znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 11/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl. 6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/2005 a vo veci   namietaného porušenia   jeho   bližšie   neurčených   práv   uznesením Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 19/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2011   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl. 6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/2005 a vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neurčených práv uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 19/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sudkyňa L. sa postarala o pomstu, za rozsudok č. 46844/99 ESLP a zabezpečila marenie súdnej exekúcie ER 2683/98 Ex 0733/98 o ktorej rozhodol   Ústavný   súd   v konaní   II.   ÚS   366/10.   L.   marí   pôvodné   konanie   už   13-rokov a ďalšie konanie 5-rokov a 4-mesiace...

Predseda súdu neodstránil právnu neistotou a nepotrestal šialenú sudkyňu L., ale ju pochválil ako najagilnejšiu – predseda súdu má zvrátený názor.

Zastáva   sa   sudkyne,   ktorá   bola   neúspešná   pred   Európskym   súdom   aj   Ústavným súdom, je agilná ale zvrátene.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o sťažnosti takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava III v konaní 7C/187/2005 porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, a to opakovane, keď v minulosti rozhodol o činnosti Európsky súd rozsudkom č. 46844/99. II.B.   Ústavný   súd   zrušuje   Uznesenie   Krajského   súdu   Bratislava   15Co/19/08-250 z dňa 30. 06. 2008 ako protizákonné.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III zaplatiť satisfakcie vo výške 94.715.- Sk = 3.144 EUR ktorá sa rovná výške vymáhaných súdnych poplatkov – protizákonne vymáhaných 2x, v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.

II.D.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   III   konať   bez   ďalších prieťahov.

II.E. Okresný súd Bratislava III je povinný začať disciplinárne konanie proti sudkyni JUDr. V. L. v lehote 30- dní, pre opakované delikty.

II.F. Okresný súd je povinný zaplatiť trovy konania advokáta.“

II.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   z 12.   januára   2011   obsahuje   hrubo urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   proti   sudcom všeobecných súdov.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú sudcov z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú zaujatosť sudcov pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal sudcov všeobecných súdov, a to v rozpore   s   princípom   zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   súdu,   je   teda   podľa názoru   ústavného   súdu   možné   označiť   za   zneužitie   práva   na   podanie   sťažnosti   a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V závere možno ešte uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011