli okresný súd a krajský súd pri prerokovaní a rozhodnutí predmetnej veci. Namietala predovšetkým skutočnosť, že okresný súd, ako aj krajský súd formálnoprávne až do skončenia predmetného konania nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré sťažovateľka podala v konaní pred všeobecnými súdmi na obidvoch stupňoch konania.
5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 242/2006 a sp. zn. 15 Er 362/2005, ako aj napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a im predchádzajúcim postupom, zruší napadnuté rozhodnutia krajského súdu a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
6. Zo spisového materiálu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14736/2012 a sp. zn. Rvp 14737/2012 vyplýva, že ústavné sťažnosti boli ústavnému súdu v obidvoch prípadoch doručené 11. decembra 2012 a ústavný súd zistil, že sťažovateľka v týchto veciach namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami okresného súdu sp. zn. 17 Er 242/2006 z 28. decembra 2011 a sp. zn. 15 Er 362/2005 z 27. októbra 2011 a im predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, teda uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoE 125/2012 z 30. augusta 2012 a sp. zn. 11 CoE 39/2012 z 30. augusta 2012.
7. V sťažnostiach vedených pod sp. zn. Rvp 14736/2012 a sp. zn. Rvp 14737/2012 sťažovateľka ústavný súd žiadala, aby vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru uzneseniami okresného súdu sp. zn. 17 Er 242/2006 z 28. decembra 2011 a sp. zn. 15 Er 362/2005 z 27. októbra 2011 a im predchádzajúcim postupom, ako aj uzneseniami krajského súdu sp. zn. 8 CoE 125/2012 z 30. augusta 2012 a sp. zn. 11 CoE 39/2012 z 30. augusta 2012, zruší napadnuté rozhodnutia tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.A
8. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14805/2012 a sp. zn. Rvp 14807/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B
10. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
12. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.
13. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 14736/2012 a sp. zn. Rvp 14737/2012 prebiehajú na ústavnom súde konania o sťažnostiach sťažovateľky doručených 11. decembra 2012, v ktorých namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a im predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu.
14. Podľa zistenia ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 14736/2012 a sp. zn. Rvp 14737/2012 vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľka, okresný súd a krajský súd) ako vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 14805/2012 a sp. zn. Rvp 14807/2012.
15. Predmetom konaní vedených pod sp. zn. Rvp 14805/2012 a sp. zn. Rvp 14807/2012 je namietané porušenie sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 242/2006 a sp. zn. 15 Er 362/2005, ako aj napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a im predchádzajúcim postupom, ktoré žiada sťažovateľka zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie a priznať jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
16. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou sp. zn. Rvp (Rvp 14736/2012 a Rvp 14737/2012) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie s vyššou sp. zn. Rvp (Rvp 14805/2012 a Rvp 14807/2012), a preto bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky odmietnuť pre ich neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013