znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 111/07-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/2004   p o r u š i l základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   271/2004 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažnosti J. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 111/07-41 z 22. mája 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/2004.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:

„... žalobný návrh vo veci 12 C 271/2004 podal som na Okresný súd Bratislava I na menovaného žalovaného... dňa 27. júla 2004. Od podania žaloby uplynulo viac ako dva a pol   roka   a   vo   veci   sa   znova   nekoná,   respektíve   koná   sa   so   súdnymi   prieťahmi, vytyčovaním pojednávaní v neprimerane časových limitoch.... Po 1. marci 2006 napadnutý 0kresný súd Bratislava I vytýčil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30. júna 2006. Od 30.   júna   2006   do   4. januára   2007   sa   však   žiadne   ďalšie   pojednávanie   v   tejto   veci   na okresnom súde neuskutočnilo.... Nevynesením rozsudku v tejto veci nemôžem sa domôcť práv   s   tým,   aby   mi   žalovaný   spôsobenú   škodu   uhradil   a to   na   základe   právoplatného rozsudku súdu, keďže tak nechce urobiť dobrovoľne, pričom peniaze potrebuje na ďalšiu liečbu môjho chrupu... podal som... 29. decembra 2005 sťažnosť predsedovi Okresného súdu   Bratislava   I   pre   prieťahy   v   súdnom   konaní   vo   veci   12   C   271/2004... listom   z... 1. februára   2006,   číslo   Spr.   2132/05   uznala   podpredsedníčka   okresného   súdu...   moju sťažnosť ako dôvodnú a oprávnenú, za čo sa mi v mene štátnej správy ospravedlnila...“.

Podľa názoru sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré trvajú ku dňu podania sťažnosti.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 12 C 271/2004 bolo porušené.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod spisovou   značkou   21   C   271/2004   konať   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   meritórne prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný   súd   SR   priznáva   J.   B.,   finančné   zadosťučinenie   v   sume   120.000,-   Sk (slovom: stodvadsaťtisíc slovenských korún).

Porušovateľ je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia spolu s DPH (potvrdenie o platcovi DPH prikladáme) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že:   „...   Neodstránenie   stavu   právnej   neistoty   zo   strany   Okresného   súdu   Bratislava   I spôsobuje   sťažovateľovi   značnú   škodu   a   ťažko   odstrániteľnú   ujmu.   Považujem   za spravodlivé priznať sťažovateľovi primeranú finančnú náhradu, keďže jediný orgán štátu, ktorý   podľa   zákona   môže   sťažovateľovi   poskytnúť   ochranu,   nie   je   dostatočne   činný. Vzhľadom na nečinnosť porušovateľa, na pretrvávajúci stav právnej neistoty a na ujmu sťažovateľa mám za to, že výška požadovaného finančného zadosťučinenia je primeraná.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 26. marca 2008 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr 3249/08) a listom zo 16. júna 2008 (sp. zn. Spr. 3249/08), v ktorom   doplnil   svoje   vyjadrenie   z 26.   marca   2008.   Právny   zástupca   sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagoval listom z 1. júla 2008.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   predmetnom   konaní   musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi odo dňa 08. 06. 2005 do 09. 02. 2006 a odo dňa 10. 10. 2006 do 25. 04. 2007, ktoré boli spôsobené neprimerane vysokým počtom   pridelených   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde Bratislava   I.   Sťažnosť   sťažovateľov   na   prieťahy   v   konaní   je   dôvodná.   Zároveň   si   Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľa listom z 1. júla 2008 ústavnému súdu oznámil, že nemá potrebu zaujať stanovisko.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku ústavy. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 271/2004 zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa sa žalobou podanou na okresnom súde 3. augusta 2004 domáhal proti bližšie označenému odporcovi náhrady škody (ušlého zisku).

Okresný súd žalobný návrh zaevidoval pod sp. zn. 12 C 271/04. Následne vo veci boli vykonané tieto úkony:

Sudkyňa dala 4. augusta 2004 pokyn kancelárii, aby spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi z dôvodu vady návrhu.Vyšší súdny úradník 9. augusta 2004 sťažovateľa vyzval, aby odstránil vady návrhu v lehote 15 dní.

