znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 111/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Svätoplukova 1730/1, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenompod sp. zn. 2 To 9/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jánom   Kiššom,   Svätoplukova   1730/1,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014.Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajnéhozboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite   [v   súčasnosti   Národná   kriminálnaagentúra (ďalej len „vyšetrovateľ“)] ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011 z 15. novembra 2011bolo sťažovateľovi v zmysle § 206 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre obzvlášťzávažný   zločin   nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov   aleboprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.

Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   1   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.0 Tp 591/2011 z 18. novembra 2011 bol sťažovateľ podľa § 72 ods. 1 písm. a) a ods. 2Trestného poriadku vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) a c)Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 15. novembra 2011 o 04.05 h. Krajskýsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Tpo 94/2011 z 2. decembra2011 zrušil uznesenie okresného súdu z 18. novembra 2011 a rozhodol o vzatí sťažovateľado väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku so začiatkomplynutia väzby 15. novembra 2011 o 04.05 h. Uznesením Špecializovaného trestného súduPezinok (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. Tp 32/2012 z 2. mája 2012 boliu sťažovateľa   zmenené   dôvody   väzby   na   dôvod   podľa   §   71   ods.   1   písm.   c) Trestnéhoporiadku. Väzba sťažovateľa bola počas prípravného konania, ako aj v priebehu konaniapred súdom niekoľkokrát predĺžená.

Vyšetrovateľ   listom   z   12.   marca   2012   označeným   ako „Upozornenie   o   zmene právnej kvalifikácie“ v zmysle § 206 ods. 6 Trestného poriadku sťažovateľa upozornil, žeskutok, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie, sa bude v ďalšom konaní posudzovaťako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedovalebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)a ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal na sťažovateľa 10. mája2013 na špecializovanom trestnom súde obžalobu vedenú pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11 prezločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestnéhozákona, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)a ods. 4   písm.   b)   Trestného   zákona   a   zločin   nedovolenej   výroby   omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona.

Rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK 2 T 14/2013 z 26. mája 2014bol   sťažovateľ   odsúdený   pre   zločin   založenia,   zosnovania   a   podporovania   zločineckejskupiny   podľa   §   296   Trestného   zákona   a   zločinu   nedovolenej   výroby   omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatiaslobody   vo   výmere   6   rokov   s   výkonom   trestu   s   minimálnym   stupňom   stráženia,   trestprepadnutia majetku a bolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnouformou. Proti rozsudku z 26. mája 2014 podali sťažovateľ i prokurátor.

Rozsudkom   špecializovaného   trestného   súdu   z   26.   mája   2014   bolo   konaniesťažovateľa v predmetnej veci prekvalifikované na zločin. Okresný súd ihneď po vyhlásenírozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 v rámci hlavného pojednávaniauznesením   špecializovaného   trestného   súdu   zamietol   žiadosť   sťažovateľa   o   prepusteniez väzby na slobodu z 5. mája 2014 a v jeho odôvodnení uviedol: „Obžaloba bola podaná na obž. za   jeden   obzvlášť   závažný   zločin   a   za   dva   zločiny,   pričom   súd   uznal obžalovaného vinným z dvoch zločinov. Podľa § 76 ods.6 písm. b) Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie u neho   presiahnuť   tridsaťšesť   mesiacov.   Väzba   obžalovaného začala   plynúť od 15. 11. 2011 o 04.05 hod.“

Najvyšší   súd   nariadil   v   predmetnej   veci   verejné   zasadnutie   vo   veci   odvolaniaprokurátora a obžalovaných pod sp. zn. 2 To 9/2014 na 25. až 27. november 2014.

Keďže maximálna lehota trvania väzby u sťažovateľa pri právnej kvalifikácii skutku vtom čase bola 36 mesiacov a táto lehota mu mala uplynúť 15. novembra 2014 o 04.05 h,obhajca sťažovateľa doručil do podateľne najvyššieho súdu 14. novembra 2014 o 11.10 hžiadosť o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu z dôvodov uvedených v § 76 ods. 9Trestného poriadku s poukazom na § 76 ods. 6 písm. b) Trestného poriadku. Na túto žiadosťodpovedal predseda senátu najvyššieho súdu v ten istý deň o 12.53 h podaním doručenýmfaxom obhajcovi sťažovateľa, v ktorom sa vyjadril, že z dôvodu podania odvolania protirozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 prokurátorom pre najvyšší súdneplatí povinnosť uvedená v § 76 ods. 9 Trestného poriadku.

Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd v konaní sp. zn. 2 To 9/2014 porušil jehozákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy tým, že ho v lehote 36 mesiacov ustanovenej§ 76 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku neprepustil z väzby na slobodu do 15. novembra2014 do 04.05 h a nedodržal ustanovenie § 76 ods. 9 Trestného poriadku.

