SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 110/2016-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3, čl. 8 ods. 1a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnejprokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pn 236/14/1101, Krajskejprokuratúry v Bratislave pod sp. zn. 3 Kn 1/14/1100, Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky pod sp. zn. IV/3 Gn 1044/14/1000 a Ústavu na výkon väzby a trestu odňatiaslobody v Bratislave pod sp. zn. 1750340-1/21-2014-DT a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) sa sťažnosťou, ktorá bolaÚstavnémusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ústavnýsúd“)doručená28. decembra 2015, domáha preskúmania postupu uvedených orgánov verejnej moci, ktorévoči nemu porušujú v záhlaví označené základné práva a slobody.
2. V obsahu sťažnosti sťažovateľ vyjadruje svoje názory a požiadavky na to, ako bymali uvedené orgány činné v trestnom konaní postupovať v jeho trestnej veci pri využívanísvojich kompetencií, tak aby neporušovali jeho ústavné práva. Doterajší postup týchtoorgánov považuje za rozporný s ich postavením v sústave štátnych orgánov.
3. Ústavný súd preskúmal napadnuté postupy označených orgánov verejnej mociz hľadiska tvrdeného porušenia práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“)a dospelk záveru,žesťažnosťsťažovateľajezjavneneprípustnáa neopodstatnená.
4. Ústavnoprávna argumentácia sťažovateľa, hoci opretá o konkrétne články ústavya Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), sa zúžilaiba do polemiky so skutkovými zisteniami a právnymi závermi príslušných orgánov činnýchv trestnom konaní vzťahujúcimi sa na situáciu a okolnosti, za ktorých sťažovateľv predmetnej trestnej veci vystupoval.
5. V tomto smere treba sťažovateľovi odkázať a pripomenúť, že jeho odlišný názorna hodnotenie posudzovanej trestnej veci nezakladá sám osebe opodstatnenosť nímpredloženého tvrdenia o dôvodnosti ústavnoprávnej argumentácie upínajúcej sa na právona súdnu či inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Rovnako ústavný súd nie je prieskumným súdom, či nadriadeným súdom orgánomčinným v trestnom konaní a nie je ani ich alternatívou, ako sa toho domáha sťažovateľ.
7. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sťažnosťodmietol, a to bez ústneho pojednávania a bez prítomnosti účastníkov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2016