Okresný súd 10. augusta 2004 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 15 dní pod následkom zastavenia konania.

Sťažovateľ   podaním   17.   augusta   2004   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od platenia súdnych poplatkov.

Okresný   súd   16.   septembra   2004   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   aktuálneho potvrdenia S. o výške dôchodku a potvrdené tlačivo na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Sťažovateľ podaním 1. októbra 2004 predložil okresnému súdu požadované doklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Okresný súd 20. októbra 2004 požiadal Register obyvateľstva Slovenskej republiky v B. o oznámenie trvalého bydliska odporcu.

Register   obyvateľstva   Slovenskej   republiky   v B.   29.   októbra   2004   oznámil okresnému súdu trvalé bydlisko odporcu.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12   C   271/04-28   z   8.   novembra   2004   vyzval sťažovateľa,   aby   v lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy   upresnil   žalobný   petit,   predložil doklady, ktorými preukáže vznik a výšku škody, a oznámil, pod akým číslom je vedené trestné konanie proti odporcovi.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12   C   271/04-29   z   8.   novembra   2004   priznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12   C   271/04-30   z   8.   novembra   2004   ustanovil sťažovateľovi pre konanie právneho zástupcu z radov advokátov.

Právny zástupca   sťažovateľa   požiadal   okresný   súd   11.   januára 2005   o predĺženie lehoty na odstránenie vád žalobného návrhu.

Sťažovateľ   v podaní   zo   17.   januára   2005   doručenom   okresnému   súdu   nesúhlasil s predĺžením   lehoty   na   odstránenie   vád   žalobného   návrhu   a   predložil   dôkaz o opodstatnenosti sťažnosti na odporcu vydané R. v B.

Okresný súd uznesením č. k. 12 C 271/04-36 zo 16. marca 2005 v časti žalobného návrhu na náhradu ušlého zisku a trov poradenstva a zastúpenia advokátom odmietol.Okresný   súd   16.   marca   2005   zaslal   žalobný   návrh   odporcovi   s   výzvou,   aby   sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobnému návrhu.

Odporca   sa   v podaní   doručenom   okresnému   súdu   11.   apríla   2005   vyjadril k žalobnému návrhu a doložil 32 strán preukazujúcich dokladov.

Okresný   súd   12.   apríla   2005   požiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru, oddelenie   vyšetrovania   Staré   Mesto   -   Západ   B.   o poskytnutie   informácie   o spôsobe vybavenia trestného oznámenia podaného sťažovateľom proti odporcovi.

Okresný súd 12. apríla 2005 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 15 dní   odstránil   vady   žalobného   návrhu   a predložil   doklady,   ktorými   sa   preukáže sťažovateľov nárok, a to všetko pod hrozbou poriadkovej pokuty v sume 25 000 Sk.Právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   okresný   súd   28.   apríla   2005   o predĺženie lehoty   na   odstránenie   vád   žalobného   návrhu   z dôvodu,   že   sťažovateľ   nereagoval   na predvolania z dôvodu zlého zdravotného stavu.

Sťažovateľ podaním 5. mája 2005 okresný súd upozornil, že jeho právny zástupca spôsobuje   prieťahy   v konaní,   a špecifikoval   svoj   žalobný   návrh,   ako   má   súd   vo   veci rozhodnúť.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie vyšetrovania Staré Mesto - Západ B. podaním okresnému súdu 9. mája 2005 oznámilo, že podnet sťažovateľa proti odporcovi bol vybavený tak, že vec bola uznesením odmietnutá. Sťažnosť proti uzneseniu podanú sťažovateľom Okresná prokuratúra B. zamietala.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12   C   271/04-102   z   9.   mája   2005   pripustil   zmenu žalobného návrhu.

Okresný   súd   9.   mája   2005   požiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru, oddelenie   vyšetrovania   Staré   Mesto   -   Západ   B.   o zapožičanie   spisového   materiálu vzťahujúceho sa na podnet sťažovateľa.

