znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 113/05-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa   na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2005   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   R.,   bytom   K.,   t.   č. vo   väzbe,   I.,   zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie pri rozhodovaní o väzbe v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti M. R. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. I. ÚS 113/05-10 z 15. júna 2005 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť M. R., bytom K., t. č. vo väzbe, I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v súvislosti   s právom   na spravodlivé súdne konanie pri rozhodovaní o väzbe v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005.

Podľa   §   30   ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval ústavný   súd   túto   vec   na   neverejnom   zasadnutí,   keďže   tak   sťažovateľ   v   podaní zo 16. augusta 2005, ako aj najvyšší súd vo vyjadrení z 22. júla 2005 vyslovili súhlas s tým, aby   sa upustilo   od   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   preto   pri   svojom   rozhodovaní vychádzal z obsahu sťažnosti, z písomných vyjadrení účastníkov, obsahu spisu najvyššieho súdu a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v ňom.

Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tpr 81/03 z 3. mája 2003 z dôvodov podľa § 67   ods.   1   písm.   b)   a c)   Trestného   poriadku.   Následne   bola   lehota   väzby   predĺžená uznesením okresného súdu sp. zn. Tpr 194/03 z 10. októbra 2003, a to až do 29. apríla 2004. Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 71/04 z 8. apríla 2004 bola väzba predĺžená do 28. októbra 2004. Potom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)   s právomocou   Špeciálneho   súdu   sp.   zn.   Pš   9/04   z 12.   októbra   2004   v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 104/04 z 19. januára 2005 bola väzba predĺžená do 28. apríla 2005. Napokon uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ntv–š 1/2005 z 25. apríla 2005 bola väzba predĺžená do 29. októbra 2005.

Pred posledným predĺžením väzby, ku ktorému došlo na základe návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), požiadal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu listom z 29. marca 2005 generálneho prokurátora, aby jeho predpokladaný návrh na ďalšie predĺženie väzby bol doručený obhajcovi sťažovateľa, a to najmä s poukazom   na kontradiktórnosť   trestného konania a tiež na skutočnosť,   že proti uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým o návrhu rozhodne, nebude riadny opravný prostriedok prípustný. Generálny prokurátor na túto žiadosť nereagoval. Sťažovateľovi bol do väzby faxom 19. apríla 2005 doručený návrh generálneho prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby s tým, aby sa k žiadosti vyjadril v 3-dňovej lehote. Následne 20. apríla 2005 dostal tento   návrh   aj   poštou.   Návrh   mu   bol   doručený   najvyšším   súdom.   V stanovenej   lehote 22. apríla 2005 podal sťažovateľ k návrhu svoje vyjadrenie. Vzhľadom na to, že najvyšší súd o návrhu generálneho prokurátora rozhodoval v pondelok 25. apríla 2005, vyjadrenie sťažovateľa z piatku 22. apríla 2005 nemohlo byť v tom čase ešte k spisovému materiálu najvyššieho   súdu   pripojené.   Vyplýva   to   aj   z odôvodnenia   uznesenia   najvyššieho   súdu, v ktorom   niet   zmienky   o vyjadrení   sťažovateľa.   Obhajcovi   sťažovateľa   nebol   návrh generálneho   prokurátora   doručený   vôbec.   Obhajca   aj   napriek   tomu   svojím   listom z 20. apríla 2005 adresovaným najvyššiemu súdu poukázal na porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, keď   uviedol, že nedoručenie písomných návrhov a iných podaní   procesným   stranám   v konaní   o väzbe   treba   považovať   za   porušenie   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   v zmysle   čl.   5   ods.   4   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a to   najmä vzhľadom   na   požiadavku   kontradiktórnosti   konania   a rovnosti   zbraní.   Hoci   bolo povinnosťou generálneho prokurátora sťažovateľovi a jeho obhajcovi návrh doručiť, nestalo sa   tak.   Návrh   bol   sťažovateľovi   doručený   až   prostredníctvom   najvyššieho   súdu,   avšak oneskorene, čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa. Obhajcovi nebol návrh doručený vôbec, a to i napriek tomu, že o to výslovne požiadal. Napriek uvedeným pochybeniam najvyšší súd o návrhu generálneho prokurátora konal a jeho požiadavke o predĺženie väzby vyhovel.

Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil porušenie vyššie uvedeného   článku   dohovoru   v konaní   vedenom   na   najvyššom   súde pod sp. zn. 1   Ntv-š   1/2005,   ako   aj   jeho   uznesením   z 25.   apríla   2005.   Ďalej   žiada,   aby ústavný súd toto uznesenie zrušil.

Z vyjadrenia predsedu najvyššieho súdu z 22. júla 2005, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 29. júla 2005, vyplýva, že sťažnosť je nedôvodná.

Podľa názoru predsedu najvyššieho súdu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby bol doručený najvyššiemu súdu 15. apríla 2005 a bol zaevidovaný pod sp.   zn. 1 Ntv-š 1/2005.   Na   základe   opatrenia   predsedu   senátu z 18.   apríla   2005   bol   návrh   generálneho prokurátora   doručovaný   sťažovateľovi   a ďalším   obvineným.   Doručovanie   sa   vykonalo 19. apríla 2005 faxom a poštou. Sťažovateľovi bola poštová zásielka doručená 20. apríla 2005. Obhajcovi sťažovateľa JUDr. L. K. bol návrh doručený faxom 19. apríla 2005. Poštou sa zásielku doručiť nepodarilo, lebo bola vrátená s tým, že adresát sa na adrese nezdržiava. Napriek tomu JUDr. L. K. poslal vyjadrenie k návrhu faxom 20. apríla 2005. Z uvedeného vyplýva,   že   senát   najvyššieho   súdu   pri   rozhodovaní   o predĺžení   lehoty   trvania   väzby sťažovateľa   mal   k dispozícii   vyjadrenie   k návrhu,   ktoré   podal   v mene   sťažovateľa   jeho obhajca. Týmto spôsobom, keďže sa konalo na neverejnom zasadnutí, bolo zaručené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Práve preto sťažnosť nie je dôvodná.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 16. augusta 2005 vyplýva, že nesúhlasí s argumentáciou najvyššieho súdu. Je toho názoru, že postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. I keď sa najvyšší súd snažil napraviť   procesné   pochybenie   generálneho   prokurátora,   ktorý   sám   návrh   na   predĺženie väzby sťažovateľovi a jeho obhajcovi nedoručil, nepodarilo sa to dôsledne. Na jednej strane totiž bol sťažovateľovi návrh na predĺženie väzby doručený najvyšším súdom s poskytnutím lehoty na vyjadrenie, ale na druhej strane termín neverejného zasadnutia bol stanovený tak, že vyjadrenie sťažovateľa nemohlo byť k spisu včas pripojené. Okrem toho návrh nebol doručený   všetkým   procesným   stranám,   t.   j.   najmä   obhajcom   sťažovateľa.   Došlo   tým k porušeniu princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.

II.

Z listu   obhajcu   sťažovateľa   z 29.   marca   2005   adresovaného   generálnemu prokurátorovi vyplýva, že obhajca žiada, aby mu generálny prokurátor doručil návrh na predĺženie   lehoty   trvania   väzby   sťažovateľa   tak,   aby   sa   mohol   k návrhu   vyjadriť,   a to s poukazom na to, že inak by nebola zachovaná zásada rovnosti zbraní, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu najvyššieho súdu nebude možné podať sťažnosť.

Z návrhu   generálneho   prokurátora   na   predĺženie   väzby   vyplýva,   že   návrh   bol označený dátumom 13. apríl 2005 a doručený najvyššiemu súdu 15. apríla 2005.

Z listu   obhajcu   sťažovateľa   z 20.   apríla   2005   adresovaného   najvyššiemu   súdu a doručeného   toho   istého   dňa   do   podateľne   najvyššieho   súdu   vyplýva,   že   obhajca upozorňuje na to, že ešte 29. marca 2005 žiadal generálneho prokurátora o doručenie návrhu na predĺženie väzby sťažovateľa na zaujatie stanoviska, avšak mu nebolo vyhovené. Tento postup generálneho prokurátora je porušením práv sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to najmä vzhľadom na požiadavku kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Vzhľadom na túto skutočnosť obhajca žiada, aby bol návrh na predĺženie väzby zamietnutý, resp. vrátený generálnemu prokurátorovi ako predčasne predložený.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ntv–š 1/2005 z 25. apríla 2005 vyplýva, že najvyšší súd predĺžil väzbu sťažovateľa do 29. októbra 2005. Najvyšší súd sa odvoláva z hľadiska   procesného   postupu   na   podanie   obhajcu   sťažovateľa,   ktorý   navrhol   návrh generálneho prokurátora zamietnuť, keďže mu tento návrh nedoručil pred jeho podaním najvyššiemu súdu.

