znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 110/04-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   Ľ.   H.,   B.   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   K., Advokátska kancelária, B. B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 24/99 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   24/99 p o r u š i l právo Ing. Ľ. H., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. Ľ. H.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. Ľ. H. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 010 Sk (slovom   štrnásťtisícdesať   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. M. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 21. júna 2004 č. k. I. ÚS 110/04-17 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Ľ. H., B. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 24/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   a doložených   príloh   vyplýva,   že: „Sťažovateľka   ako   navrhovateľka v právnej veci proti odporcovi DRUKOS, spol. s r. o., so sídlom Banská Bystrica, prof. Sáru o náhradu   škody,   je   účastníkom   súdneho   sporu   vedeného   na   Okresnom   súde   v Banskej Bystrici pod č. k. 18 C 24/99. Konanie bolo začaté na základe žaloby sťažovateľky dňa 3. 2. 1999.

Súd od podania žaloby neurobil žiadny úkon a preto sťažovateľka podaním zo dňa 3. 7. 2003, ktoré bolo súdu doručené 9. 7. 2003 žiadala o urýchlené konanie vo veci. Po tomto podaní súd v konaní urobil prvý úkon vo veci a to zaslal odporcovi výzvu zo dňa 20. 11. 2003. Do uvedeného dňa súd neurobil žiadny úkon a to ani vo veci ani procesný. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27 K 203/2002 zo dňa 5. 12. 2003 bol na odporcu vyhlásený konkurz, ktorý bol však uznesením Najvyššieho súdu č. k. 3 Obo 27/03 zo dňa 20. 2. 2003 zrušený. V čase od vyhlásenia konkurzu až po jeho zrušenie bolo súdne konanie   s prihliadnutím   na   ustanovenie   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   328/1991   Zb. o konkurze a vyrovnaní zo zákona prerušené. Dňa 8. 1. 2004 Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 27 K 203/2002 znovu vyhlásil na odporcu konkurz a konanie je opätovne prerušené. Medzi zrušením konkurzu a opätovným vyhlásením konkurzu uplynulo viac ako 9 mesiacov a sťažovateľka sa na prieťahy v konaní sťažovala u predsedu súdu. Ani v tomto období však súd nevykonával úkony, tak aby bolo zabezpečené právo sťažovateľky prerokovať vec bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   14   ods.   5   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v konaniach prerušených podľa ods. 1 písm. d) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze, sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.

Súd od vyhlásenia konkurzu zo dňa 8. 1. 2004, keď je súdne konanie prerušené naďalej   vo   veci   nekoná.   S prihliadnutím   na   uvedené   ustanovenie   nevyzval   správcu konkurznej   podstaty,   aby   sa   vyjadril   či   súhlasí,   aby   sa   v súdnom   konaní   pokračovalo. Sťažovateľka súhlasí, aby sa v konaní pokračovalo ale rozhodujúce je stanovisko správcu konkurznej podstaty. Pokiaľ správca konkurznej podstaty nebude s pokračovaním v konaní súhlasiť, súhlas sťažovateľky je bezvýznamný. Napriek tomu, že je konanie prerušené sme toho názoru, že súd je nečinný a stále dochádza k prieťahom v konaní. Vyhlásenie konkurzu a následné prerušenie konania na odporcu však postup súdu neospravedlňuje, nakoľko od podania žaloby do dňa keď bol konkurz prvýkrát vyhlásený ubehli takmer 4 roky a súd vo veci   neurobil   žiadny   úkon.   Dávam   do   pozornosti   to,   že   prieťahy   v konaní   nepriaznivo pôsobia na zdravotný stav sťažovateľky a spomaľujú a narušujú jej liečbu o čom svedčí lekárske potvrdenie zo dňa 7. 6. 2000. (...)