Okresný   súd   požiadal   9.   mája   2005   odporcu   o poskytnutie   jeho   cenníka   prác a materiálu a účtovné doklady, ktorými účtoval sťažovateľovi jednotlivé úkony a materiál.Okresný súd 9. mája 2005 požiadal R. v B. o poskytnutie informácie, či bolo začaté disciplinárne konanie proti odporcovi.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie vyšetrovania Staré Mesto - Západ B. 20. mája 2005 zapožičalo okresnému súdu spisový materiál vzťahujúci sa na podnet sťažovateľa pre podozrenie z trestného činu podvodu.

R. v B. podaním okresnému súdu 23. mája poskytla informácie o vybavení sťažnosti proti odporcovi.

Odporca   podaním   okresnému   súdu   7.   júna   2005   predložil   jeho   cenník   prác a materiálu a účtovné doklady, ktorými účtoval sťažovateľovi jednotlivé úkony a materiál.Okresný súd 8. júna 2005 požiadal R. v B. o zapožičanie spisového materiálu vo veci sťažnosti sťažovateľa proti odporcovi.

Sudca dal 9. februára 2006 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 24. marec 2006.

Právny zástupca sťažovateľa podaním okresnému súdu 23. marca 2006 ospravedlnil svoju   neúčasť   na   pojednávaní   24.   marca   2006   z dôvodu   choroby.   Zároveň   požiadal o zrušenie   jeho   ustanovenia   za   právneho   zástupcu   sťažovateľa   z dôvodu   narušenia nevyhnutnej dôvery medzi ním a sťažovateľom.

Okresný   súd   24.   marca   2006   vykonal   súdne   pojednávanie   za   účasti   sťažovateľa a odporcu.   Po   vypočutí   sťažovateľa   o jeho   vzťahu   k právnemu   zástupcovi   súd   zmenil uznesenie   č.   k.   12   C   271/04-30   tak,   že   ustanovil   za   právneho   zástupcu   sťažovateľovi advokátku JUDr. D. M. Pojednávanie odročil na neurčito.

Sudca dal 9. mája 2006 kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 30. jún 2006.Okresný   súd   30.   júna   2006   vykonal   súdne   pojednávanie   za   účasti   sťažovateľa a odporcu. Po vyjadrení k veci sťažovateľom a odporcom právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala   o odročenie   pojednávania   z dôvodu   predloženia   kvalifikovanej   žaloby s rozdelením na jednotlivé nároky aj s ich vyčíslením. Okresný súd pojednávanie odročil na 10. október 2006 a uložil právnej zástupkyni sťažovateľa, aby v lehote 15 dní založila do spisu   kvalifikovanú   žalobu.   Odporcovi   bolo   uložené,   aby   v lehote   15   dní   predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa.

Podaním okresnému súdu 17. júla 2006 odporca predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa.

Podaním okresnému súdu 18. júla 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa predložila do spisu upravenú žalobu.

Úradným   záznamom   zo   6.   októbra   2006   bolo   poznačené   zrušenie   nariadeného termínu   pojednávania   z dôvodu   školenia   zastupujúceho   zákonného   sudcu.   Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Sudca   dal   18.   apríla   2007   kancelárii   pokyn,   aby   doručila   podanie   sťažovateľa z 18. júla 2006 právnemu zástupcovi odporcu, a ten, aby sa na základe procesného poučenia o právach a povinnostiach v lehote 15 dní k predloženému návrhu sťažovateľa vyjadril. Odporca sa podaním okresnému súdu 18. mája 2007 písomne vyjadril k žalobnému návrhu sťažovateľa.

Sudca dal 13. júla 2007 kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 12. október 2007.Sťažovateľ podaním doručeným osobne 26. septembra 2007 požiadal okresný súd o zrušenie   termínu   súdneho   pojednávania   12.   októbra   2007   z dôvodu   služobnej   cesty právnej zástupkyne do zahraničia a vlastnej rehabilitácie.

Sudca   dal   12.   októbra   2007   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 12. december 2007.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   11.   decembra   2007   požiadal   okresný   súd prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   o zrušenie   termínu   súdneho   pojednávania 12. decembra   2007   z dôvodu   oficiálneho   stretnutia   s   ministrom   spravodlivosti   Českej republiky pri príležitosti jeho návštevy Slovenskej republiky.

