znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 11/08-61

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť N. L., D., a K. L., N., zastúpených advokátom JUDr. M.   Z.,   D.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Slovenskej republiky   Komárno   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OUV-768/KN-99,   postupom Okresnej prokuratúry Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 4/00 a Okresným súdom Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/06 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Komárno   v   zastúpení   Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-768/KN-99, Okresná prokuratúra Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 4/00 a Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/06 p o r u š i l i   základné právo N. L. a K. L., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/06 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. N. L. a K. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Komárno v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre p o v i n n é vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. N. L. a K. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresná   prokuratúra Komárno p o v i n n á vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. N. L. a K. L. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 336 Sk (slovom   štrnásťtisíctristotridsaťšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresné   riaditeľstvo Policajného zboru Komárno v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre p o v i n n é   vyplatiť   na   účet   ich   advokáta JUDr.   M.   Z.,   D.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 11/08-20 zo   17. januára 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť N. L., D. (ďalej aj „sťažovateľ 1“), a K. L., N. (ďalej   aj   „sťažovateľ   2“,   spolu   len   „sťažovatelia“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky Komárno (ďalej aj „OR PZ“) v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre (ďalej   aj   „KR   PZ“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OUV-768/KN-99,   postupom Okresnej   prokuratúry Komárno (ďalej   aj   „okresná   prokuratúra“ alebo „prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 4/00 a Okresným súdom Komárno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/06.

1.2 Zo sťažnosti vyplynuli tieto relevantné skutočnosti: «Uznesením Okresného úradu vyšetrovania   PZ   v Komárne   ČVS:   OUV-768/KN-99   dňa   06.   04.   2000   bolo   proti sťažovateľovi vznesené obvinenie z trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 TZ.   k §-u 234 ods. 1, 2 písm. a), b) TZ.   na tom skutkovom základe, že sa mal v spolupáchateľstve s..., A. B., J. C. dopustiť lúpežného prepadnutia čerpacej stanice.... Obhajca sťažovateľa (ktorý bol zároveň obhajcom aj druhého obvineného K. L.) JUDr. M. Z. dňa 14. 12. 2000 opätovne podal na Okresnú prokuratúru v Komárne žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovania z dôvodu, že sa vyšetrovanie preťahuje....

Okresný prokurátor v Komárne prípisom zo dňa 27. 12. 2000 oznámil sťažovateľovi, že preskúmal postup nového vyšetrovateľa mjr. Ing. B. pri vedení vyšetrovania. Zistil, že námietky k postupu vyšetrovateľa sú čiastočne dôvodné....

Obhajca K. L.... opätovne dňa 19. 01. 2001 požiadal preskúmať postup okresného prokurátora   v   Komárne   v   predmetnej   veci   z dôvodov   prieťahov   v   konaní.   Krajská prokuratúra   v Nitre   pod   č.   k.   2   Kpt   296/2000/64   dňa   26. 02. 2001   upovedomila   K.   L. o vybavení sťažnosti zo dňa 19. 01. 2001. Uviedla vo svojom podaní, že zistené prieťahy v konaní   vyšetrovateľa   boli   signalizované   Krajskému   úradu   vyšetrovania   PZ   v Nitre   za účelom zjednania nápravy a vyvodenia príslušných opatrení....

Okresná   prokuratúra   v   Komárne   dňa   26.   03.   2001   pod   č.   k.   Pv   4/2000-246 upovedomila sťažovateľa po odstúpení podania z Krajskej prokuratúry zo dňa 19. 01. 2001 tak, že mala zistiť, že od podania sťažnosti vykonal vyšetrovateľ 5 úkonov, plánoval ďalšie dva   výsluchy,   ktoré   sa   mu   nepodarilo   realizovať.   Napriek   tomu   aktivitu   vyšetrovateľa hodnotil   okresný   prokurátor   ako   nedostatočnú,   nakoľko   hoci   aj   objektívna   zaťaženosť vyšetrovateľa, nemôže byť dôvodom na prieťahy vo väzobnej veci.

Od 06. 04. 2001 vyšetrovateľ OR PZ v Komárne vo veci nekonal.

Vyšetrovateľ vo veci opätovne začal konať, keď dňa 13. 01. 2005 vypočul svedka M. T.... Potom opätovne vo veci vyšetrovateľ konal až v roku 2006, keď bolo vyšetrovanie ukončené a dňa 23. 05. 2006 podala Okresná prokuratúra v Komárne na Okresnom súde v Komárne pod č. k. 1 T 66/06 obžalobu.

Okresný súd v Komárne vo veci od 23. 05. 2006 do 06. 12. 2006 nekonal. Okresný súd   v Komárne   vo   veci   vytýčil   verejné   zasadnutie   na   prejednanie   obžaloby   na   deň 06. 12. 2006. Okresný súd dňa 06. 12. 2006 vo veci nerealizoval verejné zasadnutie pre neprítomnosť obžalovaných, okrem K. L. a N. L., pričom verejné zasadnutie odročil na deň 24. 01. 2007....

Pri   základnom   posudzovaní   primeranosti   doby   trestného   stíhania   treba   za rozhodujúcu   považovať   začiatok   trestného   stíhania   t.   j.   dátum   vznesenia   obvinenia. Z doteraz vykonaného prípravného konania vyplýva, že táto základná zásada primeranej lehoty bola porušená, nakoľko prípravné konanie v predmetnej veci trvalo po dobu viac ako 5 rokov, napriek tomu, že nešlo o vec zložitú....»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia poukázali na to, že došlo k porušeniu ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote.   Ďalej   dodali,   že   z   celého   doterajšieho   konania vyplýva,   že   nedali „žiadnu   príčinu   svojim   správaním   sa,   aby   došlo   k prekročeniu primeranej   lehoty   na   vykonanie   dôkazov   potrebných   k   ukončeniu   vyšetrovania   resp. trestného konania.

Týmto postupom orgánov činných v trestnom konaní do podania obžaloby treba mať za   to,   že   nekonali   s   potrebnou   starostlivosťou   a   rýchlosťou,   pričom   spôsobili   prieťahy vo vyšetrovaní. Vzhľadom k tomu, že orgány činné v trestnom konaní spôsobili prieťah svojou nečinnosťou, nemožno dobu vyšetrovania odôvodňovať zložitosťou prípadu, nakoľko po   obnovení   resp.   pokračovaní   vyšetrovania   boli   vykonané   výsluchy   svedkov   len   veľmi stručným spôsobom a síce na nepodstatné okolnosti, ktoré bolo možné odstrániť ešte v roku 2001. Zásluhou pochybení resp. prieťahov na strane orgánov činných v trestnom konaní dĺžka doby trestného stíhania predtým, ako by sa vo veci v konečnom dôsledku rozhodlo, dosiahla dobu 5 rokov dňa 06. 04. 2006, pričom až po tejto lehote t. j. 23. 05. 2006 bola podaná obžaloba....“

V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od vznesenia obvinenia uplynulo viac ako 6 rokov, treba podľa sťažovateľov konštatovať, že boli a sú „v celom priebehu trestného konania na základe pomalého postupu orgánov polície, prokuratúry a súdu v stave dlhodobej právnej neistoty“.

Pri posudzovaní kritéria - správanie sťažovateľov - „je potrebné konštatovať, že v trestnom konaní ako v prípravnom konaní, tak v súdnom konaní sa sťažovatelia vždy riadne   a   včas   k výsluchom   dostavil,   nespôsobil   zbytočný   prieťah   a   tým   neprispeli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

1.3   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd rozhodol, že v napadnutej veci bolo porušené ich

„a) právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Okresným riaditeľstvom PZ   SR   v   Komárne   ČVS:   OUV-768/KN-1999,   Okresnej   prokuratúry   v Komárne   č.   k. Pv 4/2000 a Okresného súdu v Komárne vo veci č. k. 1 T 66/06,

b)   sťažovateľom   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   každému po 100 000 Sk,

c) priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia...“.

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania finančného zadosťučinenia „vzhľadom k tomu, že od roku 2000 až do dnešného dňa“ sú „v právnej neistote, pričom štátne orgány sa dopustili   prieťahov   v   konaní“. Ich „právna   neistota   spočíva   v   tom,   že   v   súčasnosti   si nevedia zariadiť definitívne svoj život, svoje zamestnanie, rodinné pomery, nakoľko trestná vec nie je ukončená.“ Majú „...   za to, že požadovaná suma 100.000,- Sk za čas právnej neistoty t. j. za dobu 6 rokov je primeraná. Finančné zadosťučinenie vychádza zo zásad spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa článku 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu...“.

Sťažovatelia   sa   domáhajú   aj   toho,   aby   im   ústavný   súd   priznal „náhradu   trov konania... z dôvodu trov ich právneho zastúpenia...“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   JUDr.   M.   I.,   listom   č. Spr 131/08 z 27. februára 2008, okresná prokuratúra, zastúpená okresnou prokurátorkou JUDr. A. Š., listom   sp.   zn.   Pv   33/05-487   z 19. februára   2008   a OR   PZ   prostredníctvom   Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktorá má „právnu subjektivitu na zastupovanie pred súdmi“, listom sp. zn. KRP-159-3/VO-PR-2008 z 3. marca 2008. Napokon sa k veci vyjadril aj   krajský   prokurátor   JUDr.   J.   M.,   listom   č.   k.   1   KPt   151/08-3   z 26.   februára   2008 „vzhľadom na to, že v predmetnej veci bola činná aj Krajská prokuratúra v Nitre.“  

2.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti: „... Predmetná sťažnosť sa týka trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1 T 66/2006. Obžaloba bola   podaná   dňa   23.   05.   2006.   Vo   veci   bol   určený   termín   verejného   zasadnutia   dňa 24. 10. 2006 a to na deň 06. 12. 2006. Toto verejné zasadnutie sa nemohlo uskutočniť, nakoľko   časť   obžalovaných   sa   nedostavila   a   boli   vykázané   závady   v   doručení   ich predvolaní. Ďalší termín verejného zasadnutia bol určený na 24. 01. 2007, ktoré zasadnutie bolo   zrušené,   nakoľko   obžalovaní   opätovne   nemali   doručené   predvolania   a   obžalobu. Následne   bol   šetrený   pobyt   obžalovaných,   vyžadované   potrebné   správy   od obecných úradov,   evidencie   obyvateľstva,   Ústrednej   evidencie   väzňov   a   odsúdených.   Po ich zadovážení, vychádzajúc z nich, bol jeden z obžalovaných, a to R. F. vyzvaný, či si zvolí obhajcu, nakoľko bolo zistené, že je vo výkone trestu. Po tom, čo požiadal o ustanovenie obhajcu, tento mu bol 14. 01. 2008 ustanovený a zároveň bol určený termín verejného zasadnutia   na   deň   20.   03.   2008.   Pobyt   jedného   z   obžalovaných   doposiaľ   súdu   zostal neznámy, naďalej prebieha šetrenie a bolo požiadané OR PZ Levice o zistenie miesta jeho pobytu.

