SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 11/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom, ktorou namieta porušenie svojho základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešovesp. zn. 12 Co 103/2014 z 28. októbra 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešovsp. zn. 11 C 129/2011 z 15. júla 2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu vlastníctvapodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 12 Co 103/2014 z 28. októbra 2014 (ďalej len „napadnutérozhodnutie“ alebo „uznesenie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súduPrešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 129/2011 z 15. júla 2014 (ďalej len„uznesenie okresného súdu“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že uznesením okresného súdu jej bola uloženápovinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 400 € v právnej vecisťažovateľky (navrhovateľky) proti odporcovi
, o odškodnenie nemajetkovej ujmy. Sťažovateľkapodala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, pretože zastáva názor, že okresný súdpochybil, keď jej uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,pretože sa na ňu vzťahuje vecné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4ods. 2 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkocha poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdnych poplatkoch“). Sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie,o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil uznesenieokresného súdu.
3. Sťažovateľka namieta, že uznesením okresného súdu, ako aj potvrdzujúcimuznesením krajského súdu bola ukrátená na svojich právach. Podľa názoru sťažovateľky jeneprípustné, aby sťažovateľka, ktorá sa domáhala odškodnenia nemajetkovej ujmy, ktorá jejbola spôsobená trestným činom a na ktorú sa vzťahuje vecné oslobodenie od plateniasúdnych poplatkov, bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Vychádzajúcz uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že napadnutým uznesením krajského súdu došlok porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu vlastníctvapodľa čl. 1 dodatkového protokolu.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnostirozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu v spojenís uznesením okresného súdu bolo porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu, uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konaniea prizná jej náhradu trov konania.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definovanéprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecnýchnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnomsúde). Jednou z takýchto náležitostí je aj predloženie kvalifikovaného splnomocneniana zastupovanie pred ústavným súdom. Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca (ako osobapráva znalá) predložila k sťažnosti splnomocnenie, ktoré nie je vyhotovené v súlades požiadavkou určenou § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Tento nedostatok nie jeústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, pretože sťažovateľka je právnezastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a preto zistený nedostatok viedol ústavnýsúd k záveru o odmietnutí sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Z dôvodu presvedčivosti tohto uznesenia ústavný súd dopĺňa, že vo vecisťažovateľky sú dané aj iné okolnosti, pre ktoré nemožno sťažnosti vyhovieť. Sťažovateľkasťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmuznesením krajského súdu, ktorým tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenieokresného súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovaniasťažovateľke na základe skutočnosti, že znalecké dokazovanie navrhla sťažovateľkaa znalecké dokazovanie je v jej záujme s cieľom preukázať jej zdravotný stav. Krajský súdkonštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu s poukazom na § 141 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a uviedol, že„skutočnosť, že konanie, v ktorom má byť preddavok na trovy dôkazu zložený, je od súdnych poplatkov oslobodené..., nemajú na rozhodovanie o povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania žiaden vplyv“.
9. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskompre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušnýchna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavyústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienkya podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého samožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktorétoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).
10. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovanío namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežnéhoprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálnev takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomtozáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Sťažovateľkav sťažnosti namieta, že krajský súd nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o uloženípovinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu, v ktorom okresný súd podľa jej názoruignoroval skutočnosť dôležitú pre rozhodnutie, a to skutočnosť, že konanie je vecneoslobodené od platenia súdnych poplatkov.
11. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodovanie o tom, či sú splnenézákonom (t. j. Občianskym súdnym poriadkom) ustanovené predpoklady na oslobodenieod súdnych poplatkov, spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých budepri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa oslobodenia od súdnych poplatkovvychádzať (porov. I. ÚS 27/2014, III. ÚS 559/2011, III. ÚS 441/2014). Všeobecné súdy súvšak povinné pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov s ohľadomna všetky podstatné skutočnosti vyskytujúce sa v konkrétnom prípade a význam právana súdnu ochranu v demokratickej spoločnosti primerane vyvažovať záujem štátuna vyberaní súdnych poplatkov za rozhodovanie sporov na jednej strane a záujem účastníkakonania uplatňujúceho si svoj nárok (resp. práva) súdnou cestou [porov. Kreuz v. Poľsko(No. 1), č. 28249/95, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)z 19. 6. 2001, bod 66].
12. Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebosčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejdeo svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
13. Podľa § 141 ods. 1 OSP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie súpodmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
14. Podľa § 141 ods. 2 OSP ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu,alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnychpoplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalcarozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhotodokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, žepri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví, alebo ustanovenie znalcazruší.
15. Ústavný súd konštatuje, že oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť zákonnéa na základe rozhodnutia súdu. Zákonné oslobodenie je upravené v zákone o súdnychpoplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov znamená, že určité druhy konanívzhľadom na ich predmet sú oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok. Oslobodeniena základe rozhodnutia súdu je upravené v Občianskom súdnom poriadku (ustanovenie§ 138 OSP, pozn.). Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov predpokladá návrhúčastníka konania. Súd môže uložiť účastníkovi konania, u ktorého nie sú splnenépodmienky na oslobodenie od súdneho poplatku podľa podmienok vymedzenýchv ustanovení § 138 OSP, a to aj v prípade, ak je účastník osobne oslobodený alebo ideo konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o súdnychpoplatkoch, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, ktorý nariadil súd o nímuvedených skutočnostiach alebo ktorý nariadil súd v jeho záujme. Zákonné oslobodenie odsúdnych poplatkov však neznamená, že účastníci konania neznášajú žiadne trovy konania.
16. V okolnostiach prípadu je právne významné to, že sťažovateľka ani len netvrdí,že v konaní navrhla oslobodenie v zmysle § 138 OSP, ďalej to, že takéto dokazovanie samanavrhla, a taktiež nesporná skutočnosť, že nariadené znaleckého dokazovanie je v jejprospech. Okresný súd a tiež krajský súd správne vec posúdil, ak jej nariadil zložiťpreddavok na trovy dôkazu, ktorý sama navrhla a je v jej prospech, pretože zo znenia § 141ods. 2 OSP vyplýva, že takúto povinnosť nemožno uložiť účastníkovi konania, u ktorého súsplnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP a jednýmz predpokladov rozhodovania súdu o oslobodení je podanie návrhu. Skutočnosť, že konanievzhľadom na jeho predmet je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok, je v danomprípade nepodstatná.
17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že i v prípade predloženiakvalifikovanej plnej moci (bod 7 tohto uznesenia) by sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jejzjavnej neopodstatnenosti, keďže niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutímkrajského súdu (v spojení s uznesením okresného súdu) a namietaným porušenímzákladného práva sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016