znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 112/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., bytom Z., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. B., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 5 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. Tp 19/99 a pod sp. zn. 2 T 123/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2005 doručená   sťažnosť   D.   P.,   bytom   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. D. Š., B. B., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 5 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“)   v konaní vedenom   na Okresnom   súde   Zvolen   (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. Tp 19/99 a pod sp. zn. 2 T 123/99.

Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v rámci trestného stíhania vedeného proti nemu pre trestné činy neoprávneného podnikania, vydierania a znásilnenia bol uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 19/99 z 12. marca 1999 vzatý do vyšetrovacej väzby. Okrem toho rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 123/99 z 10. januára 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To 56/03 zo 6. októbra 2004 bol sťažovateľ uznaný vinným za trestné činy neoprávneného podnikania, vydierania a znásilnenia,   za   čo   mu   bol   uložený   nepodmienečný   trest   odňatia   slobody   vo   výmere 24 mesiacov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok krajského súdu bol   doručený   13.   decembra   2004.   Podľa   názoru   sťažovateľa   právoplatné   odsúdenie   je nezákonné, lebo v skutočnosti sa trestných činov nedopustil. Rovnako ani vzatie do väzby, ku ktorému došlo viac ako osem mesiacov po tom, ako sa mal údajne dopustiť skutkov, za ktoré bol stíhaný, bolo v rozpore so zákonom. Sťažovateľ je toho názoru, že právoplatnými rozsudkami   došlo   k porušeniu   čl. 49   ústavy   a nedôvodným   vzatím   do   väzby   došlo k porušeniu čl. 17 ods. 5 ústavy.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil uvedené porušenia základných práv v konaní vo veci samej a v konaní o vzatí do väzby a zrušil právoplatný rozsudok i uznesenie o vzatí do väzby. Napokon sa domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 42 000 000 Sk, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú.

Sťažnosť   smeruje   jednak   voči   rozsudku   vo   veci   samej   a jednak   voči   uzneseniu o vzatí sťažovateľa do väzby. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu sa stal právoplatným vyhlásením rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 To 56/03, teda 6. októbra 2004. K vydaniu uznesenia o vzatí sťažovateľa do väzby došlo ešte v roku 1999.

Vzhľadom na uvedené fakty nemôžu byť najmenšie pochybnosti o tom, že sťažnosť nebola podaná ústavnému súdu v zákonnej dvojmesačnej lehote, ale podstatne neskôr.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2005