Záverom konštatujem, že s poukazom na množstvo trestných vecí, ktoré konajúci sudca   súčasne   vybavoval,   mohlo   dôjsť   bez   subjektívneho   zavinenia   pri   príprave pojednávania k prieťahom, keď od nápadu obžaloby 25. 03. 2006 do prvého úkonu vo veci, vytýčenia verejného zasadnutia dňa 24. 10. 2006 na deň 6. 12. 2006 uplynulo 5 mesiacov. Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v predmetnej veci.“

2.2 Okresná prokurátorka sa k predmetnej veci vyjadrila takto:

„... Podstatou sťažnosti obvinených N. a K. L. je namietaná nečinnosť vyšetrovateľa v období od 06. 04. 2001 do 13. 01. 2005.

Vzhľadom na to, že prokuratúra podala v tejto veci obžalobu na Okresnom súde v Komárne   dňa   17.   05.   2005   a   teda   nedisponuje   vyšetrovacím   spisom,   pri   vyjadrení vychádzam z obsahu dozorového spisu vedeného v tejto veci a nemôžem detailne potvrdiť termíny, či obsahy jednotlivých úkonov rozpísaných v sťažnostiach. Sťažovateľmi opísanú chronológiu   predmetu   vyšetrovania   ako   aj   písomnej   komunikácie   s   prokurátorom   však považujem za prijateľnú.

Z obsahu prokurátorského spisu zisťujem, že poverený prokurátor v rámci dozoru nad   prípravným   konaním   tiež   konštatuje   na   strane   vyšetrovateľa   sčasti   neodôvodnené prieťahy v konaní a to od júna 2000. Tieto písomne signalizoval riaditeľovi Úradu justičnej a   kriminálnej   polície   v   Komárne   prvýkrát   dňa   25.   09.   2000   so   žiadosťou   o   zjednanie nápravy.   V   tomto   smere   podotýkam,   že   prokurátor   nemá   vo   vzťahu   k   vyšetrovateľovi disciplinárnu   právomoc,   nemôže   zasahovať   do   deľby   jeho   práce   ani   ju   organizovať a v rámci dozorových oprávnení podľa Trestného poriadku môže využiť jedine prípadné odňatie veci vyšetrovateľovi podľa § 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku (resp. pred 01. 01. 2006   podľa   §   174   ods.   2   písm.   f)   Trestného   poriadku   č.   141/1961   Zb.).   Toto opatrenie   však   v   konkrétnych   podmienkach   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície v Komárne   neprináša   želaný   efekt,   nakoľko   ani   novo   určení   vyšetrovatelia   nemajú vytvorený väčší priestor, naopak, k ďalším zdržaniam dôjde pri potrebe naštudovania si kompletného   spisu   novým   vyšetrovateľom,   a   preto   nie   je   využívané.   Toho   istého   dňa prokurátor záväzným pokynom podľa § 174 ods. 2 písm. a) Tr. por. č.141/1961 Zb. (ďalej len pokyn) uložil vyšetrovateľovi bezodkladne vypočuť obvinených R. F. a J. K. s určením lehoty   do   06. 10. 2000.   Keďže   splnený   nebol   telefonicky   dňa   10. 10. 2000   urgoval vyšetrovateľa aj jeho nadriadeného, aby najneskôr do 10 dní pokyn splnil....

Dňa 27. 12. 2000 na základe podnetu obhajcu obvineného K. L. vykonal ďalšiu individuálnu   previerku   vyšetrovacieho   spisu,   pri   ktorej   konštatoval   okrem   iného pretrvávanie prieťahov na strane vyšetrovateľa, čo písomne vyšetrovateľovi vytkol v pokyne z 27. 12. 2000 a vyrozumel o zistených skutočnostiach obvineného K. L. Zároveň predložil súdu žiadosť predĺženie väzby obv. K. L., J. C. a M. C. a žiadosti obvinených o prepustenie z väzby na slobodu.

Dňa 08. 02. 2001 predložil dozorový spis Krajskej prokuratúre v Nitre za účelom preskúmania jeho postupu na základe žiadosti obv. L.

Dňa 06. 03. 2001 po zabezpečení spisu predložil súdu na rozhodnutie ďalšie tri žiadosti   obvinených   o   prepustenie   z   väzby   a   zároveň   záväzným   pokynom   uložil vyšetrovateľovi, aby spis s návrhom na podanie obžaloby predložil do 25. 04. 2001. Dňa   07.   03.   2001   bola   prokurátorovi   z   Krajskej   prokuratúry   v   Nitre   odstúpená žiadosť   obhajcu   obvineného   K.   L.   JUDr.   Z.   o   preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa. Prokurátor spis vyžiadal 13. 03. 2001, jeho predloženie telefonicky urgoval 26. 03. 2001 cestou zástupcu riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Komárno.

Dňa   26.   03.   2001   vykonal   ďalšiu   individuálnu   previerku   vyšetrovacieho   spisu, v rámci ktorej hodnotil aktivitu vyšetrovateľa ako nedostatočnú, avšak osobitné opatrenie neprijal   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   bol   nadriadenou   prokuratúrou   vyrozumený,   že 26. 02. 2001   táto   zistené   prieťahy   písomne   signalizovala   Krajskému   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v   Nitre.   O zistených   skutočnostiach   vyrozumel   obhajcu   JUDr.   Z.   a zároveň požiadal o predĺženie väzby obv. K. L., J. C. a M. C. Súd žiadosti nevyhovel, preto prokurátor uznesením dňa 05. 04. 2001 týchto obvinených prepustil z väzby na slobodu.... Dňa   12.   07.   2001   prokurátor   vyžiadal   od   vyšetrovateľa   správu   o   stave   konania s určením lehoty na jej podanie do 28. 08. 2001, písomne ju urgoval 03. 09. 2001 a dňa 17. 09. 2001 ju urgoval cestou riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania v Komárne. Správa mu bola doručená 04. 10. 2001, z ktorej vyplynulo, že vyšetrovateľ okrem predloženia spisu k žiadosti o milosť inú aktivitu nevyvinul. Túto skutočnosť prokurátor oznámil v písomnej správe dňa 04. 10. 2001 Krajskej prokuratúre v Nitre s návrhom na zjednanie nápravy cestou riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania v Nitre.

Dňa   03.   01.   2002   prokurátor   vyžiadal   ďalšiu   správu   o   príčinách   neskončenia vyšetrovania   s určením   lehoty   na   jej   podanie   do   10.   01.   2002.   Keďže   podaná   nebola, písomne   ju   urgoval   10. 02. 2002   a   cestou   riaditeľa   Okresného   úradu   vyšetrovania   PZ Komárno dňa 24. 01. 2002. Správa bola podaná vyšetrovateľom 23. 01. 2002, vyplynulo z nej, že je naďalej nečinný. Túto skutočnosť prokurátor oznámil v písomnej správe dňa 28. 01. 2002 Krajskej prokuratúre v Nitre.

Dňa   23.   04.   2002   prokurátor   vyžiadal   od   vyšetrovateľa   ďalšiu   správu   o   stave konania   s určením   lehoty   na   jej   podanie   do   23.   01.   2002.   Správa   mu   bola   doručená

09. 05. 2002, z ktorej vyplynulo, že vyšetrovateľ bol naďalej nečinný, vyžiadal len aktuálne posudky a odpisy z registra trestov na obvinených. Túto skutočnosť prokurátor oznámil v písomnej správe dňa 09. 05. 2002 Krajskej prokuratúre v Nitre s návrhom na zjednanie nápravy cestou riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania v Nitre.

Dňa   02.   08.   2002   prokurátor   vyžiadal   od   vyšetrovateľa   ďalšiu   správu   o   stave konania a úkonoch vykonaných po 07. 05. 2002. Správa mu bola doručená 27. 08. 2002, z ktorej vyplynulo, že vyšetrovateľ bol naďalej nečinný. Túto správu prokurátor predložil Krajskej prokuratúre v Nitre.

Dňa   04.   09.   2002   vyšetrovateľ   podal   ďalšiu   správu   o   svojej   nečinnosti.   Túto skutočnosť prokurátor oznámil v písomnej správe dňa 06. 09. 2002 Krajskej prokuratúre v Nitre s návrhom na zjednanie nápravy cestou riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania v Nitre.

Dňa 03. 12. 2002 prokurátor vyžiadal spis a dňa 18. 12. 2002 vykonal jeho ďalšiu individuálnu previerku, pri ktorej opätovne konštatoval neodôvodnené prieťahy v postupe vyšetrovateľa a písomne požiadal Krajskú prokuratúru v Nitre o zjednanie nápravy cestou riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania v Nitre alebo cestou Generálnej prokuratúry SR. Dňa   21.   03.   2003   prokurátor   vyžiadal   od   vyšetrovateľa   ďalšiu   správu   o   stave konania a úkonoch vykonaných po 18. 12. 2003. Keďže podaná nebola, písomne ju urgoval 11. 04. 2003   cestou riaditeľa   Okresného úradu vyšetrovania   PZ   Komárno.   Správa   bola podaná   vyšetrovateľom   17. 04. 2003,   vyplynulo   z   nej,   že   je   naďalej   nečinný.   Túto skutočnosť prokurátor telefonicky oznámil zástupcovi Krajského úradu vyšetrovania v Nitre a   požiadal   ho   o   efektívne   zjednanie   nápravy,   čo   tento   aj   prisľúbil.   Dňa   12.   05.   2003 prokurátor obdržal termínovaný plán vyšetrovania, z ktorého vyplynulo, že bude ukončené do 31. 07. 2003.