Zo spisu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005, ktorý si ústavný súd zadovážil, sú zistiteľné nasledovné relevantné skutočnosti:

Prípisom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005 z 18. apríla 2005 bol obhajcovi sťažovateľa JUDr. L. K. doručený návrh na predĺženie lehoty trvania väzby s tým, že sa k nemu môže vyjadriť ako obhajca sťažovateľa do troch dní. Prípis spolu s návrhom bol obhajcovi   sťažovateľa   doručený   faxom   19.   apríla   2005.   Poštová   zásielka   s rovnakým obsahom, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. apríla 2005, sa vrátila najvyššiemu súdu s tým, že adresát sa na uvedenej adrese nezdržiava.

Z vyjadrenia   JUDr.   L.   K.   datovaného   21.   apríla   2005   vyplýva,   že   ako   obhajca sťažovateľa zaujal stanovisko k doručenému návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby. Po podrobnej analýze navrhol, aby najvyšší súd návrhu nevyhovel. Podanie došlo najvyššiemu súdu   faxom   20.   apríla   2005,   a preto   sa   zdá   byť   pravdepodobné,   že   datovanie   dňom 21. apríla 2005 je mylné a že v skutočnosti bolo vyjadrenie písané 20. apríla 2005.

Osobné   vyjadrenie   sťažovateľa   k návrhu   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby z 22. apríla 2005 sa v spise nenachádza.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

„Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia prokurátora obvinenému   ako   druhej   strane   kontradiktórneho   konania   vytvára   stav   nerovnosti   strán v konaní pred súdom, čo je v rozpore s kontradiktórnosťou konania a so zásadou rovnosti zbraní   ako   súčastí   práva   na   spravodlivý   proces“   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   100/04, I. ÚS 2/05).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   práva   na   spravodlivý   proces   pri   rozhodovaní najvyššieho   súdu   o návrhu   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   v podstate   z dvoch rozhodujúcich skutkových dôvod. Tvrdí jednak, že hoci mu bol návrh doručený a hoci sa k nemu v stanovenej trojdňovej lehote vyjadril, termín neverejného zasadnutia, na ktorom najvyšší   súd   o návrhu   rozhodoval,   bol   stanovený   tak,   že   toto   vyjadrenie   ešte   nemohol najvyšší súd mať v spise. Je tomu tak preto, že vyjadrenie posielal v piatok a neverejné zasadnutie sa konalo nasledujúci pondelok. Ďalej namieta, že návrh na predĺženie lehoty trvania väzby nebol jeho obhajcovi vôbec doručený a tento sa preto nemohol k nemu ani vyjadriť. V konečnom dôsledku preto najvyšší súd mal vo veci rozhodovať bez vyjadrenia sťažovateľa a jeho obhajcu.

Ústavný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že uvedené zásadné skutkové tvrdenia sťažovateľa nie je možné akceptovať.

Údajné   vyjadrenie   sťažovateľa   k návrhu   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby z 22. apríla   2005   sťažovateľ   ústavnému   súdu   nepredložil,   hoci   to   bola   jeho   povinnosť v zmysle § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zo spisu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005 ústavný súd zistil, že ani tam sa údajné vyjadrenie sťažovateľa nenachádza. Treba preto   urobiť skutkový   záver,   že sťažovateľ   neuniesol   dôkazné   bremeno   na preukázanie svojho tvrdenia, podľa ktorého toto vyjadrenie najvyššiemu súdu v stanovenej lehote zaslal.

Vykonaným   dokazovaním   bolo   priamo   vyvrátené   ďalšie   zásadné   tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého návrh na predĺženie lehoty trvania väzby nebol jeho obhajcovi doručený   a ten   sa   k nemu   preto   ani   nemohol   vyjadriť.   Zo   spisu   najvyššieho   súdu   je nepochybné, že návrh bol obhajcovi sťažovateľa JUDr. L. K. doručený faxom a ten rovnako faxom podal k návrhu v zastúpení sťažovateľa obsiahle vyjadrenie.

Vzhľadom   na   uvedené   skutkové   závery   nemôže   obstáť   tvrdenie   sťažovateľa o porušení práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodov, ktoré sťažovateľ namietal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005