znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 110/09-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. C., P.; J. C., P.; Ing. A. C., P.; T. Z., Rakúsko, a M. L., Česká republika, zastúpených advokátom JUDr. P. H., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 C 47/95 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 115/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. P. C., J. C., Ing. A. C., T. Z. a M. L.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2008 doručená sťažnosť Mgr. P. C., J. C., Ing. A. C., T. Z. a M. L. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 47/95 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 115/06.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:„Okresný   súd   v Prešove...   rozhodoval   v   spore   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam, spis. značka 9 C 47/95... sťažovatelia nesúhlasili s výrokom Rozsudku Okresného   súdu Prešov 9 C 47/95 podali proti   nemu   odvolanie.   O   podanom   odvolaní rozhodoval   Krajský   súd   v   Prešove   rozsudkom,   sp.   značka   1   Co/115/2006.   Krajský   súd v Prešove potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu... Postupom súdu bolo sťažovateľom odopreté právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 zákona č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky, pretože nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie. Z toho titulu sa žalobcovia rozhodli podať sťažnosť pre porušenie jedného zo základných práv a to práva na súdnu a inú právnu ochranu. Právny zástupca sa nahliadnutím do spisu dozvedel o tom, že rozsudok Krajského súdu, spis. zn. 1 Co/115/2006 mal byť doručený splnomocnencovi sťažovateľov - Mgr. P. S. Skutočný stav však bol taký, že   tento   rozsudok   bol   doručený   len   jeho   rodinnému   príslušníkovi,   ktorý   na   to   nebol oprávnený, a teda nedošlo k doručeniu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. značka 1 Co/115/2006. Splnomocnenec po zistení tejto skutočnosti podal dňa 6. 8. 2007 sťažnosť pre nedoručenie rozsudku v právnych veciach vedených na Okresnom súde v Prešove pod spis. zn. 9 C 47/95 (na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1 Co/115/2006) a 17 C 223/02 (na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7 Co 22/2006). Na túto sťažnosť Okresný súd Prešov nereagoval. Z toho dôvodu bola splnomocnencovi sťažovateľov doručený rozsudok dňa 28. 1. 2008. Až týmto dňom došlo k doručeniu a rozsudok Krajského súdu sp. zn. 1 Co/115/2006 nadobudol právoplatnosť.... Pre podanie ústavnej sťažnosti o porušení základných práv alebo slobôd je potrebné ako prílohu doručiť aj rozhodnutie, ktorým došlo k porušeniu základných   práv   a slobôd,   ktoré   musí   byť   opatrené   vyznačením   právoplatnosti.   Pri zadovažovaní   pečiatky   právoplatnosti   na   rozsudok   sme   sa   dozvedeli,   že   súd   vyznačil právoplatnosť   na   deň   30.   5.   2007.   Uvedeným   procesným   postupom   jednoznačne   došlo k pochybeniu,   nakoľko   právoplatnosť   nadobudol   rozsudok   Krajského   súdu   sp.   zn. 1 Co/115/2006 dňa 28. 1. 2008, kedy došlo k jeho doručeniu splnomocnencovi sťažovateľov Mgr. P. S. Takýmto konaním došlo k zamedzeniu práva na podanie ústavnej sťažnosti z toho dôvodu, že podľa vyznačenej právoplatnosti (dňa 30. 5. 2007 ) nemožno ju podať, lebo lehota na jej podanie už uplynula. (ak by sme brali do úvahy vyznačenú právoplatnosť - 30. 5.   2007   )   Súd   porušil   ustanovenia   zákona   č.   99/1963   Z.   z.   Občiansky   súdny   poriadok o doručovaní...“

2. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Procesným   postupom   Okresného   súdu   Prešove   vo   veci   sp.   zn.   9   C   47/95 a Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 1 Co/115/2006 došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   z toho dôvodu,   že   súd vyznačil   právoplatnosť   rozsudku   Okresného   súdu   Prešov   sp.   zn.   9   C   47/95   v   spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 Co/115/2006 nesprávne.

Ústavný súd prikazuje vyznačiť právoplatnosti rozsudkov Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9 C 47/95 a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 Co/115/2006 ku dňu 28. 1. 2008. Ústavný   súd   zároveň   priznáva   sťažovateľom   primerané   zadosťučinenie   vo   výške 500.000,-   Sk,   ktoré   sú   Okresný   súd   Prešov   a   Krajský   súd   v   Prešove   povinní   zaplatiť spoločne a nerozdielne v lehote 2 mesiacov a trovy právneho zastúpenia a to z toho dôvodu, že   sťažovatelia   sa   nachádzajú   v   neustálej   právnej   neistote   a   dochádza   k   prieťahom   v konaní.

Uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia.“

3. Na výzvu ústavného súdu zo 7. apríla 2008 týkajúcu sa spôsobu doručovania rozsudku krajského súdu (sp. zn. 1 Co 115/2006 z 26. apríla 2007) sťažovateľom okresný súd listom sp. zn. 1 SprO 660/08, SprU 3009/2008 z 22. apríla 2008 oznámil:

„V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   223/02   bolo   rozhodnutie   Krajského   súdu v Prešove doručované právnemu zástupcovi žalobcov Mgr. P. S. do vlastných rúk. Dňa 23. 5. 2007 prevzal rozhodnutie splnomocnenec – K.

Pri vyznačení právoplatnosti rozsudku tajomníčka senátu vychádzala z ustanovenia § 48 ods. 4 O. s. p....

Vzhľadom na podanie Mgr. P. S. bolo vypracované dožiadanie na Poštu 1 v P., aby sa vyjadrili z akých skutočností vychádzala poštová doručovateľka pri doručovaní zásielok adresovaných do vlastných rúk.

Po obdržaní odpovede postúpime vyjadrenie Pošty 1 v P. k Vášmu číslu konania.“Ďalším listom (už uvedenej spisovej značky) zo 16. mája 2008 okresný súd zaslal ústavnému   súdu   odpoveď   Regionálneho   poštového   centra   v P.   sp.   zn.   1067/OTP/2008 z 5. mája 2008 tohto znenia:

«Listom   č.   j.   1SprO   660/08,   SprU   3009/08   zo   dňa   22.   04.   2008   nás   žiadate o prešetrenie,   na   základe   čoho   boli   zásielky   pre   adresáta   Mgr.   P.   S.  ...   vydané splnomocnencovi.

Dodávacia   pošta   P.   1   eviduje   u   uvedeného   adresáta   splnomocnenie   vydané   dňa 29. 07. 2004 na dobu do 29. 07. 2007 pre Ľ. K. na preberanie jeho zásielok vrátane zásielok do vlastných rúk. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri dodávaní zásielok boli dodržané všetky technologické postupy, vrátane článku 41 Poštových podmienok, ods. 3 bod b): „Prvotný prijímateľ zásielky pre občana je osoba, ktorú adresát splnomocnil, aby zaňho zásielky prijímala“.

V prílohe Vám predkladáme fotokópiu dokladu.»Podľa „splnomocnenia na prijímanie zásielok...“ z 29. júla 2004 splnomocniteľ P. S., splnomocnil   na   prijímanie   jemu   adresovaných   zásielok   (aj   „do   vlastných   rúk“) splnomocnenca Ľ. K. Splnomocnenie bolo stanovené na dobu do 29. júla 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 47/95 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 115/06. Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom z 26.   apríla   2007,   pričom   sťažovatelia   rozporovali   dátum   jeho   doručenia   ich   právnemu zástupcovi.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť. Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej   lehoty odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 47/95 zistil, že rozsudok krajského   súdu   prevzala   23.   mája   2007   osoba   splnomocnená   právnym   zástupcom sťažovateľov   (§   48   ods.   4   Občianskeho   súdneho   poriadku)   a 25.   mája   2007   nadobudli právoplatnosť sťažnosťou napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov (nie 30. mája 2007, ako nesprávne uvádzajú sťažovatelia). Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 31. marca 2008 (daná na poštovú prepravu 28. marca 2008), teda dávno po uplynutí 2-mesačnej lehoty ustanovenej   zákonom.   O tom,   že   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   bol   zákonne konformným   spôsobom   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   (jeho splnomocnencovi) 23. mája 2007 (napriek tomu, že toto sťažovatelia rozporovali, pozn.), nemal ústavný súd pochybnosti (pozri bod 3 I. časti odôvodnenia).

Vzhľadom na to, že oneskorenosť podania návrhu je základnou a neodstrániteľnou prekážkou   konania,   nepovažoval   ústavný   súd   za   dôvodné   v rámci   predbežného prerokovania   sťažnosti   skúmať existenciu   ďalších   možných   dôvodov   brániacich   prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyplývajúcich z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (napr. zjavnú neopodstatnenosť návrhu).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. apríla 2009