Dňa 02. 10. 2003 prokurátor vyžiadal ďalšiu správu o stave konania a úkonoch vykonaných po 12. 05. 2003, telefonicky ju urgoval u zástupcu riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania Komárno dňa 21. 10. 2003. Správa bola podaná vyšetrovateľom 24. 10. 2003, vyplynulo z nej, že je naďalej nečinný. Túto skutočnosť prokurátor oznámil v písomnej správe   dňa   24.   10.   2003   Krajskej   prokuratúre   v   Nitre   s   návrhom   signalizovať   zistenú skutočnosť nadriadenej zložke.

Dňa   23.   02.   2004   prokurátor   vyžiadal   ďalšiu   správu   o   stave   konania,   úkonoch vykonaných po 23. 10. 2003 a predpokladanej lehote ukončenia vyšetrovania, písomne ju urgoval u riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania Komárno dňa 16. 03. 2004. Správa bola podaná   vyšetrovateľom   18. 03. 2004,   vyplynulo   z   nej,   že   je   naďalej   nečinný. Túto skutočnosť   prokurátor   opätovne   oznámil   v písomnej   správe   dňa   22.   03.   2004   Krajskej prokuratúre v Nitre s návrhom situáciu riešiť cestou nadriadenej zložky.

Dňa 21. 05. 2004 prokurátor vyžiadal ďalšiu správu o stave konania a úkonoch vykonaných po 18. 03. 2004, písomne ju urgoval u riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície   Komárno   dňa   22. 06. 2004.   Správa   bola   podaná   vyšetrovateľom   25.   06.   2004, vyplynulo z nej, že je naďalej nečinný. Túto skutočnosť prokurátor písomne signalizoval riaditeľovi Úradu justičnej a kriminálnej polície Komárno dňa 30. 06. 2004 s tým, že všetky doterajšie opatrenia boli neúčinné a preto žiada o zabezpečenie plynulého a urýchleného ukončenia   vyšetrovania.   Zároveň   uložil,   aby   vyšetrovateľ   podal   ďalšiu   správu   o   stave konania do 20. 09. 2004. Keďže správa znova podaná nebola, prokurátor dňa 27. 09. 2004 písomne   signalizoval   riaditeľovi   Okresného   riaditeľstva   PZ   Komárno   pretrvávajúce prieťahy,   nepodanie   správy   zo   strany   vyšetrovateľa   ani   vyrozumenia   o   prijatých opatreniach zo strany jeho nadriadeného. Požiadal ho, aby vec bola urýchlene a v náležitej kvalite ukončená s tým, že ďalšiu správu o stave konania žiada do 12. 10. 2004.

Dňa   13.   10.   2004   vyšetrovateľ   informoval   prokurátora,   že   mu   v   lehote   do 18. 10. 2004 predloží plán vyšetrovania s konkrétnymi termínmi vyšetrovacích úkonov. Ani toto nesplnil, prokurátor ho písomne urgoval 29. 10. 2004 a cestou jeho nadriadeného dňa 19. 11. 2004.

Dňa 25. 11. 2004 vyšetrovateľ prokurátorovi predložil svoje uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 172 ods. 1 písm. d) s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) Tr. por. proti obv. J. K., ktorý zomrel.

Dňa 16. 12. 2004 vyšetrovateľ prokurátorovi predložil svoj plán vyšetrovania s tým, že bude ukončené do 28. 02. 2005. Ani toto nedodržal, preto prokurátor dňa 18. 03. 2005 vyžiadal správu o stave konania s poukazom na predložený plán. Podanie správy písomne urgoval u riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície v Komárne dňa 30. 03. 2005. Prokurátor dňa 07. 04. 2005 obdržal správu z ktorej zistil, že vec bola pridelená novému   vyšetrovateľovi.   Tento   začal   vo   veci   priebežne   konať   a   vyšetrovanie   ukončil s návrhom na podanie obžaloby najprv dňa 11. 07. 2005 (vec mu však prokurátorom bola vrátená na doplnenie podľa § 174 ods. 2 písm. d) Tr. por. dňa 12. 07. 2005) a druhýkrát, po komplikáciách   zapríčinených   najmä   nemožnosťou   zistiť   aktuálny   pobyt   viacerých obvinených dňa 16. 05. 2006.

Prokurátor obžalobu na Okresnom súde v Komárne podal dňa 23. 05. 2006.... Záverom... súhlasím s námietkou oboch sťažovateľov o neopodstatnených prieťahov v postupe   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   v   Komárne   (predtým Okresného   úradu   vyšetrovania   v   Komárne)   v   sťažnosti   označenom   období   a   čiastočne i v postupe Okresného súdu v Komárne po podaní obžaloby. Mám však za to, že zo strany prokurátora boli počas tohoto obdobia vo vzťahu k obom týmto orgánom použité dostupné prostriedky na zabezpečenie plynulosti konania, avšak procesné inštitúty, ktorými v zmysle platnej   zákonnej   úpravy   disponuje,   nie sú   dostatočne   efektívne   na   dosiahnutie nápravy v takýchto prípadoch....

Zároveň oznamujem, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien, súhlasím, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

2.3 OR PZ - riaditeľ KR PZ k predmetnej veci zaujal toto relevantné stanovisko:«… Predmetný vyšetrovací spis pozostával pôvodne z dvoch vyšetrovacích spisov a to ČVS: OUV-768/KN-1999 a ČVS: OUV-32/KN-2000.

V   trestnej   veci   ČVS:   OUV-768/KN-1999   bolo   dňa   31.   12.   1999   začaté   trestné stíhanie pre trestný čin lúpeže   spolupáchateľstvom podľa   § 9   ods.   2   k §   234 ods.1,   2 písm. b) Tr. zákona, dňa 6. 4. 2000 došlo k vzneseniu obvinenia pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom K. L., N. L., A. B., J. C. a M. C., u posledne menovanej za účastníctvo na   predmetnom   trestnom   čine.   Dňa   9.   5.   2000   vyšetrovateľ   predložil   na   Okresnú prokuratúru v Komárne sťažnosti obvinených K. L., N. L., J. C. a M. C. voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré boli dňa 12. 5. 2000 zamietnuté ako nedôvodné. Obdobne dňa 13. 6. 2000 bola zamietnutá aj sťažnosť obv. A. B.

V trestnej veci ČVS: OUV-32/KN-2000 bolo trestné stíhanie začaté dňa 20. 1. 2000 pre trestné činy krádeže podľa § 247 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona a poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 182 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, dňa 24. 5. 2000 bolo trestné stíhanie podľa § 173 ods. 1 písm. e) Tr.   poriadku   prerušené,   nakoľko   sa   nepodarilo   zistiť   skutočnosti   oprávňujúce   vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Dňa 30. 6. 2000 bolo v trestnom stíhaní pokračované a toho istého dňa bolo pre uvedený trestný čin vznesené obvinenie R. F., A. B., J. K., J. C. a M. C. V období od 20. 1. 2000 do 24. 5. 2000 mal predmetnú vec pridelenú ppor. Ing. F. M., ktorý vykonal dva výsluchy, obhliadku miesta činu a zabezpečil vyčíslenie škody, v jeho činnosti prieťahy neboli zistené.

Dňa 27. 7. 2000 vyšetrovateľ uznesením podľa § 23 ods. 3 Trestného poriadku (per analógiám) s poukazom na § 20 ods. 1 Trestného poriadku spojil obe vyššie uvedené veci na spoločné konanie, ktoré bolo v ďalšom vykonávané pod ČVS: OUV-768/KN-1999. Vyšetrovací   spis   ČVS:   OUV-768/KN-1999   mal   v   období   od   31.   12.   1999   do 30. 8. 2000 pridelený kpt. Ing. J. P., ktorý mal v období od 30. 6. 2000 do 27. 7. 2000 pridelený aj vyšetrovací spis ČVS: OUV-32/KN-2000. V predmetnom období tento vykonal 20 výsluchov svedkov a poškodených, 8 výsluchov obvinených, zadržal 4 obvinených, na ktorých spracoval   podnet   na   podanie   návrhu   na   vzatie   do   väzby,   vykonal 5 domových prehliadok, obhliadku miesta činu. V jeho postupe nečinnosť nebola zistená.

V období od 30. 8. 2000 do 1. 12. 2004 mal vyšetrovací spis pridelený mjr. Ing. L. B., ktorý v tomto období vykonal alebo zabezpečil nasledovné úkony: dňa 19. 10. 2000 pribral do konania tlmočníka a zabezpečil preklad listov do slovenského jazyka (posledný mu bol zaslaný dňa 19. 1. 2001), dňa 17. 11. 2000 výsluch obv. K. L., dňa 20. 10. 2000 výsluch obv. A. B., dňa 23. 10. 2000 výsluch toho istého obvineného, dňa 10. 11. 2000 výsluch svedkov T. K., I. K. a V. K. Následne až do 20. 10. 2004, kedy vyžiadal správu z Ústavu na výkon väzby v N., nevykonal žiadny úkon. Posledný úkon, ktorý menovaný vykonal bolo vydanie uznesenia o zastavení trestného stíhania voči J. K. podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku s poukazom na § 11 ods. 1, písm. d) Tr. poriadku, nakoľko menovaný zomrel.

V období od 1. 12. 2004 do 1. 2. 2005 mal spis pridelený pplk. PhDr. I. K., ktorý v tomto   období   po   preštudovaní   spisového   materiálu,   následne   vykonal   v   období od 13. 1. 2005   do   1. 2. 2005   vykonal   3   výsluchy   svedkov   a   spracoval   2   dožiadania o výsluchy svedkov na Úrady justičnej a kriminálnej polície v Nových Zámkoch a Žiline. V tomto období nečinnosť zo strany vyšetrovateľa nebola zistená.