Okresný súd 12. decembra 2007 spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, v ktorej je   uvedená   neprítomnosť   účastníkov   sporu   a ich   právnych   zástupcov.   Okresný   súd pojednávanie odročil na 8. február 2008.

Okresný súd 8. februára 2008 vykonal súdne pojednávanie za účasti sťažovateľa a odporcu   a ich   právnych   zástupcov.   Pred   otvorením   pojednávania   právna   zástupkyňa žalobcu   zobrala späť žalobný návrh v časti o zaplatenie 228 200 Sk. Predmetom   zostal návrh   na zaplatenie 79 800   Sk s príslušenstvom.   Okresný   súd vydal   uznesenie,   ktorým v časti o zaplatenie 228 200 Sk konanie zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť 79 800 Sk s príslušenstvom. Okresný súd požiadal sťažovateľa, aby sa vyjadril a chronologicky popísal, odkedy dokedy bol ošetrovaný odporcom a v akom rozsahu bol   ošetrený, ako   aj k spôsobu   a cene ošetrenia   a vzniknutej   škode.   Sťažovateľ uviedol, že všetko je v spise a presné dátumy môže poslať poštou a že má vážne zdravotné problémy.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   o odročenie   pojednávania   z dôvodu zdravotných   problémov   navrhovateľa.   Odporca   trval   na   tom,   aby   okresný   súd   najprv vypočul sťažovateľa. Okresný súd odročil pojednávanie na 4. apríl 2008 s tým, že požiadal R. v B. o zaslanie spisu, ktorým sa šetrila sťažnosť sťažovateľa na odporcu.

Uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   12   C   271/04-187   z   8.   februára   2008   v časti o zaplatenie   228   200   Sk   bolo   písomne   vyhotovené   a expedované   účastníkom   sporu 25. februára 2008.

Okresný súd 25. februára 2008 požiadal R. v B. o podanie správy vo veci vybavenia sťažnosti sťažovateľa proti odporcovi.

Okresný   súd   25.   februára   2008   požiadal   Úrad   pre   dohľad   nad   zdravotnou starostlivosťou   Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky,   aby   zaslal   správu o výsledku šetrenia sťažnosti sťažovateľa na zlé stomatologické ošetrenie odporcom.R.   v B.   podaním   okresnému   súdu   10. marca   2008   zaslala   fotokópie   spisového materiálu kontrolného výboru týkajúce sa sťažnosti sťažovateľa na prácu odporcu.Úrad   pre   dohľad   nad   zdravotnou   starostlivosťou   Ministerstva   zdravotníctva Slovenskej republiky podaním okresnému súdu 14. marca 2008 zaslal správu o výsledku šetrenia sťažnosti sťažovateľa na zlé stomatologické ošetrenie odporcom.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   faxom   podaným   okresnému   súdu   3.   apríla   2008 o 16.45   h   požiadala   okresný   súd   o zrušenie   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   z dôvodu pracovnej zaťaženosti a navrhla, aby súd ustanovil sťažovateľovi iného právneho zástupcu.Okresný   súd   4.   apríla   2008   vyhotovil   zápisnicu   z pojednávania,   v ktorej   je poznamenané, že sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nezúčastnil súdneho pojednávania. Jeho právna zástupkyňa sa tiež neospravedlnila zo súdneho pojednávania. Odporca trval na tom, aby bol vo veci vypočutý sťažovateľ.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa náhrady škody a náhrady ušlého zisku, ktoré sa začalo 3. augusta 2004 a dosiaľ nebolo   na   súde   prvého   stupňa   skončené.   K času   podania   sťažnosti   konanie   vedené okresným   súdom   v predmetnej   veci   trvalo   viac   ako   2   roky   a 5   mesiacov   (k   času rozhodovania ústavného súdu takmer 4 roky).

1.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o náhradu škody a náhradu ušlého zisku nehodnotil ako právne a skutkovo zložité konanie.