Dňa 18. 3. 2003 navrhovateľka podala na Okresný súd v Banskej Bystrici v zmysle § 17 ods. 1 Zák. č. 80/1992 Zb. o Štátnej správe súdov, sťažnosť na postup súdu pre jeho nečinnosť z dôvodu, že dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko vyššie uvedený súd riadne nekoná a tým dochádza k porušovaniu práva na spravodlivý proces. Zároveň požiadala o preskúmanie uvedenej záležitosti, zabezpečenie nápravy a o podanie odpovede v zákonom stanovenej lehote. (...)

Dňa 7. 7. 2003 bola navrhovateľke doručená odpoveď na podanú sťažnosť, v ktorej podpredseda   súdu   poverený   zastupovaním   predsedníčky   okresného   súdu   uznal   podanú sťažnosť za dôvodnú a konštatoval v predmetnom konaní, že dochádza k prieťahom. (...) Aj vzhľadom na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný na príslušný súd dňa 3. 2. 1999 t. z. pred 5 rokmi, ako aj na základe vyššie uvedených skutočností máme za to, že Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci riadne nekonal a stále nekoná, čím dochádza k porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a nedôvodným prieťahom   v konaní.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov a nedôvodným prieťahom v konaní vidíme minimálne v tom, že od podania žaloby do dňa 20. 11. 2003 Okresný súd v Banskej Bystrici v uvedenej právnej veci neurobil žiadny úkon“.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Konaním Okresného súdu v Banskej Bystrici vedeným pod sp. zn. 18 C 24/99 bolo porušené základné právo Ing. Ľ. H., bytom B. B. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

Okresnému   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   24/99 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ing. Ľ. H., bytom B. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000,- Sk (slovom dvestopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému   súdu   v Banskej   Bystrici   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia Ing. Ľ. H.,   bytom   B.   B.,   za   zastupovanie   v konaní   pred   Ústavným   súdom   SR,   na   účet advokáta JUDr. Martina Kováčika do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. G. S., listom zo 14. júla 2004 sp. zn. Spr 1441/04 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 12. augusta 2004.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že: „(...)

-dňa 03. 02. 1999 podala na tunajší súd Ing. H. návrh na náhradu škody, ktorý bol pridelený na vybavenie a rozhodnutie JUDr. Ing. G.

-dňa 05. 12. 2002 bol na odporcu vyhlásený konkurz

-dňa   14.   11.   2003   súd   robil   dotaz   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici,   oddelenie obchodného   súdnictva,   či   odporca   je   stále   v konkurze,   resp.   či   konkurz   naň   bol zrušený. Zároveň súd doručoval opis návrhu odporcovi spolu s výzvou na vyjadrenie

-dňa 08. 01. 2004 bol na odporcu opakovane vyhlásený konkurz

-dňa   16.   03.   2004   súd   vyzval   správkyňu   konkurznej   podstaty   odporcu,   aby   sa vyjadrila, či podáva návrh na pokračovanie v konaní vzhľadom na skutočnosť, že na majetok odporcu bol opakovane vyhlásený konkurz

-dňa 26.   03.   2004 správkyňa konkurznej podstaty žalovaného v písomnom podaní doručenom súdu uviedla, že návrh na pokračovanie v konaní nedáva, nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorú si môže žalobkyňa uplatniť proti úpadcovi (žalovanému) v konkurznom konaní

-dňa 01. 04. 2004 súd vydal uznesenie, ktorým prerušil konanie

-dňa 05. 04. 2004 súd expedoval uvedené uznesenie účastníkom konania

-dňa 28. 04. 2004 žalobkyňa požiadala súd o ustanovenie právneho zástupcu

-dňa 06. 05. 2004 súd uznesením ustanovil žalobkyni na ochranu jej práv a záujmov zástupcu JUDr. M. K., advokáta, B. B.

-dňa 20. 05. 2004 podal JUDr. K. proti uzneseniu zo dňa 06. 05. 2004 odvolanie

-dňa 09. 06. 2004 súd zaslal spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní

-dňa 15. 06. 2004 krajský súd potvrdil uznesenie tunajšieho súdu

-dňa 02. 06. 2004 súd doručoval uznesenie krajského súdu JUDr. K.