V období od 1. 2. 2005 do 30. 6. 2005 mal spis pridelený pplk. Ing. M. S., ktorý vykonal výsluch 5 obvinených a 5 svedkov, zabezpečil nové posudky na a odpisy z registra trestov   na   obvinených,   vykonal   preštudovanie   spisu   po   skončení   vyšetrovania   s   2 poškodenými   a   6   obvinenými   a   následne   spracoval   návrh   na   podanie   obžaloby.   Dňa 14. 7. 2005 bol prokurátorom spisový materiál vrátený vyšetrovateľovi na doplnenie podľa § 174 ods. 2 písm. d) Tr. poriadku. Vyšetrovateľ v rámci doplnenia požiadal o ustanovenie obhajcu obv. C., neskôr o zrušenie ustanovenia, vypočul obv. C. a J. C., ktorého sa podarilo predviesť   až   dňa   10.   4.   2006,   predložil   na   rozhodnutie   sťažnosť   obv.   C.,   vyšetrovanie ukončil   opätovným   preštudovaním   spisu   dňa   28.   4.   2006,   kedy   spracoval   aj   návrh   na podanie obžaloby. Počas tohto obdobia nečinnosť vyšetrovateľa nebola zistená.

K jednotlivým tvrdeniam, ktoré sa týkajú postupu v konaní zo strany vyšetrovateľa a sú uvedené v sťažnosti predloženej na Ústavný súd SR je možné uviesť nasledovné: Čo sa týka nepredloženia žiadosti obvineného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 30. 5. 2000 a žiadosti o prepustenie na slobodu zo dňa 21. 6. 2000, sťažnosti proti uzneseniu   o   spojení   veci,   v   spise   sa   nachádza   prípis   prokurátora   zo   dňa   25.   9.   2000 adresovaný   obv.   K.   L.,   v   ktorom   sa   skutočne   uvádzajú   tieto   pochybenia   v postupe vyšetrovateľa.

V súlade so skutočnosťou sú aj tvrdenia ohľadne oznámenia prokurátora zo dňa 27. 12. 2000 adresované obv. K. L., v ktorom sa uvádza, že vyšetrovateľ pochybil, keď nepredložil prokurátorovi na posúdenie žiadosť o odstránenie prieťahov konania a žiadosť o prepustenie z väzby zo dňa 17. 11. 2000.

K tvrdeniam ohľadne vybavenia sťažnosti Krajskou prokuratúrou v Nitre zo dňa 19. 1. 2001 sa nevieme vyjadriť, nakoľko toto nie je obsahom spisu.

V   spise   sa   nachádza   aj   vyrozumenie   prokurátora   zo   dňa   26.   3.   2001,   v   ktorom uvádza,   že   preskúmal   postup   vyšetrovateľa   a   od   posledného   preskúmania   postupu   dňa 27. 12. 2000 zistil, že vyšetrovateľ vykonal 5 úkonov a ďalšie dva sa mu nepodarilo vykonal, pričom aktivitu vyšetrovateľa hodnotil ako nedostatočnú.

Čo sa týka tvrdenia, že vyšetrovateľ vo veci od 6. 4. 2001 nekonal, preštudovaním spisu bolo zistené, že poslednou aktivitou vyšetrovateľa mjr. Ing. L. B. zadokumentovanou v spise je zabezpečenie prekladu listu, ktorý mu odstúpili z Ústavu na výkon väzby dňa 19. 1. 2001 a následne ďalší úkon bol vykonaný až dňa 20. 10. 2004.

Ako sme už súdu listom zo dňa 20. 2. 2008 oznámili, prvopis vyšetrovacieho spisu ČVS: OUV-768/KN-1999 sa nachádza na Okresnom súde v Komárne v súvislosti s konaním pred súdom v predmetnej veci.

Ďalej   súdu   oznamujeme,   že   právnu   subjektivitu   na   zastupovanie   pred   súdmi   má Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre (ďalej len KR PZ v Nitre), ktoré bolo dňom 1.   1.   1997   zriadené   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky   ako   štátna   rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra, zriaďovacou listinou číslo SH-776-4/6-96 vydanou dňa 8. 10. 1996. Overenú fotokópiu zasielame v prílohe.

Okresné riaditeľstvá Policajného zboru, konkrétne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Komárne je organizačným celkom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre v zmysle článku 5 ods. 5, Organizačného poriadku KR PZ v Nitre číslo 71/2007. Časť organizačného poriadku zasielame v prílohe.

Z uvedeného dôvodu, na základe vyjadrenia OR PZ v Komárne, stanovisko súdu zasiela KR PZ v Nitre.

Ďalej súdu oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.»

2.4 Krajský prokurátor sa k posudzovanej veci vyjadril takto:«... Vzhľadom na to, že v predmetnej trestnej veci bola činná aj Krajská prokuratúra v Nitre, vyjadrenie sa okresnej prokurátorky v Komárne k sťažnosti N. L. a K. L. dopĺňam o nasledovné vlastné vyjadrenie:

... Čo sa týka konania na Krajskej prokuratúre v Nitre

1) dňa 19. 6. 2000 okresný prokurátor v Komárne predložil Krajskej prokuratúre v Nitre podnet podľa § 31 zákona číslo 153/2001 Zbierky zákonov o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov na preskúmanie postupu okresného prokurátora v Komárne, ktorý   podal   obvinený   J.   C.   dňa   5.   6.   2000.   Prokurátorka   podnet   vybavila   v   zákonnej dvojmesačnej lehote ustanovenej v § 33 odsek 1, odsek 2 zákona o prokuratúre s tým, že podávateľa   podnetu   o   spôsobe   jeho   vybavenia   upovedomila   písomným   podaním z 11. 7. 2000.

2)   dňa   22.   1.   2001   doručil   obhajca   obvineného   K.   L.,   JUDr.   M.   Z.,   Krajskej prokuratúre v Nitre podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre na preskúmanie postupu okresného   prokurátora   v   Komárne.   Aj   tento   podnet   prokurátorka   Krajskej   prokuratúry v Nitre   vybavila   v   zákonnej   dvojmesačnej   lehote.   Podávateľa   podnetu   o spôsobe   jeho vybavenia upovedomila písomným podaním z 26. 2. 2001. Toho istého dňa prokurátorka písomne signalizovala riaditeľovi vtedajšieho Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Nitre zistené vyšetrovateľom zavinené prieťahy a žiadala ho o vykonanie účinných opatrení za účelom ich odstránenia.

3)   dňa 14.   5.   2001 bola Krajskej prokuratúre v Nitre z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave odstúpená žiadosť obvineného J. C. o udelenie milosti pre neho a pre jeho manželku, obvinenú M. C. Na vykonanie príslušného konania podľa v tom čase   platných   vnútrorezortných   predpisov   prokuratúry   a   predloženie   spisov   so   svojim stanoviskom stanovil prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave Krajskej prokuratúre v Nitre lehotu do 5. 7. 2001. Požadované spisy spolu so stanoviskom Krajskej prokuratúry v Nitre boli Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave predložené písomným podaním z 2. 7. 2001....

Záverom si dovoľujem konštatovať, že v konaní na Krajskej prokuratúre v Nitre prieťahy   nevznikli.   Podania   obvinených   boli   vybavené   v   zákonných,   respektíve v nadriadenou prokuratúrou určených lehotách.

S poukazom na vyjadrenie sa okresnej prokurátorky v Komárne mám za to, že táto dĺžka   prípravného   konania   nemohla   využitím   svojich   oprávnení   ustanovených   v   §   174 Trestného   poriadku   účinného   do   31.   12.   2005   respektíve   v   §   230   Trestného   poriadku účinného od 1. 1. 2006 dostatočne účinne ovplyvniť.»

3. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku z 18. marca 2008 k uvedeným vyjadreniam   účastníkov   konania   a krajského   prokurátora   uviedol   tieto   relevantné skutočnosti:

„... K podaniu Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 26. 02. 2008 udávajú: Z tohto podania vyplýva, že dňa 22. 01. 2001 bol doručený Krajskej prokuratúre v Nitre   podnet   advokáta   obv.   K.   L.   Následne   Krajská   prokuratúra   mala   signalizovať riaditeľovi Krajského úradu vyšetrovania PZ zavinené prieťahy s tým, aby boli odstránené. Ďalej   z   podania   vyplýva,   že   v   ďalšom   období   Krajská   prokuratúra   v   Nitre   do prípravného konania nezasahovala. Uvádzajú, že u nich prieťahy nevznikli. Záver tohto prípisu   nezodpovedá   zákonu,   nakoľko   Okresná   prokuratúra   v   Komárne   pri   dôslednom dodržiavaní zákona v prípade, ak nemala úspech u policajných orgánov v Komárne, mala sa obrátiť cestou Krajskej prokuratúry v Nitre na Krajské riaditeľstvo v Nitre alebo v rámci zákonného postupu na ich nadriadený orgán.

K podaniu Okresnej prokuratúry v Komárne zo dňa 19. 02. 2008 udávajú: Z predmetného podania okresnej prokuratúry vyplýva, že súhlasia s námietkou oboch sťažovateľov o neopodstatnených prieťahoch v postupe vyšetrovateľa ÚJaKP v Komárne (predtým Okresného úradu vyšetrovania v Komárne).

Je pravdou, že Okresná prokuratúra v Komárne viackrát si vyžiadala správu o stave trestného   konania   o   vykonaných   úkonoch   a   napriek   tomu   polícia   nekonala.   Okresná prokuratúra ďalej uvádza, že žiadala Krajskú prokuratúru v Nitre o zjednanie nápravy cestou Krajského úradu vyšetrovania v Nitre alebo cestou Generálnej prokuratúry. Tento   prípis   Okresnej   prokuratúry   v   Komárne   je   v   rozpore   s   prípisom   Krajskej prokuratúry   v   Nitre,   nakoľko   ako   sme   už   uviedli,   pri   dôslednom   postupe   Krajskej prokuratúry v Nitre dalo sa vec signalizovať jednak Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre a jednak   signalizovať   ďalej   veci   Generálnej   prokuratúre   SR   o   zjednanie   nápravy   cestou nadriadených orgánov Krajského riaditeľstva PZ v Nitre. Teda týmto podaním je vyvrátená skutočnosť, že Krajská prokuratúra v Nitre vykonala všetky potrebné úkony k riadnemu odstráneniu prieťahov vo veci.

