znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 11/2012-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., T. (pre doručovanie B.), vo veci namietaného porušenia základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   generálneho prokurátora Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. E. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 2. Septembra 2011 doručená sťažnosť JUDr. E. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a na   osobnú   slobodu   podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) nekonaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľovi bolo 21. marca 2011 doručené uznesenie vyšetrovateľa z 2. marca 2011 o zastavení trestného stíhania   voči   jeho   osobe.   Vojenská obvodová prokuratúra v B. uznesením sp. zn. OPv 10/11 zo 14. apríla 2011 sťažnosť sťažovateľa zamietla a ďalšie jeho podnety v označenej veci Vyššia vojenská prokuratúra v T. listom zo 17. septembra 2011 „odložila“ a na ostatný podnet z 11. augusta 2011 generálny prokurátor „zatiaľ“ nereagoval.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal, že nezrušením uznesenia sp. zn. OPv 10/11 generálnym prokurátorom možno považovať postup policajtov pri obmedzovaní jeho osobnej   slobody   za   zákonný   a správny,   ktorý   sa   môže   kedykoľvek   zopakovať,   čo pociťuje   ako   ujmu;   preto   žiada   voči   generálnemu   prokurátorovi   vysloviť   porušenie označených   základných   práv   a slobôd   a priznať   mu   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10 000 €.

4. Ústavný súd   po   preskúmaní   veci   dospel   k   záveru, že ústavná sťažnosť je jednak zjavne neopodstatnená, a jednak nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, preto ju na neverejnom zasadnutí pri predbežnom prerokovaní odmietol [§ 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

5. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to aj k povinnosti štátu poskytnúť ochranu osobnej slobody, nie je však možné vykladať tak, že by garantovalo úspech   v konaní   či   zaručovalo   právo   na   rozhodnutie   (tu   rozhodnutie   generálneho prokurátora), ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa. Uvedeným základným právom je zaisťované právo   na spravodlivé   súdne   alebo iné   konanie,   v ktorom   sa   uplatnia všetky zásady rozhodovania kompetentného orgánu verejnej moci podľa príslušných procesných zákonov a v súlade s ústavnými princípmi. Za situácie, kedy nebol zistený extrémny nesúlad medzi právnymi závermi prokuratúry a vykonanými skutkovými zisteniami ani ľubovôľa v rozhodovaní,   je   nutné   ich   postup   považovať   za   výraz   autonómneho   prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený zasahovať.

6. Hierarchická sťažnosť na príslušné orgány prokuratúry so žiadosťou o podanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku nie je nárokovateľný prostriedok, na ktorý mal sťažovateľ právny nárok a ktorému musel generálny prokurátor vyhovieť a tento opravný prostriedok podať proti právoplatnému rozhodnutiu prokurátora; ak tak neurobil a ani na ďalšie sťažnosti nereagoval, zjavne neporušil svojou „nečinnosťou“ uvedené články ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sa namieta.

7. Na základe uvedeného ústavný súd tak návrh na začatie konania - ktorý inak nemal ani zákonom   predpísané náležitosti (povinné zastúpenie sťažovateľa advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, neobsahoval dostatočnú ústavnoprávnu argumentáciu ap.) - podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012