znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 111/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 134/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára 2010   doručená   sťažnosť J.   M.,   Ž.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   v   ktorej   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 134/2009.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   23.   apríla   2009   sťažovateľ   podal okresnému súdu žiadosť o zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorým bol jeho maloletý syn na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky.

Po   podaní   návrhu   boli   v   máji   2009   okresným   súdom   žiadané   správy   týkajúce sa podaného návrhu (žiadosti). Sťažovateľ podal 2. júla 2009 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením okresného súdu z 9. júla 2009 zamietnutý. Matka maloletého podala 29. septembra 2009 návrh na zvýšenie výživného. V novembri 2009 bol nariadený termín   pojednávania   na   15.   december   2009.   Pojednávanie   bolo   zrušené   z   dôvodu práceneschopnosti sudcu, o čom bolo v ten istý deň sťažovateľ písomne vyrozumený.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadal, aby jeho vec bola pridelená na rozhodnutie inému sudcovi. Podpredseda okresného súdu podaním sp. zn. 1SprS/423/09 z 12. januára 2010 sťažovateľovi oznámil, že „jeho sťažnosť hodnotí ako čiastočne dôvodnú... K inému zdržaniu pri vybavovaní veci nedošlo a súd pred práceneschopnosťou   sudcu   vykonal   všetky   úkony   vo   veci   bez   akýchkoľvek   prieťahov. Vzhľadom   k   tomu,   že   práceneschopnosť   zrejme   prekročí   zákonom   stanovené   obdobie 6 týždňov,   bude   rozhodnuté   o   prerozdelení   vecí   práceneschopného   sudcu   medzi zostávajúcich sudcov poručenského oddelenia.“.

Postupom okresného súdu v predmetnej veci došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo podľa neho čiastočne uznal aj podpredseda okresného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v súlade s   §   176   ods.   3   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) okresný súd nerozhodol v šesťmesačnej zákonnej lehote, ktorá mu podľa neho poskytovala dostatočný priestor na rozhodnutie bez ohľadu na ním podaný návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   nepreukázal objektívne   príčiny,   ktoré by ospravedlňovali nečinnosť súdu,   napriek   práceneschopnosti sudcu, ktorému bola vec pridelená.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal ústavný súd aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že „Okresný súd v Žiline vo veci starostlivosti o maloletého syna sťažovateľa   koná   liknavo,   flagrantne   a   nezodpovedne,   pričom   preťahuje   konanie ako aj samotné rozhodnutie vo veci vytvárajúc prieťahy v konaní. Sťažovateľ konanie súdu pociťuje ako krivdu, nespravodlivosť, márnosť a právnu neistotu.“.

Súčasne sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu pred ústavným súdom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„1. Základné právo J. M. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/134/2009 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Žiline   sa   vo   veci   sp.   zn.   15P/134/2009   ukladá   konať   bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J.   M.   právo   na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl.   46 ods.   3 Ústavy Slovenskej republiky vo výške 3 000,- eur (slovom tritisíc euro), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd v Žiline do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

4.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v   Žiline   povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu ustanoveného Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   P 134/2009.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení sťažnosť doručenú okresnému súdu 22. decembra 2009, vybavenú podpredsedom okresného súdu 12. januára 2010 (sťažovateľovi doručenú 22. januára 2010), po podaní ktorej bola vzápätí 1. februára 2010 podaná sťažovateľom sťažnosť ústavnému súdu.

Podpredseda okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. 1SprS/423/09 z 12. januára 2010   konštatoval,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   podľa   neho   čiastočne   dôvodná,   a   taktiež ho informoval, že v prípade prekročenia zákonu ustanovenej lehoty šiestich týždňov trvania práceneschopnosti sudcu, ktorému bola vec pridelená, bude rozhodnuté o prerozdelení jemu pridelených vecí zostávajúcim sudcom poručenského oddelenia.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   okresný   súd   13.   januára   2010,   teda   okamžite po vybavení   sťažnosti   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní,   pridelil   vec   inému   sudcovi, t. j. vykonal opatrenia pre účely nápravy namietaného porušenia sťažovateľom označených práv.

Ústavný   súd   podotýka,   že   podanie   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu   v   tak krátkom   čase   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   s   ohľadom   na   dĺžku   a   priebeh predmetného konania, obsah odpovede podpredsedu okresného súdu z 12. januára 2010, ako aj   následné   okamžité   pridelenie   veci   inému   sudcovi   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa na prieťahy v konaní, ktorým okresný súd odstránil stav nečinnosti, resp. urobil opatrenia na odstránenie   nečinnosti   v   predmetnom   konaní,   sa   javí   byť   iba   formálnym   úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného   súdu   mal   k   dispozícii   primeranú   (rozumnú)   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010