K podaniu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 03. 03. 2008 udávajú: Z tohto prípisu Krajského riaditeľstva je jednoznačne preukázané, že boli prieťahy vo   vyšetrovaní,   následkom   čoho   došlo   k   porušeniu   práva   obvinených   podľa   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 6 - právo na spravodlivé súdne konanie ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorá stanovuje právo každého na prejednanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

K podaniu Okresného súdu v Komárne zo dňa 27. 02. 2008 udávajú: Skutočnosť, že obžaloba bola podaná dňa 23. 05. 2006, pričom bol určený termín verejného zasadnutia na deň 06. 12. 2006 je preukázaná. To, či súd predmetný spis počas tejto   doby   študoval,   analyzoval,   či   sudca   subjektívne   zavinil,   že   nedošlo   k   vytýčeniu verejného   zasadnutia,   doposiaľ   nie   je   preukázané,   nakoľko   sa   k   veci   zákonný   sudca Okresného súdu v Komárne doposiaľ nevyjadril.

Záverom: V zmysle podaných vyjadrení je jednoznačne preukázané, že sťažnosť K. L. a N. L. je podaná odôvodnene a že v ich trestnej veci vznikli prieťahy v prípravnom konaní ako   aj   v   súdnom   konaní,   čím   boli   porušení   ich   základné   ľudské   práva,   tak,   ako   boli špecifikované v podanej sťažnosti, ako aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR, na základe ktorého bola vec prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovatelia K. L. a N. L. súhlasia v zmysle §-u 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z., aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Sťažovatelia K. L. a N. L. si uplatňujú trovy právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom v predmetnej veci....“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúcich   spisov,   ktoré   sa   podarilo   aj   ústavnému   súdu   iba neobvykle   ťažko   kompletne   zadovážiť,   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konaní vedených Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Komárno pod sp. zn. ČVS: OUV-768/KN-99,   Okresnou   prokuratúrou   Komárno   pod   sp.   zn.   Pv   4/00   a   Okresným   súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 66/06:

1.   Vec   vedená Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Komárno   pod   sp.   zn. ČVS: OUV-768/KN-99 a Okresnou prokuratúrou Komárno pod sp. zn. Pv 4/00 - prípravné konanie

Dňa   31.   decembra   1999   Okresný   úrad   vyšetrovania   Policajného   zboru   Komárno (ďalej len „OÚV PZ“) uznesením č. k. OÚV-768/KN-99-1 začal trestné stíhanie pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej len „Trestný zákon“) proti neznámym páchateľom. Boli vypočúvaní poškodení E. T., Z. S., Š. B. a bola vyhotovená zápisnica o ohliadke miesta činu.Dňa   4.   januára   2000   OÚV   PZ   navrhol   okresnej   prokuratúre,   aby   predložila okresnému súdu návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku u A. K., T. K. a Z. M.Dňa 12. januára 2000 prokuratúra podala súdu návrh na vydanie príkazu na domové prehliadky. V ten istý deň súd vydal príkaz na domové prehliadky.

Dňa 13. januára 2000 sa uskutočnili domové prehliadky. Dňa   20.   januára 2000   OÚV   PZ   uznesením   č.   k.   OÚV-32/KN-99-3   začal trestné stíhanie   za   trestný   čin   poškodzovania   a ohrozovania   prevádzky   všeobecne   prospešného zariadenia v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 182 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného   zákona   proti   neznámym   páchateľom.   Bol   vypočutý   poškodený   M.   D.   a bola vyhotovená zápisnica o ohliadke miesta činu.

Dňa 7. marca 2000 boli vypočutí svedkovia A. K. a Z. M.Dňa 8. marca 2000 OÚV PZ požiadal prokuratúru o podanie návrhu na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky u sťažovateľov. Na tomto základe prokuratúra podala súdu návrh na vydanie príkazu na domové prehliadky, čo súd následne aj nariadil.Dňa 9. marca 2000 bola vykonaná domová prehliadka a prehliadka iných priestorov alebo pozemkov. Bol vypočutý svedok P. O.

Dňa 6. apríla 2000 OÚV PZ uznesením č. k. OÚV-768/KN-99-5 vzniesol obvinenie proti   sťažovateľom   a obvineným   A.   B.,   J.   C.   a M.   C.   pre   trestný   čin   lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona. OÚV   PZ   zamietol   sťažnosť   sťažovateľov   a obvinených   J.   C.   a M.   C.   proti   uzneseniu vyšetrovateľa   o vznesení   obvinenia   zo   6.   apríla   2000.   Ďalej   Obvodným   oddelením Policajného zboru D. boli predvedení sťažovatelia a obvinení J. C. a M. C., ktorí boli aj zadržaní, lebo bola dôvodná obava, že ujdú alebo sa budú skrývať, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, a že budú pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, zároveň prokuratúra navrhla ich vzatie do väzby. Sťažovatelia splnomocnili na obhajobu v predmetnej veci JUDr. T. E. Okresný súd ustanovil obvineným J. C. a M. C. na obhajobu v predmetnej veci obhajkyňu Mgr. M. B. Ten istý deň boli vypočutí aj sťažovatelia a obvinení J. C. a M. C.

Dňa 7. apríla 2000 okresný súd po výsluchu sťažovateľov a obvinených J. C. a M. C. rozhodol uznesením č. k. Tp 29/00-66 až 76 o vzatí do väzby sťažovateľa 1 a obvinených J. C. a M. C. Sťažovateľa 2 súd prikázal ihneď prepustiť.

Dňa 12. apríla 2000 obvinení J. C. a M. C. splnomocnili na obhajobné zastupovanie v predmetnej veci JUDr. E. B.

Dňa 13. apríla 2000 JUDr. T. E. podal v mene svojho mandanta návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa   14.   apríla   2000   okresný   súd   ustanovil   obvinenému   A.   B.   obhajkyňu v predmetnej veci Mgr. M. B.

Dňa 4. mája 2000 JUDr. T. E. požiadal OÚV PZ o vykonanie navrhnutých dôkazov.Dňa 12. mája 2000 prokuratúra zamietla sťažnosť sťažovateľov a obvinených J. C. a M. C. proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo 6. apríla 2000. Ďalej Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zamietol sťažnosť sťažovateľa 1 a obvinených J. C. a M. C. proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 29/00 o prepustenie z väzby na slobodu.Dňa 24. mája 2000 OÚV PZ prerušil konanie vo veci poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 182 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Dňa 30. mája 2000 boli vypočutí obvinení J. C. a M. C. a sťažovateľ 2.Dňa   5.   júna   2000   obvinený   J.   C.   podal   sťažnosť   proti   vznesenému   obvineniu zo 6. apríla 2000, proti postupu vyšetrovateľa a proti uzneseniu o vzatí do väzby.

Dňa 9. júna 2000 OÚV PZ nevyhovel sťažnosti obvineného A. B. proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo 6. apríla 2000.

Dňa 13. júna 2000 prokuratúra zamietla sťažnosť obvineného A. B. proti uzneseniu vyšetrovateľa zo 6. apríla 2000, pretože nie je dôvodná, a vyrozumela obvineného J. C. o preskúmaní postupu vyšetrovateľa na základe žiadosti z 5. júna 2000.

Dňa 16. júna 2000 OÚV   PZ   požiadal   prokuratúru   o   podanie návrhu na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky u obvinených J. C. a M. C. Na tomto základe prokuratúra   podala   súdu   návrh   na   vydanie   príkazu   na   domové   prehliadky,   ktoré   súd následne aj nariadil.

Dňa 19. júna 2000 okresná prokuratúra postúpila sťažnosť obvineného J. C. proti jej postupu krajskej prokuratúre.

Dňa 20. júna 2000 JUDr. T. E. požiadal OÚV PZ o zaslanie zápisníc.Dňa 21. júna 2000 OR PZ vyzval obvinených J. C. a M. C. na vydanie dôkazných prostriedkov.   V ten   istý   deň   bola   vykonaná   domová   prehliadka   a prehliadka   iných priestorov. Ďalej sťažovateľ 1 žiadal OÚV PZ o prepustenie z väzby na slobodu.

Dňa 23. júna 2000 JUDr. T. E. oznámil OÚV PZ, že sa výsluchu 6. júla 2000 nemôže zúčastniť.

Dňa 26. júna 2000 OÚV PZ pribral do konania tlmočníka Dr. E. V. vzhľadom na to, že vypočúvané osoby neovládajú slovenský jazyk.

Dňa 27. júna 2000 boli vypočutí obvinení A. B., M. C. a J. K.Dňa 28. júna 2000 JUDr. T. E. požiadal OÚV PZ o odstránenie prieťahov v konaní. Zároveň oznámil, že sa výsluchov 12. a 13. júla 2000 nemôže zúčastniť.

Dňa 29. júna 2000 bola vypočutá svedkyňa B. Š.Dňa   30.   júna   2000   OÚV   PZ   rozhodol,   že   vo   veci   poškodzovania   a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 182 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pokračuje v konaní, lebo nie je dôvod na prerušenie. Ďalej OÚV PZ uznesením č. k. OÚV-32/KN-2000-21 vzniesol obvinenie pre trestný   čin   poškodzovania   a ohrozovania   prevádzky   všeobecne   prospešného   zariadenia v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 182 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona proti obvineným A. B., J. C., M. C., R. F. a J. K.

Dňa 3. júla 2000 sťažovatelia splnomocnili obhajobou v predmetnej veci JUDr. R., ktorú následne ich otec J. L. 19. októbra 2000 vypovedal.

Dňa 6. júla 2000 boli vypočutí na OÚV PZ svedkovia L. K. ml. a L. K. st. Dňa   11.   júla 2000   krajská   prokuratúra   zamietla   sťažnosť   obvineného J.   C.   proti postupu prokurátora.

