SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 111/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Svätoplukova 1730/1, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenompod sp. zn. 2 To 9/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Svätoplukova 1730/1,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014.Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajnéhozboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite [v súčasnosti Národná kriminálnaagentúra (ďalej len „vyšetrovateľ“)] ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011 z 15. novembra 2011bolo sťažovateľovi v zmysle § 206 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre obzvlášťzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov aleboprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.0 Tp 591/2011 z 18. novembra 2011 bol sťažovateľ podľa § 72 ods. 1 písm. a) a ods. 2Trestného poriadku vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) a c)Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 15. novembra 2011 o 04.05 h. Krajskýsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Tpo 94/2011 z 2. decembra2011 zrušil uznesenie okresného súdu z 18. novembra 2011 a rozhodol o vzatí sťažovateľado väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku so začiatkomplynutia väzby 15. novembra 2011 o 04.05 h. Uznesením Špecializovaného trestného súduPezinok (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. Tp 32/2012 z 2. mája 2012 boliu sťažovateľa zmenené dôvody väzby na dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestnéhoporiadku. Väzba sťažovateľa bola počas prípravného konania, ako aj v priebehu konaniapred súdom niekoľkokrát predĺžená.
Vyšetrovateľ listom z 12. marca 2012 označeným ako „Upozornenie o zmene právnej kvalifikácie“ v zmysle § 206 ods. 6 Trestného poriadku sťažovateľa upozornil, žeskutok, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie, sa bude v ďalšom konaní posudzovaťako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedovalebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)a ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal na sťažovateľa 10. mája2013 na špecializovanom trestnom súde obžalobu vedenú pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11 prezločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestnéhozákona, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)a ods. 4 písm. b) Trestného zákona a zločin nedovolenej výroby omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona.
Rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK 2 T 14/2013 z 26. mája 2014bol sťažovateľ odsúdený pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckejskupiny podľa § 296 Trestného zákona a zločinu nedovolenej výroby omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatiaslobody vo výmere 6 rokov s výkonom trestu s minimálnym stupňom stráženia, trestprepadnutia majetku a bolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnouformou. Proti rozsudku z 26. mája 2014 podali sťažovateľ i prokurátor.
Rozsudkom špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 bolo konaniesťažovateľa v predmetnej veci prekvalifikované na zločin. Okresný súd ihneď po vyhlásenírozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 v rámci hlavného pojednávaniauznesením špecializovaného trestného súdu zamietol žiadosť sťažovateľa o prepusteniez väzby na slobodu z 5. mája 2014 a v jeho odôvodnení uviedol: „Obžaloba bola podaná na obž. za jeden obzvlášť závažný zločin a za dva zločiny, pričom súd uznal obžalovaného vinným z dvoch zločinov. Podľa § 76 ods.6 písm. b) Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie u neho presiahnuť tridsaťšesť mesiacov. Väzba obžalovaného začala plynúť od 15. 11. 2011 o 04.05 hod.“
Najvyšší súd nariadil v predmetnej veci verejné zasadnutie vo veci odvolaniaprokurátora a obžalovaných pod sp. zn. 2 To 9/2014 na 25. až 27. november 2014.
Keďže maximálna lehota trvania väzby u sťažovateľa pri právnej kvalifikácii skutku vtom čase bola 36 mesiacov a táto lehota mu mala uplynúť 15. novembra 2014 o 04.05 h,obhajca sťažovateľa doručil do podateľne najvyššieho súdu 14. novembra 2014 o 11.10 hžiadosť o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu z dôvodov uvedených v § 76 ods. 9Trestného poriadku s poukazom na § 76 ods. 6 písm. b) Trestného poriadku. Na túto žiadosťodpovedal predseda senátu najvyššieho súdu v ten istý deň o 12.53 h podaním doručenýmfaxom obhajcovi sťažovateľa, v ktorom sa vyjadril, že z dôvodu podania odvolania protirozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 prokurátorom pre najvyšší súdneplatí povinnosť uvedená v § 76 ods. 9 Trestného poriadku.
Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd v konaní sp. zn. 2 To 9/2014 porušil jehozákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy tým, že ho v lehote 36 mesiacov ustanovenej§ 76 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku neprepustil z väzby na slobodu do 15. novembra2014 do 04.05 h a nedodržal ustanovenie § 76 ods. 9 Trestného poriadku.