1.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil viaceré okolnosti, ktoré boli osobitne zohľadnené pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní   k zbytočným prieťahom,   ako   aj   v súvislosti   s rozhodovaním   o jednotlivých   nárokoch   sťažovateľa. Predovšetkým sťažovateľ predložil okresnému súdu vadný žalobný návrh, ktoré vady na základe   výziev   súdu   boli   sťažovateľom   (jeho   právnymi   zástupcami)   odstraňované v priebehu samotného súdneho konania (naposledy 18. júla 2006, pozn.). V tejto súvislosti neušlo   pozornosti   ústavného   súdu,   že   sťažovateľ   8.   februára   2008   pred   začatím pojednávania zobral žalobný návrh čiastočne späť a okresnému súdu navrhol, aby pripustil zmenu žalobného návrhu. Rovnako bolo treba posúdiť v súvislosti s dĺžkou prebiehajúceho súdneho   konania   obdobie   prerokovávania   a rozhodovania   okresného   súdu   o žiadostiach sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, či o ustanovenie advokáta alebo o zmene súdom   ustanovených   advokátov   (naposledy   v poradí   druhý   súdom   ustanovený   advokát 3. apríla 2008 požiadal okresný súd o zrušenie právneho zastúpenia sťažovateľa, pozn.). V neposlednom rade viaceré súdne pojednávania sa neuskutočnili pre prekážky na strane sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu (24. marca 2006, 12. októbra 2007, 12. decembra 2007, či 4. apríla 2008).

Dôvodom   doterajšej   dĺžky   súdneho   konania   bolo   čiastočne   procesné   správanie sťažovateľa (pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci konal priebežne. V období od 8. júna 2005 do 9. februára 2006 (keď nariadil termín pojednávania) bol okresný súd absolútne nečinný v trvaní viac ako 8 mesiacov. Ďalej okresný súd bol nečinný v období od 6. októbra 2006 do 18. apríla 2007 (keď zaslal právnemu zástupcovi odporcu podanie sťažovateľa) v trvaní viac ako 6 mesiacov.

Aj predsedníčka okresného súdu uznala uvedené prieťahy v súdnom konaní, ktoré boli podľa jej názoru spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej   sudkyne,   ako   i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov a administratívnych pracovníkov.

Vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu   poukazujúce   na   objektívne   príčiny spôsobujúce   prieťahy   v konaní,   ktoré   spočívajú   v značnej   zaťaženosti   súdu,   nemožno akceptovať.   V súlade   s medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru   platí,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 40/97). Preto ani námietka veľkého množstva   nevybavených   a nerozhodnutých   vecí   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu ako zbytočný prieťah v trvaní viac ako jedného roka a dvoch mesiacov.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal   priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume   120 000 Sk z dôvodu nečinnosti okresného súdu.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Fakultatívna právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   v žiadnom   rozsahu   a   nijakým spôsobom   nemodifikuje   ani nerozširuje   účel   ochrany,   ktorú   ústavný   súd   poskytuje   v konaní o namietanom   porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný   súd   za   dôležité   zdôrazniť,   že   jeho   právomoc   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   sťažovateľovi,   ktorého   sťažnosti   vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany,   ani   akýmsi   paralelným   dôvodom   na   domáhanie   sa   tejto   ochrany.   Takýmto dôvodom   je   len   a výlučne   potreba   chrániť   konkrétne   základné   právo   sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03).

Vychádzajúc   z uvedeného   pri   rozhodovaní   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vzal   do   úvahy   všetky   okolnosti   prebiehajúceho   súdneho konania   a dospel   k záveru,   že   vyslovenie   porušenia   označeného   základného   práva sťažovateľa a prikázanie okresnému súdu vo veci konať je vzhľadom na podiel sťažovateľa na celkovej dĺžke konania (pozri bod 1.3 tejto časti odôvodnenia) dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu, a primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal. Ústavný súd v okolnostiach danej veci prihliadol tiež na postoj predsedníčky okresného súdu,   ktorá   priznajúc   prieťahy   v súdnom   konaní   (okrem   iného)   uviedla,   že   „pristúpila k sledovaniu   veci   a   požiadala...   zákonnú   sudkyňu   o konanie   vo   veci,   tak   aby   k   ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo“.

Z podobných   dôvodov   (ako   je   už   uvedené)   ústavný   súd   nepriznal   sťažovateľovi právo na náhradu trov konania, ktoré podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd podľa výsledku konania priznať iba v odôvodnených prípadoch.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008