Dňa 12. júla 2000 boli vypočutí svedkovia J. B., P. B., M. S., K. P., H. N., G. N., F. N., J. L. a M. K.

Dňa 13. júla 2000 boli vypočutí svedkovia R. B., L. P., M. R., R. K. a F. G.Dňa   18.   júla 2000   okresný   súd   zamietol   žiadosť   obvineného   J.   C.   o prepustenie z väzby na slobodu.

Dňa   27.   júla   2000   OÚV   PZ   uznesením   spojil   na   spoločné   konanie   trestnú   vec obvinených zo 6. apríla 2000 a obvinených z 30. júna 2000. Ďalej JUDr. R. S. požiadal OÚV PZ o zabezpečenie zápisníc z výsluchov.

Dňa 31. júla 2000 sťažovatelia vypovedali splnomocnenie JUDr. T. E. z dôvodu, že si už zvolili iného obhajcu.

Dňa 8. augusta 2000 sťažovateľ 1 a obvinení J. C. a M. C. podali sťažnosť OÚV PZ proti uzneseniu vyšetrovateľa zo 6. apríla 2000.

Dňa 18. augusta 2000 krajská prokuratúra zamietla sťažnosť obvineného J. C.Dňa 21. septembra 2000 OÚV PZ nevyhovel sťažnosti sťažovateľa 1 proti uzneseniu zo 6. apríla 2000.

Dňa 22. septembra 2000 OÚV PZ podal prokuratúre podnet na podanie návrhu na predĺženie väzby.

Dňa 25. septembra 2000 prokuratúra zamietla sťažnosť sťažovateľa 1 proti uzneseniu zo   6.   apríla   2000   a vyrozumela   ho   o preskúmaní   postupu   vyšetrovateľa.   Ďalej   podala žiadosť okresnému súdu na predĺženie lehoty väzby.

Dňa 4. októbra 2000 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 95/00 predĺžil lehotu väzby do 6. januára 2001.

Dňa 10. októbra 2000 okresná prokuratúra podala krajskej prokuratúre správu vo veci a väzbe.

Dňa 13. októbra 2000 okresný súd ustanovil obvinenému R. F. obhajcu v predmetnej veci JUDr. M. K. Ďalej ustanovil obvinenému J. K. obhajcu JUDr. R. S.

Dňa 19. októbra 2000 sťažovatelia splnomocnili obhajobou v predmetnej veci JUDr. M. Z. Ďalej OÚV PZ ten istý deň pribral tlmočníčku Ing. L. P. na preloženie listu ako dôkazu do slovenského jazyka.

Dňa 20. októbra 2000 bol vypočutý na OR PZ obvinený A. B. Dňa 23. októbra 2000 prokuratúra zamietla sťažnosť obvinených J. C. a M. C. proti uzneseniu vyšetrovateľa z 30. júna 2000, pretože nie je dôvodná. Bol vypočutý obvinený A. B.Dňa 2. novembra 2000 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 98/00 zamietol žiadosť obvinených J. C. a M. C. o prepustenie z väzby na slobodu, žiadosti sťažovateľa 1 vyhovel a prepustil   ho   z väzby   ihneď   na   slobodu.   Ďalej   JUDr.   M.   K.   požiadal   OÚV   PZ o preštudovanie spisu v predmetnej veci.

Dňa 10. novembra 2000 boli vypočutí svedkovia T. K., I. K. a V. K.Dňa   14.   novembra   2000   podala   obvinená   M.   C.   sťažnosť   proti   uzneseniu   súdu z 2. novembra 2000 o trvaní väzby.

Dňa 17. novembra 2000 bol vypočutý sťažovateľ 1.Dňa   27.   novembra   2000   krajský   súd   ako   sťažnostný   súd   uznesením   sp.   zn. 2 To 203/00 zamietol sťažnosť obvinených J. C. a M. C. o prepustenie z väzby na slobodu a zrušil uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol sťažovateľ 1 prepustený z väzby na slobodu.

Dňa   14.   decembra   2000   podal   obhajca   sťažovateľa   1   JUDr.   M.   Z.   žiadosť prokuratúre o odstránenie prieťahov vyšetrovania.

Dňa 27. decembra 2000 prokuratúra vyrozumela sťažovateľa 1 o preskúmaní postupu vyšetrovateľa na základe žiadosti zo 17. novembra 2000 a zároveň podala súdu žiadosť o predĺženie lehoty väzby. Okresná prokuratúra podala správu o priebehu konania vo veci krajskej prokuratúre.

Dňa 4. januára 2001 okresný súd predĺžil lehotu väzby do 6. apríla 2001.Dňa 10. januára 2001 JUDr. M. K. podal návrh na zastavenie trestného stíhania.Dňa 22. januára 2001 podal sťažovateľ 1 prokuratúre sťažnosť na prešetrenie postupu vyšetrovania vo veci, väzobného dôvodu a postupu okresnej prokuratúry.

Dňa   8.   februára   2001   okresná   prokuratúra   predložila   spis   krajskej   prokuratúre z dôvodu preskúmania jej postupu.

Dňa 12. februára 2001 podali obvinení J. C. a M. C. žiadosť OÚV PZ, aby boli prípadné neodôvodnené prieťahy v konaní odstránené.

Dňa 23. februára 2001 podali obvinení J. C. a M. C. žiadosť okresnej prokuratúre o prepustenie z väzby na slobodu.

Dňa 26. februára 2001 krajská prokuratúra po preskúmaní postupu vo veci na základe sťažnosti   z   22.   januára   2001   nezistila   žiadne   porušenie   zákona   v postupe   okresnej prokuratúry a dôvodoch väzby. Čo sa týka postupu vyšetrovania, konštatovala, že nastali prieťahy v konaní.

Dňa 5. marca 2001 JUDr. M. Z., obhajca sťažovateľa 1, urgoval krajskú prokuratúru, aby mu oznámila výsledok prešetrenia postupu vo veci z 26. februára 2001.

Dňa 6. marca 2001 prokuratúra rozhodla, že nevyhovuje sťažnosti z 23. februára 2001.Dňa   14.   marca   2001   podal   obvinený   J.   C.   Prezidentskej   kancelárii   Slovenskej republiky (ďalej len „prezidentská kancelária“) žiadosť o udelenie milosti v prospech jeho a obvinenej M. C.

Dňa   26.   marca   2001   prokuratúra   odpovedala   sťažovateľovi   1   na   jeho   žiadosť zo 14. marca 2001 o opätovné preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Dňa 26. marca 2001 prokuratúra podala súdu žiadosť o predĺženie lehoty väzby.Dňa 3. apríla 2001 okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 38/01 žiadosti z 26. marca 2001 nevyhovel.

Dňa 5. apríla 2001 prokuratúra rozhodla prepustiť z väzby na slobodu sťažovateľa 1 a obvinených J. C. a M. C.

Dňa   10.   mája   2001   prezidentská   kancelária   zaslala   krajskej   prokuratúre   žiadosť o udelenie milosti zo 14. marca 2001.

Dňa 11. mája 2001 JUDr. M. K. požiadal OÚV PZ o odstránenie prieťahov v konaní.Dňa   21.   mája   2001   krajská   prokuratúra   zaslala   okresnej   prokuratúre   žiadosť o udelenie milosti zo 14. marca 2001.

Dňa   14.   júna   2001   prokuratúra   vyrozumela   sťažovateľa   1   o preskúmaní   postupu vyšetrovateľa na základe žiadosti zo 14. marca 2001.

Dňa   22.   júna   2001   okresná   prokuratúra   podala   krajskej   prokuratúre   správu o výsledku zisťovania z dôvodu žiadosti o milosť zo 14. marca 2001.

Dňa   2.   júla   2001   krajská   prokuratúra   navrhla   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky, aby sa vo veci žiadosti o udelenie milosti zo 14. marca 2001 nekonalo, pretože ju obvinení J. C. a M. C. zobrali späť.

Dňa   3.   septembra   2001   okresná   prokuratúra   podala   správu   vo   veci   krajskej prokuratúre a oznámila, že prípravné konanie trvá.

Dňa   3.   októbra   2001   OÚV   PZ   oznámil   prokuratúre,   že   v mesiacoch   október a november budú vykonané ďalšie vyšetrovacie úkony.

Dňa 4. októbra 2001 krajská prokuratúra požiadala okresnú prokuratúru, aby uviedla príčiny trvania prípravného konania. Okresná prokuratúra odpovedala, že vyšetrovateľ je vo veci absolútne nečinný od júna 2001.

Dňa   3.   januára   2002   prokuratúra   vyžiadala   od   OÚV   PZ   správu   o príčinách neskončenia prípravného konania.

Dňa   10.   januára   2002   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné konanie naďalej trvá.

Dňa   28.   januára   2002   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že vyšetrovanie sa nevykonáva a OÚV PZ napriek výzvam na podanie správy nereaguje.Dňa 2. mája 2002 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá.

Dňa   9.   mája   2002   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že vyšetrovanie sa naďalej nevykonávam, čo vyplýva zo správy o stave konania od OÚV PZ zo 7. mája 2002.

Dňa   12.   augusta   2002   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné konanie trvá a OÚV PZ napriek výzvam o podanie správy nereaguje.

Dňa   27.   augusta   2002   OÚV   PZ   odpovedal   prokuratúre,   že   vyšetrovateľ   je   na dovolenke.

Dňa   6.   septembra   2002   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ je naďalej nečinný napriek výzvam na podanie správy z dôvodu zaťaženosti.

Dňa   18.   decembra   2002   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné   konanie   trvá   a vyšetrovateľ   je   naďalej   nečinný   napriek   výzvam   na podanie správy.

Dňa 28. apríla 2003 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ je naďalej nečinný napriek výzvam na podanie správy pre jeho zaťaženosť.

Dňa   23.   októbra   2003   vyšetrovateľ   oznámil   prokuratúre,   že   nevykonáva   žiadne vyšetrovacie úkony.

Dňa   24.   októbra   2003   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné   konanie   trvá   a vyšetrovateľ   je   naďalej   nečinný   napriek   výzvam   na podanie správy.