Následne bol sťažovateľ rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 9/2014z 26. novembra 2014 uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobodyvo výmere 4 rokov a 6 mesiacov s výkonom trestu s minimálnym stupňom stráženia a bolomu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, avšak uvedenýrozsudok mu do dňa podania tejto sťažnosti nebol doručený.
Sťažovateľ v argumentácii uviedol, že v prípade, ak by bol z väzby na sloboduprepustený v zákonnej lehote ustanovenej § 76 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku, moholpožiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody počas jeho pobytuna slobode, pretože v čase vyhlásenia právoplatného rozsudku najvyššieho súduz 26. novembra 2014 so započítaním svojej väzby vykonal už 2/3 trvania trestu ustanovenú§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a v prípade kladného rozhodnutia o jeho žiadostio podmienečné prepustenie by už do výkonu trestu nemusel nastúpiť. Avšak v dôsledkupostupu najvyššieho súdu takúto možnosť nemal, resp. takáto možnosť mu bola odňatá.
Uvedeným postupom najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi odňaté aj právo zúčastniťsa komunálnych volieb, ktoré boli vyhlásené na 15. november 2014, a došlo tak k porušeniujeho práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojichzástupcov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.
V súčasnosti je sťažovateľ stále vo výkone trestu odňatia slobody v
, pretože Okresný súd Trnava dosiaľ nenariadil pojednávanie na prerokovaniea rozhodnutie jeho žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú podal27. novembra 2014.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby o jeho sťažnosti taktorozhodol:
„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014 nevydaním písomného príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote do 15. 11. 2014 do 04.05 hod. porušil základné práva sťažovateľa zaručené v čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014 nevydaním písomného príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote do 15. 11. 2014 do 04.05 hod. porušil politické práva sťažovateľa zaručené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 €..., ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa v sume 226,52 € na účet jeho právnemu zástupcovi... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
⬛⬛⬛⬛II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len,,ústavný súd“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2a 5 a čl. 30 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.2 To 9/2014. K namietanému porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledkutoho, že najvyšší súd nevydal písomný príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na sloboduv lehote do 15. novembra 2014 do 04.05 h, následkom čoho sťažovateľ nemohol realizovaťani svoje aktívne volebné právo.
Podľa § 306 ods. 1 a 2 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudkuprvého stupňa je odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhodujekrajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyššísúd.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosťa odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku o väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnomkonaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzenídôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.
Podľa § 76 ods. 6 písm. c) Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnomkonaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov,ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku ak je obvinený v tom istom konaní stíhanýza viac trestných činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci činnajprísnejšie trestný.
Podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku trestné konanie je konanie podľa tohtozákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku,prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci sameja prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby,návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vinea treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.V predmetnej veci bola obžaloba proti sťažovateľovi podaná za zločin založenia,zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, obzvlášťzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov aleboprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4písm. b) Trestného zákona a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)Trestného zákona. Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní predsúdom, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, podľa § 76 ods. 6 písm. c)Trestného poriadku nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov.
V danom štádiu konania vo veci sťažovateľa bol na rozhodovanie o jeho väzbepo podaní odvolania prokurátorom proti rozsudku špecializovaného trestného súduz 26. mája 2014 príslušný najvyšší súd. Z hľadiska posúdenia zákonnosti trvania väzbysťažovateľa najvyšší súd správne posúdil, že predmetom uvedeného trestného konania súskutky špecifikované v obžalobe, resp. skutky, z ktorých bolo proti nemu vznesenéobvinenie, keďže rozsudok špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 z dôvoduodvolania podaného prokurátorom nenadobudol právoplatnosť (zo sťažnosti vyplýva, žesťažovateľa o tejto skutočnosti vyrozumel najvyšší súd vo svojej odpovedi na jeho žiadosťo prepustenie zo 14. novembra 2014 o 12.53 h, pozn.). Vzhľadom na uvedené bol preurčenie celkovej lehoty väzby sťažovateľa v súlade s § 76 ods. 8 Trestného poriadkurozhodujúci čin najprísnejšie trestný, ktorý bol v jeho prípade kvalifikovaný ako obzvlášťzávažný zločin, pri ktorom je celková lehota trvania väzby stanovená na štyridsaťosemmesiacov. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že uvedeným postupomnajvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2uvedeného zákona z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015