Následne   bol   sťažovateľ   rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   To   9/2014z 26. novembra   2014   uznaný   vinným   zo   zločinu   nedovolenej   výroby   omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobodyvo výmere 4 rokov a 6 mesiacov s výkonom trestu s minimálnym stupňom stráženia a bolomu   uložené   ochranné   protitoxikomanické   liečenie   ambulantnou formou, avšak   uvedenýrozsudok mu do dňa podania tejto sťažnosti nebol doručený.

Sťažovateľ   v   argumentácii   uviedol,   že   v prípade,   ak   by   bol   z   väzby   na   sloboduprepustený v zákonnej lehote ustanovenej § 76 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku, moholpožiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody počas jeho pobytuna slobode,   pretože   v   čase   vyhlásenia   právoplatného   rozsudku   najvyššieho   súduz 26. novembra 2014 so započítaním svojej väzby vykonal už 2/3 trvania trestu ustanovenú§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a v prípade kladného rozhodnutia o jeho žiadostio podmienečné prepustenie by už do výkonu trestu nemusel nastúpiť. Avšak v dôsledkupostupu najvyššieho súdu takúto možnosť nemal, resp. takáto možnosť mu bola odňatá.

Uvedeným postupom najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi odňaté aj právo zúčastniťsa komunálnych volieb, ktoré boli vyhlásené na 15. november 2014, a došlo tak k porušeniujeho práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojichzástupcov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.

V súčasnosti je sťažovateľ stále vo výkone trestu odňatia slobody v

, pretože Okresný súd Trnava dosiaľ nenariadil pojednávanie na prerokovaniea rozhodnutie jeho žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú podal27. novembra 2014.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby o jeho sťažnosti taktorozhodol:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014 nevydaním písomného príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote do 15. 11. 2014 do 04.05 hod. porušil základné práva sťažovateľa zaručené v čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014 nevydaním písomného príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote do 15. 11. 2014 do 04.05 hod. porušil politické práva sťažovateľa zaručené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 €..., ktoré   mu   je   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania sťažovateľa   v   sume   226,52   €   na   účet   jeho   právnemu   zástupcovi...   do   15   dní   odo   dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

⬛⬛⬛⬛

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii   ústavného   súdu,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v zneníneskorších predpisov (ďalej len,,ústavný súd“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2a 5 a čl. 30 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.2 To 9/2014. K namietanému porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledkutoho, že najvyšší súd nevydal písomný príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na sloboduv lehote do 15. novembra 2014 do 04.05 h, následkom čoho sťažovateľ nemohol realizovaťani svoje aktívne volebné právo.

Podľa § 306 ods. 1 a 2 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudkuprvého stupňa je odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhodujekrajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyššísúd.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa§   316   ods.   1   alebo   nezruší   rozsudok   podľa   §   316   ods.   3,   preskúma   zákonnosťa odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku o väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnomkonaní   na   návrh   prokurátora   sudca   pre   prípravné   konanie,   ktorý   nie   je   pri   vymedzenídôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.

Podľa § 76 ods. 6 písm. c) Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnomkonaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov,ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku ak je obvinený v tom istom konaní stíhanýza viac   trestných   činov,   na   určenie   lehoty   uvedenej   v   odseku   6   je   rozhodujúci   činnajprísnejšie trestný.

Podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku trestné konanie je konanie podľa tohtozákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku,prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci sameja prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby,návrhu na schválenie dohody o uznaní   viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vinea treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.V predmetnej veci bola obžaloba proti sťažovateľovi podaná za zločin založenia,zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, obzvlášťzávažný   zločin   nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov   aleboprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4písm. b) Trestného zákona a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)Trestného zákona. Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní predsúdom, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, podľa § 76 ods. 6 písm. c)Trestného poriadku nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov.

V danom   štádiu konania vo veci sťažovateľa bol   na rozhodovanie o jeho väzbepo podaní   odvolania   prokurátorom   proti   rozsudku   špecializovaného   trestného   súduz 26. mája 2014 príslušný najvyšší súd. Z hľadiska posúdenia zákonnosti trvania väzbysťažovateľa najvyšší súd správne posúdil, že predmetom uvedeného trestného konania súskutky   špecifikované   v obžalobe,   resp.   skutky,   z   ktorých   bolo   proti   nemu   vznesenéobvinenie, keďže rozsudok špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 z dôvoduodvolania   podaného   prokurátorom   nenadobudol právoplatnosť (zo   sťažnosti   vyplýva,   žesťažovateľa o tejto skutočnosti vyrozumel najvyšší súd vo svojej odpovedi na jeho žiadosťo prepustenie zo 14. novembra 2014 o 12.53 h, pozn.). Vzhľadom na uvedené bol preurčenie   celkovej   lehoty   väzby   sťažovateľa   v   súlade   s   §   76   ods.   8   Trestného   poriadkurozhodujúci čin najprísnejšie trestný, ktorý bol v jeho prípade kvalifikovaný ako obzvlášťzávažný zločin, pri ktorom je celková lehota trvania väzby stanovená na štyridsaťosemmesiacov. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že uvedeným postupomnajvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa§ 25 ods. 1 zákona o   ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2uvedeného zákona z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015