-spis sa doteraz nachádzal na lehote do 25. 07. 2004.

Podľa vyjadrenia zákonného sudcu, prieťahy v konaní boli spôsobené aj tým, že na odporcu Drukos, a. s. Banská Bystrica bol opakovane vyhlásený konkurz dňa 05. 12. 2002 a 08. 01. 2004. Z toho dôvodu bolo konanie podľa § 14 zák. č. 321/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní zo zákona prerušené.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu“.Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...) Zo zaslaného vyjadrenia Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplýva aké úkony konajúci súd v súdnom konaní vykonal. Vyjadrenie konajúceho súdu len potvrdzuje nami v sťažnosti uvedené skutočnosti. Z vyjadrenia súdu vyplýva a to by sme chceli zdôrazniť, že minimálne od podania žaloby na súd t. j. od 3. 2. 1999 do 14. 11. 2003 konajúci súd nevykonal žiadny úkon a to ani vo veci ani procesný. Pripomíname, že konkurz na odporcu bol v tomto období vyhlásený od 5. 12. 2002 do 20. 2. 2003. Sme toho názoru, že súd nekonal ani ďalej efektívne napriek tomu, že dňa 14. 11. 2003 urobil dotaz na Krajský súd v Banskej Bystrici či je odporca stále v konkurze. Až potom čo právny zástupca sťažovateľky nahliadol v mesiaci február 2004 do súdneho spisu s cieľom domáhať sa ochrany ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, začal konajúci súd vo veci konať efektívne.

Z dôvodu vyššie uvedeného máme za to, že došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   a navrhujeme,   aby   Ústavný súd Slovenskej republiky   vydal   nález   tak   ako   je   uvedený   v sťažnosti   zo   dňa   23.   2.   2004,   doručenej Ústavnému súdu SR dňa 4. 3. 2004. Zároveň navrhujeme, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. M. K. Na základe Vašej výzvy Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 24/99:

Dňa   3.   februára   1999   podala   sťažovateľka   na   okresnom   súde   žalobný   návrh na náhradu škody proti DRUKOS, a. s., so sídlom Ul. prof. Sáru 5, Banská Bystrica (ďalej len   „odporca“).   Sťažovateľka   zároveň   podala   aj   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa   9.   júla   2003   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žiadosť   o   ustanovenie právneho zástupcu v napadnutom konaní a požiadala tiež o urýchlené konanie v danej veci. Dňa   5.   decembra   2002   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) č. k. 27 K 203/02 bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu.

Dňa   20.   februára   2003   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   sp.   zn. 3 Obo 27/03 uvedený vyhlásený konkurz zrušil.

Dňa 11. júla 2003 bol v predmetnom spise zaznamenaný nasledovný úradný záznam: „Telefonickým dotazom na obchodný register tunajšieho súdu bolo zistené, že na odporcu bol 5.   decembra 2002 vyhlásený konkurz.   Konanie je podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/91 Zb. prerušené.“

Dňa 14. novembra 2003 okresný súd požiadal krajský súd, oddelenie obchodného súdnictva, o informáciu či odporca je stále v konkurze, resp. či konkurz naň bol zrušený.Dňa 20. novembra 2003 okresný súd uznesením vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 26. novembra 2003 bol predmetný spis doručený krajskému súdu (na základe telefonického vyžiadania JUDr. V., podpredsedníčky krajského súdu).

Dňa 1. decembra 2003 bol v spise uskutočnený tento záznam: „na obch. odd. KS v B. B. zistené, že na odporcu Drukos, a. s., B. B. bol 5. decembra 2002 (27 K 203/02) vyhlásený konkurz, pričom následne bolo rozhodnutie KS zrušené NS SR. T. č. sa nachádza spis na NS SR v dôsledku podanej (opakovane) námietke zaujatosti sudcu.“

Dňa 11. decembra 2003 bol okresnému súdu vrátený spis z krajského súdu. Dňa 8. januára 2004 uznesením krajského súdu sp. zn. 27 K 203/02 bol opakovane vyhlásený konkurz na majetok odporcu.