Dňa 16. marca 2004 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ je naďalej nečinný napriek výzvam na podanie správy.Dňa 22. marca 2004 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ je naďalej nečinný napriek výzvam o podanie správy.

Dňa   25.   júna   2004   vyšetrovateľ   oznámil   prokuratúre,   že   nevykonáva   žiadne vyšetrovacie úkony.

Dňa 30. júna 2004 prokuratúra oznámila OR PZ, že vyšetrovateľ napriek výzvam je nečinný a vec trvá už štyri a pol roka.

Dňa 27. septembra 2004 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre a OR PZ, že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ je nečinný.

Dňa   19.   októbra   2004   OR   PZ   požiadalo   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej republiky o podanie správy o obvinenom J. K.

Dňa   21.   októbra   2004   ústav   na   výkon   väzby   zaslal   fotokópiu   úmrtného   listu obvineného J. K.

Dňa 23. novembra 2004 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Komárno zastavilo trestné stíhanie proti obvinenému J. K., pretože zomrel.

Dňa   17.   decembra   2004   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ nereaguje na výzvy.

Dňa   4.   januára   2005   OR   PZ   oznámilo   právnym   zástupcom   obvinených   čas uskutočnenia výsluchu svedkov v predmetnej veci.

Dňa   10.   januára   2005   OR   PZ   požiadalo   Protialkoholickú   a protitoxikomanickú ambulanciu v N. o oznámenie, či sú obvinení evidovaní v zozname alkoholikov.

Dňa 13. januára 2005 boli vypočutí poškodení E. T., M. D. a Š. B. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“) oznámil OR PZ, že obvinená M. C. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Dňa   14.   januára   2005   úrad   práce   oznámil   OR   PZ,   že   obvinení   J.   C.   a M. C. nepoberajú   žiadnu   štátnu   sociálnu   dávku.   Obvinený   J.   C.   nie   je   vedený   v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sťažovateľ 2 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 31. marca 2003.

Dňa 17. januára 2005 Obvodný úrad N. oznámil OR PZ, že obvinení nie sú vedení v evidencii priestupkov.

Dňa 18. januára 2005 Obecný úrad v B. oznámil OR PZ, že obvinený A. B. má v obci dobrú povesť. Mestský úrad v Š. oznámil OR PZ, že obvinený R. F. je prihlásený na trvalý pobyt v Š.

Dňa 19. januára 2005 Mestský úrad v N. oznámil OR PZ, že sťažovateľ 1 je ženatý a má jedno dieťa.

Dňa 20. januára 2005 úrad práce oznámil OR PZ, že obvinený R. F. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 7. apríla 2004.

Dňa 24. januára 2005 Obec D. oznámila OR PZ, že sťažovateľ 2 má v obci dobrú povesť. Obvinená M. C. je rozvedená, nezamestnaná, nebola na ňu podaná žiadna sťažnosť.Dňa 26. januára 2005 Obec D. oznámila OR PZ, že obvinený J. C. sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava.

Dňa   31.   januára   2005   úrad   práce   oznámil   OR   PZ,   že   obvinený   R.   F.   nie   je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Dňa 10. februára 2005 bol vypočutý svedok M. T.Dňa   11.   februára 2005   úrad   práce   oznámil   OR PZ,   že   sťažovateľ   1   bol   vedený v evidencii   uchádzačov   o zamestnanie   do   8.   novembra   2004   a   obvinený   A.   B.   nie   je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Dňa   7.   marca   2005   OR   PZ   oznámilo   právnym   zástupcom   obvinených   čas uskutočnenia výsluchu svedkov v predmetnej veci.

Dňa 16. marca 2005 bol vypočutý poškodený Z. S. a svedok P. O.Dňa 17. marca 2005 boli vypočutí svedkovia R. B., L. P., M. R., R. K., F. G., J. B., P. B., M. S., K. P. a V. K.

Dňa 18. marca 2005 boli vypočutí svedkovia H. N., G. N., J. L. a T. K. Svedkyňa M. K. sa nedostavila zo zdravotných dôvodov, čo aj vopred oznámila.

Dňa 30. marca 2005 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ nereaguje na výzvy.

Dňa 6. apríla 2005 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá a vyšetrovateľ podal správu o stave konania.

Dňa 27. apríla 2005 boli vypočutí svedkovia A. K. a Z. M.Dňa 16. mája 2005 OR PZ oznámilo právnym zástupcom obvinených, že 25. mája 2005 sa uskutoční výsluch obvinených a svedkov.

Dňa   24.   mája   2005   obvinená   M.   C.   splnomocnila   Mgr.   Š.   S.   na   obhajobu v predmetnej veci.

Dňa 25. mája 2005 boli vypočutí sťažovatelia, obvinení J. C. a M. C. a poškodený Z. S.Dňa 26. mája 2005 JUDr. E. B. odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb.Dňa 17. júna 2005 JUDr. E. B. vypovedal plnú moc obvinenému J. C.Dňa   23.   júna   2005   bol   vypočutý   obvinený   R.   F.   Ďalej   bol   vyhotovený   záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu každým obvineným a poškodeným v predmetnej veci. Dňa 30. júna 2005 OR PZ podalo prokuratúre návrh na podanie obžaloby. Dňa 12. júla 2005 prokuratúra vrátila vec na doplnenie.Dňa 21. júla 2005 OR PZ podalo okresnému súdu žiadosť o ustanovenie obhajcu obvinenému J. C.

Dňa 25. júla 2005 okresný súd ustanovil obvinenému J. C. obhajcu JUDr. Z. D. na zastupovanie v predmetnej veci.

Dňa   22.   septembra   2005   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné konanie trvá.

Dňa 23. septembra 2005 krajská prokuratúra žiadala okresnú prokuratúru o podanie správy vo veci.

Dňa   30.   septembra   2005   okresná   prokuratúra   podala   krajskej   prokuratúre   správu o stave veci.

Dňa 4. októbra 2005 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá.

Dňa 24. októbra 2005 bola vypočutá na OR PZ obvinená M. C. OR PZ požiadalo Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   (ďalej   len   „obvodné   oddelenie“)   o predvedenie obvineného J. C. na výsluch 24. októbra 2005. Obvodné oddelenie oznámilo OR PZ, že obvinený J. C. sa na adrese trvalého pobytu už dlhšiu dobu nezdržiava.

Dňa   26.   októbra   2005   OR   PZ   predložilo   prokuratúre   sťažnosť   obvinenej   M. C. a obvineného J. C. proti uzneseniu vyšetrovateľa.

Dňa 28. októbra 2005 prokurátor uznesením zamietol sťažnosť obvinenej M. C. proti uzneseniu vyšetrovateľa.

Dňa   8.   novembra   2005   OR   PZ   požiadalo   obvodné   oddelenie   o predvedenie obvineného J. C. s tým, aby bol zaistený pri preberaní sociálnych dávok na pošte.

Dňa 20. novembra 2005 obvodné oddelenie oznámilo OR PZ, že obvinený J. C. sa na adrese trvalého pobytu už dlhšiu dobu nezdržiava.

Dňa   15.   decembra   2005   okresná   prokuratúra   podala   krajskej   prokuratúre   správu o stave veci.

Dňa   20.   decembra   2005   okresná   prokuratúra   oznámila   krajskej   prokuratúre,   že prípravné konanie trvá.

Dňa 23. marca 2006 OÚV PZ podal okresnej prokuratúre správu o stave veci.Dňa 27. marca 2006 okresná prokuratúra oznámila krajskej prokuratúre, že prípravné konanie trvá.

Dňa 10. apríla 2006 OR PZ požiadalo okresný súd o zrušenie ustanovenia obhajcu pre   obvineného   J.   C.,   pretože   nejde   o povinnú   obhajobu.   Ďalej   bol   obvinený   J.   C. predvedený   obvodným   oddelením   na   výsluch.   Bol   vyhotovený   záznam   o preštudovaní vyšetrovacieho spisu obvineným J. C. a obvinenou M. C.

Dňa 18. apríla 2006 okresný súd zrušil opatrenie o ustanovení obhajcu obvinenému J. C.Dňa 28. apríla 2006 OR PZ podalo prokuratúre návrh na podanie obžaloby.

2. Vec vedená Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 66/06 - súdne konanie

Dňa 17. mája 2006 bola podaná obžaloba proti obvineným K. L., N. L., A. B., J. C., M. C. a R. F. pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona.

Dňa 23. mája 2006 bola vec pridelená sudcovi JUDr. M. H.Dňa 6. septembra 2006 prokuratúra požiadala okresný súd o nariadenie hlavného pojednávania.

Dňa 24. októbra 2006 okresný súd nariadil verejné zasadnutie na 6. december 2006.Dňa 27.   októbra   2006   okresný   súd   vyzval obvinených, aby oznámili súdu,   či   si zvolili obhajcu.

Dňa 31. októbra okresný súd vyzval JUDr. M. Z., obhajcu sťažovateľov, aby do 15 pracovných dní písomne oznámil súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov.Dňa   20.   novembra   2006   JUDr.   M.   Z.   podal   súdu   návrh   na zastavenie   trestného stíhania z dôvodu, že vyšetrovanie trvalo neúmerne dlho od roku 2000 do 2006.

Dňa   30.   novembra   2006   JUDr.   M.   K.,   obhajca   obvineného   R.   F.,   požiadal   súd o oslobodenie   od   povinnosti   obhajovať   obvineného,   pretože   bol   vymenovaný   za prokurátora. Zároveň oznámil, že jeho nástupcom je JUDr. R. S.

Dňa   6.   decembra   2006   sa   vo   veci   uskutočnilo   verejné   zasadnutie,   ktoré   bolo odročené na 24. január 2007 kvôli neúčasti obvinených A. B., J. C., M. C. a R. F.

Dňa 9. januára 2007 okresný súd oznámil obvineným, že verejné zasadnutie určené na 24. január 2007 sa neuskutoční, pretože obvinení A. B., J. C., M. C. a R. F. neprevzali súdnu zásielku, a preto súd bude pátrať po ich pobyte.

Dňa 9. januára 2007 si súd vyžiadal správy o trvalom pobyte obvinených A. B., J. C., M. C. a R. F.

