znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 110/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., V., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., D. K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 78/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2010 doručená sťažnosť J. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R. V., D. K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 78/2008.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   19.   mája   2006   podal   sťažovateľ Okresnému súdu Dolný Kubín žalobu o náhradu škody na majetku v sume 258 333,70 Sk. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7 C 105/2006. Vyjadrenie žalovaného v 1. a 2. rade k žalobe bolo Okresnému súdu Dolný Kubín doručené 4. júla 2006, vyjadrenie vedľajšieho účastníka 12. júla 2006. Sťažovateľovi bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe spolu s výzvou doručené 30. marca 2007. Sťažovateľ svoje vyjadrenie doručil Okresnému súdu Dolný Kubín 10. apríla 2007.

Novelou zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 1. januára 2008 k zmene miestnej príslušnosti súdov, v dôsledku čoho   bola   predmetná   vec   postúpená   okresnému   súdu,   ktorý   ju   zaevidoval   pod sp. zn. 3 C 78/2008.

Sťažovateľ 5. júna 2009 požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania vo veci.

Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   uviedol: „do   dnešného   dňa   sťažovateľovi   termín pojednávania oznámený nebol, t. j. v konaní, vedenom pod sp. zn. 3C/78/2008 (pôvodná spisová   značka   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín:   7C/105/2006),   ktoré   bolo   začaté 19. 05. 2006,   do   dnešného   dňa   –   27.   01.   2010   nebol   stanovený   termín   pojednávania. Nečinnosť okresného súdu trvá už viac ako 33 mesiacov (z toho prvých 9 mesiacov ide o nečinnosť Okresného súdu Dolný Kubín), ktoré obdobie bolo vypočítané na základe toho, že posledný úkon súdu bol vykonaný 30. 03. 2007 (vyjadrenie sťažovateľa spolu s výzvou okresného súdu na vyjadrenie) a sťažnosť na Ústavný súd je podaná v januári 2010.“

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domnieva,   že «už   viac   ako   33   mesiacov nečinnosti príslušného okresného súdu je veľmi dlhá doba, počas ktorej sťažovateľ nemá akékoľvek informácie týkajúce sa podanej Žaloby a jeho nárok, ktorý si v Žalobe uplatňuje, zostal zo strany príslušného okresného súdu „bez povšimnutia“. Sťažovateľ sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože do dnešného dňa nebolo zo strany okresného súdu vo veci podanej Žaloby nariadené pojednávanie.».

Z čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ako aj z ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde podľa sťažovateľa vyplýva, že „niet iného súdu,   ktorý   by   chránil   základné   právo   sťažovateľa   na   prekovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a rovnako, že sťažovateľ nemôže na ochranu svojho základného práva uplatniť žiadne opravné prostriedky“.

Na základe uvedeného preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní vydal takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/78/2008 (pôvodná sp. zn. Okresného súdu Dolný Kubín: 7C/105/2006) porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Námestovo   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3C/78/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Jánovi M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR (slovom tritisíc eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo je povinný nahradiť J. M. trovy právneho zastúpenia vo výške   303,31   EUR   (slovom   tristotri   eur   tridsaťjeden   eurocentov)   na   účet   advokátskej kancelárie JUDr. J. ADVOKÁT DK, s. r. o. do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Primerané   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľ   žiada   s   odôvodnením,   že „utrpel psychickú ujmu spočívajúcu v márnosti, nespravodlivosti a krivde, že v rozhodnom čase nedosiahol spravodlivú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Sťažovateľ sa nachádza   v   stave   právnej   neistoty,   súdna   ochrana   jeho   zákonom   chránených   práv zlyhala...“.

Sťažovateľ vyhlásil, že netrvá na osobnej účasti na prerokovaní sťažnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 3 C 78/2008.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   neuviedol   tvrdenie   ani   nepredložil   žiadny   listinný   dôkaz   o   tom, že by podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ústavný súd napriek tomu zistil, že sťažovateľ 4. februára 2010 podal predsedníčke okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podľa   príslušných   ustanovení   zákona o súdoch. V odpovedi sp. zn. Spr. 4506/10 z 23. februára 2010 predsedníčka okresného súdu konštatovala, že na okresnom súde došlo k prieťahom v konaní a uviedla: „dôvodom nekonania   však   boli   objektívne   skutočnosti,   a   to   presun   veľkého   množstva   spisov z Okresného   súdu   Dolný   Kubín   na   Okresný   súd   Námestovo   a   nemožnosti   sudcu   všetky pridelené   veci   naštudovať   a   priebežne   v   nich   konať   a   taktiež   nedostatočné   personálne obsadeného   súdu   sudcami.   Verím,   že   v   budúcnosti   nevzniknú   prieťahy   v   konaní, na čo dohliadnem sledovaním priebehu konania v pravidelných trojmesačných lehotách.“

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   podanie   sťažnosti   predsedníčke   okresného   súdu 4. februára   2010   (vybavenej   23.   februára   2010)   po   podaní   sťažnosti   ústavnému   súdu (29. januára 2010) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré   by   inak   taká   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010