Dňa 8. januára 2004 sa právna zástupkyňa odporcu písomne vyjadrila k žalobnému návrhu.

Dňa 21. januára 2004 krajský súd oznámil okresnému súdu, že na majetok odporcu bol 8. januára 2004 znovu vyhlásený konkurz.

Dňa 16. marca 2004 okresný súd vyzval správkyňu konkurznej podstaty odporcu, aby sa v lehote 7 dní vyjadrila, či v súlade s § 14 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní   (v   platnom   znení)   podáva   návrh   na   pokračovanie   v konaní   vzhľadom   na skutočnosť, že na majetok odporcu bol opakovane vyhlásený konkurz.

Dňa   26.   marca   2004   správkyňa   konkurznej   podstaty   odporcu   oznámila   súdu,   že návrh   na   pokračovanie   v konaní   nepodáva,   pretože   ide   o pohľadávku,   ktorú   môže sťažovateľka uplatniť proti úpadcovi v konkurznom konaní.

Dňa 1. apríla 2004 okresný súd vydal uznesenie, ktorým napadnuté konanie prerušil. Dňa 5. apríla 2004 súd expedoval uznesenie o prerušení konania jeho účastníkom. Dňa   23.   apríla   2004   uznesenie   o prerušení   konania   nadobudlo   právoplatnosť. Konajúci sudca dal úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby sledovala, či sú splnené procesné podmienky na prerušenie konania (konkurz na majetok odporcu).

Dňa   28.   apríla   2004   sťažovateľka   opätovne   požiadala   okresný   súd   o ustanovenie právneho zástupcu a o urýchlenie napadnutého konania.

Dňa 6. mája 2004 bol uznesením okresného súdu sťažovateľke ustanovený právny zástupca.

Dňa 20. mája 2004 advokát podal odvolanie proti uzneseniu o jeho ustanovení za právneho zástupcu sťažovateľke v napadnutej veci.

Dňa 8. júna 2004 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o uvedenom odvolaní.

Dňa 18. júna 2004 krajský súd svojím uznesením potvrdil rozhodnutie okresného súdu o ustanovení právneho zástupcu pre sťažovateľku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. 18 C 24/99, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté občianskoprávne konanie sa začalo 3. februára 1999 a do vyhlásenia prvého konkurzu   na   majetok   odporcu   5.   decembra   2002,   teda   počas   troch   rokov   a desiatich mesiacov, okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný. Rovnako po zrušení prvého konkurzu na majetok odporcu a „oživení“ napadnutého konania okresný súd od 20. februára 2003 do 20. novembra 2003 počas deviatich mesiacov nevykonal úkony smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky.   V uvedených   obdobiach   nebol postup okresného súdu zjavne bez zbytočných prieťahov, pretože počas doby celkom viac ako štyroch   rokov súd nevykonával vo veci   úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale sú dôsledkom postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

Od   vyhlásenia   druhého   konkurzu   na   majetok   odporcu   8.   januára   2004   z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom zo zákona (§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov), ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní,   nemôžu   sa   v prerušovanom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to bolo uvedené vyššie. Sťažovateľka netvrdila ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval zákonný dôvod na ostatné   prerušenie   konania,   resp.   že   prekážka   prerušenia   konania   už   odpadla.   Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade po 8. januári 2004, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).

4. Vzhľadom na to, že 8. januára 2004 uznesením krajského súdu sp. zn. 27 K 203/02 bol opakovane vyhlásený konkurz na majetok odporcu, čím došlo k prerušeniu napadnutého konania zo zákona, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 250 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na dlhodobú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 14 010 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Náhrada   sa   priznala   za   tri   uplatnené   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu zastúpenia,   podanie   sťažnosti   z   23.   februára   2004   a zaujatie   písomného   stanoviska 12. augusta 2004 k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume trikrát po 4 534 Sk a režijný paušál trikrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy   právneho zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú celkom   zaokrúhlene sumu 14 010 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2004