SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 111/2022-8
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/172/21/K z 8. decembra 2021 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov takto
r o z h o d o l :
Návrh o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh navrhovateľa a skutkový stav veci
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. februára 2022 domáha preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/172/21/K z 8. decembra 2021 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z návrhu navrhovateľa a jeho príloh vyplýva, že uznesením výboru č. 916 z 22. júna 2021 bolo proti navrhovateľovi začaté konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona výbor požiadal navrhovateľa o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu. Uvedené rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené až pri opakovanom doručovaní 25. októbra 2021.
3. Navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom doručeným výboru 26. októbra 2021, v ktorom uviedol, že ⬛⬛⬛⬛ bol vzatý do kolúznej väzby a vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci nebolo možné poveriť inú osobu, nemohol si splniť uvedenú povinnosť v zákonnej lehote, preto zaslal výboru predmetné oznámenia ihneď, ako odpadla tomu brániaca prekážka.
4. Napriek uvedeným dôvodom výbor napadnutým rozhodnutím podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 16 ústavného zákona uložil navrhovateľovi pokutu v sume 2 801,01 eur pre porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona oneskoreným podaním oznámenia podľa označeného ustanovenia ústavného zákona za rok 2020, keď z verejnej funkcie bol odvolaný ⬛⬛⬛⬛, oznámenie za rok 2020 mal podať do ⬛⬛⬛⬛ a podal ho ⬛⬛⬛⬛.
5. Proti tomuto rozhodnutiu výboru navrhovateľ podal „návrh na preskúmanie postupu“ výboru.
II.
Argumentácia navrhovateľa
6. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie výboru za nezákonné, predčasné a arbitrárne, pretože jeho odôvodnenie je podľa názoru navrhovateľa nedostatočne odôvodnené a nereflektujúce reálny skutkový stav.
7. Z väzby na slobodu bol navrhovateľ prepustený ⬛⬛⬛⬛. Počas celého trvania výkonu väzby nebolo, ako navrhovateľ uvádza, z kolúznych dôvodov možné komunikovať s okolitým svetom, to znamená, nemohol žiadnym spôsobom plniť akékoľvek administratívne povinnosti, a to tak voči fyzickým, ako aj právnickým osobám, preto až momentom prepustenia z väzby si bezodkladne svoju povinnosť splnil.
8. S prihliadnutím na tieto skutočnosti navrhovateľ žiada ústavný súd o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia výboru.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona (III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).
11. V konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona, teda, že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím, ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017).
12. Navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde) s výnimkou, ak by sám bol advokátom (§ 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ďalšie výnimky z povinného zastúpenia advokátom ustanovuje § 35 zákona o ústavnom súde.
13. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí bez výnimky spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sa týkajú formy a obsahu. Táto požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania a na každého navrhovateľa. Návrh, ktorý nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným súdom, pričom ústavný súd môže takýto návrh odmietnuť (PL. ÚS 46/2015).
14. Ani pri uprednostňovaní materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti nie je na ústavnom súde, aby za navrhovateľa vyhľadával konkrétne dôvody namietanej neústavnosti, ktoré podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde majú tvoriť obsah návrhu a určovať rozsah ústavného prieskumu ústavným súdom, ktorý je podľa § 45 zákona o ústavnom súde rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania viazaný.
15. Ústavný súd konštatuje, že návrh nemá náležitosti podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde, minimálne v ňom nie je uvedené, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha (obsahuje len všeobecnú formuláciu návrhu na „preskúmanie zákonnosti rozhodnutia“). Rovnako a predovšetkým nie je splnená náležitosť podľa § 34 ods. 1 a § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v súvislosti s povinným právnym zastúpením nie je k návrhu pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom. Navrhovateľ nepreukazuje, že by on sám bol advokátom (§ 34 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a nevyplýva to ani z nahliadnutia do verejného zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom navrhovateľ nežiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37 zákona o ústavnom súde. Návrh preto nespĺňa požiadavku povinného zastúpenia právnym zástupcom z radov advokátov, ktorú ustanovuje zákon o ústavnom súde.
16. Vzhľadom na lehotu 60 dní od doručenia návrhu na rozhodnutie ústavného súdu v tomto type konania podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona a § 238 zákona o ústavnom súde by nebolo primerané, aby ústavný súd uvažoval o využití fakultatívnej možnosti podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a teda vyzývať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí návrhu na začatie konania pre nedostatok náležitostí návrhu ustanovených zákonom podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 23. februára 2022
Miloš Maďar
predseda senátu