Dňa 17. januára 2007 Obecný úrad v D. odpovedal súdu, že trvalý pobyt obvineného J. C. nie je známy. Obvinená M. C. má trvalý pobyt v obci V.

Dňa 19. januára 2007 Mestský úrad v Š. oznámil súdu, že trvalý pobyt obvineného R. F. mu nie je známy.

Dňa 23. januára 2007 Obecný úrad v B. oznámil súdu, že obvinený A. B. sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje.

Dňa   16.   februára   2007   okresný   súd   vyžiadal   správu   od   Obecného   úradu   vo   V. o trvalom pobyte obvinenej M. C. Súd ďalej zaslal prokuratúre všetky správy o trvalom pobyte obvinených.

Dňa 22. februára 2007 Obecný úrad vo V. oznámil súdu miesto trvalého pobytu obvinenej M. C.

Dňa   4.   mája   2007   prokuratúra   navrhla   súdu   zabezpečiť   prítomnosť   obvinených, ktorých   pobyt   nie   je   známy,   procesnými   spôsobmi   (pátranie,   predvedenie,   príkaz   na zatknutie).

Dňa 4. júna 2007 súd vyzval obvineného R. F., aby oznámil, či si zvolí obhajcu, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody a ide o povinnú obhajobu.

Dňa 27. júna 2007 obvinený R. F. odpovedal súdu na výzvu, pričom navrhol, aby mu súd pridelil obhajcu.

Dňa 20. novembra 2007 prokuratúra požiadala súd,   aby sa   o obžalobe urýchlene konalo.

Dňa 14. januára 2008 okresný súd ustanovil obvinenému R. F. obhajkyňu JUDr. L. K. Ďalej nariadil verejné zasadnutie na 20. marec 2008.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-768/KN- 99,   postupom   Okresnej   prokuratúry   Komárno   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pv 4/00 a postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/06 dochádza k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v zmysle   ktorej   uvedené   základné   práva   sa   chránia   aj   v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02).

Judikatúra   ústavného   súdu a ESĽP   sa ustálila   v tom,   že   otázka,   či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných závažných trestných činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu   o naplnenie   účelu   trestného   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   orgány   činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania, vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach danej trestnej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s jej skupinovým   charakterom,   a to   najmä   predvolávaním   obvinených   a svedkov.   Doterajší neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   trestného   konania   však   ústavný   súd   nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani riaditeľ KR PZ, okresná prokurátorka a ani krajský prokurátor, ale ani predseda okresného súdu vo svojich vyjadreniach nenamietali zložitosť napadnutej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavaných veciach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   OR   PZ,   okresnej   prokuratúry a okresného súdu v napadnutých veciach.

3.1 Vec vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Komárno pod sp. zn. ČVS: OUV-768/KN-99

Pokiaľ ide o postup OR PZ v napadnutom konaní, predovšetkým treba konštatovať, že   prípravné   konanie   v danej   veci   vo   vzťahu   k sťažovateľom   sa   začalo   6.   apríla   2000 (v uvedený deň bolo vznesené obvinenie proti sťažovateľom) a bolo ukončené 28. apríla 2006,   keď   bol   podaný   návrh   na   podanie   obžaloby.   Prípravné   konanie   (vo   vzťahu k sťažovateľom)   trvalo   teda   6   rokov,   pričom   počas   tejto   doby   bol   vyšetrovateľ   OR   PZ v danej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov   nečinný,   konkrétne   od 17. novembra 2000 do 23. novembra 2004. Uvedená nečinnosť vyšetrovateľa OR PZ nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas štyroch rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako obvinení v predmetnej veci   počas   trestného   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (mutatis mutandis II. ÚS 195/05). Uvedené obdobie nečinnosti vyšetrovateľa OR PZ z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je netolerovateľné,   pričom   vec   bolo   potrebné posúdiť   aj   s ohľadom   na   jej   povahu (podľa ESĽP „mimoriadne citeľný zásah do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený“, nehovoriac už o tom, že sťažovateľ 1 a ďalší obvinení boli po dobu   asi   jedného   roka   vo   vyšetrovacej   väzbe)   a význam   pre   sťažovateľov.   K uvedeným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania účastníkov, ale v dôsledku postupu vyšetrovateľa OR PZ. Navyše ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že OR PZ   dlhú   dobu   doslova   ignorovalo   pokyny   dozorujúceho   prokurátora,   ktorý   opakovane „konštatoval   okrem   iného   pretrvávanie   prieťahov   na   strane   vyšetrovateľa,   čo   písomne vyšetrovateľovi vytkol“ a rovnako „písomne signalizoval riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ   Komárno   pretrvávajúce   prieťahy,   nepodanie   správy   zo   strany   vyšetrovateľa   ani vyrozumenia o prijatých opatreniach zo strany jeho nadriadeného. Požiadal ho, aby vec bola urýchlene a v náležitej kvalite ukončená...“.

3.2 Vec vedená Okresnou prokuratúrou Komárno pod sp. zn. Pv 4/00

Ústavnému   súdu   neušlo   pozornosti   úsilie   okresnej   prokuratúry   (a   krajskej prokuratúry,   ktorá   však   nie   je   účastníkom   tohto   konania),   ktorým   sa   v rámci   svojej právomoci   snažila   zabezpečiť,   aby   napadnuté   prípravné   konanie   bolo   bez   zbytočných prieťahov. Na túto skutočnosť ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri rozhodovaní o výške priznaného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľom.   Ako   to   z chronológie   súvisiacich spisov   vyplýva,   okresná   prokuratúra   počas   štyroch   rokov   nečinnosti   OR   PZ   približne dvadsaťkrát vytýkala nečinnosť vyšetrovateľa OR PZ alebo urgovala vykonanie úkonov v danej   veci,   avšak   tieto   prostriedky   nápravy   sa   ukázali   byť   neúčinnými,   teda   iba formálnymi.   Skutočnosť,   že   okresná   prokuratúra   -   hoci   o tom   mala informácie   -   počas štyroch rokov nečinnosti vyšetrovateľa OR PZ neposkytla efektívnu ochranu sťažovateľom, nemožno hodnotiť inak, ako porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Obranu okresnej prokurátorky spočívajúcu v tom, že „prokurátor nemá vo vzťahu k vyšetrovateľovi disciplinárnu právomoc, nemôže zasahovať do deľby jeho práce ani ju organizovať“, v okolnostiach danej veci nebolo možné akceptovať, pretože tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   resp.   v primeranej   lehote.   Okrem   toho   možno   využiť   aj   inštitút odňatia veci vyšetrovateľovi, čo sa v predmetnom prípade ukázalo byť napokon účinným prostriedkom nápravy, veď aj podľa okresnej prokurátorky „prokurátor dňa 07. 04. 2005 obdržal správu z ktorej zistil, že vec bola pridelená novému vyšetrovateľovi. Tento začal vo veci priebežne konať a vyšetrovanie ukončil s návrhom na podanie obžaloby.“.

3.3 Vec vedená Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 66/06

Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   predovšetkým   treba konštatovať, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov krátkodobo opakovane nečinný v období od 23. mája 2006 do 24. októbra 2006 (päť mesiacov) a od 27. júna 2007 do 14. januára 2008 (šesť mesiacov). Okresný súd teda najmenej   počas   jedenástich   mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako obžalovaní v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Samo osebe by však tieto krátkodobé nečinnosti   neznamenali aj porušenie označených   základných práv sťažovateľov,   pretože okresný súd vykonal vo veci pojednávanie a tiež pátral po pobyte niektorých obžalovaných. Uvedená nečinnosť okresného súdu však nadobudla charakter zbytočných prieťahov najmä podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v kontexte neprimerane dlhého trestného konania v danej veci. K prieťahom pritom v podstate nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale aj v dôsledku postupu súdu.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu, že k prieťahom mohlo dôjsť „s poukazom na množstvo trestných vecí, ktoré konajúci sudca súčasne vybavoval“, a že k týmto „mohlo dôjsť bez subjektívneho zavinenia“ sudcu, nemožno akceptovať.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Pokiaľ predseda súdu poukazuje na to, že v danom prípade nedošlo k subjektívnemu zavineniu konajúceho sudcu, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené   základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na uvedené skutočnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno v zastúpení Krajským riaditeľstvom   Policajného zboru   v Nitre v konaní vedenom   pod sp.   zn. ČVS: OUV-768/KN-99, postupom Okresnej prokuratúry Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 4/00 a Okresným súdom Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/06, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   uvedený   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   každému v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím aj na povahu veci a na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   ako   aj   na   podiel   jednotlivých orgánov   činných   v trestnom   konaní   na   vzniknutých   prieťahoch   považuje   vo   vzťahu k OR PZ za primerané v sume každému po 60 000 Sk a vo vzťahu k okresnej prokuratúre za primerané v sume každému po 20 000 Sk.

Pretože v postupe okresného súdu boli zistené iba ojedinelé a pomerne krátkodobé zbytočné prieťahy, ústavný súd dospel k záveru, že v prípade okresného súdu už aj samotné konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a v bode 4.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 19. decembra 2006, podanie sťažnosti 20. decembra 2006   a   podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   ostatných   účastníkov   konania z 18. marca 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát po 2 730   Sk,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného   sťažovateľa   predstavujú   sumu 5 460 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony   pri   zastupovaní   „dvoch   alebo   viacerých   osôb“,   t.   j.   na   sumu   4   368   Sk.   Spolu s režijným   paušálom   ku   každému   úkonu   (2   x   164   Sk   v roku   2006)   v prípade   dvoch sťažovateľov   tvorí   náhrada   trov   za   dva   úkony   vykonané v roku   2006   sumu   9   064   Sk. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008, patrí odmena pre jedného sťažovateľa v sume 2 540,80 Sk (základná sadzba 3 176 Sk znížená o 20 %) a k tomu režijný paušál v sume   190   Sk,   preto   v prípade   dvoch   sťažovateľov   tvorí   náhrada   trov   za   jeden   úkon vykonaný v roku 2008 zaokrúhlene sumu 5 272 Sk.

Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   predstavujú   sumu   14   336   Sk v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008