znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 11/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003 prerokoval sťažnosť V. K., bytom B., vo veci odškodnenia za prieťahy v súdnom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. augusta 2002 doručené podanie V. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní Č. sp. 10 C 143/90“, ktorým žiadal „o odškodné za prieťahy v súdnom konaní vo výške 50.000,- Sk“. V podaní sťažovateľ uviedol, že „12 rokov je dosť dlhá   doba,   aby   som   dovolal   spravodlivého   rozhodnutia“.   Z priloženého   dokladu   – vyjadrenia   k spisu   sp.   zn.   10   C   143/90   z 27. septembra   2001   vyplýva,   že   Okresný   súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veci už „rozsudkom“ rozhodol.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd   sťažovateľa   vyzval listom z 11. septembra   2002   sp.   zn.   Rvp   1151/02,   aby   predložil   splnomocnenie   udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a doplnil podanie z 9. augusta 2002 tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ bol zároveň poučený o tom, že ak uvedené nedostatky podania nebudú odstránené, ústavný súd ho v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť. Následne sťažovateľ doručil ústavnému súdu vyjadrenie z 25. septembra 2002, v ktorom   okrem   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   výzvu   ústavného   súdu o odstránenie nedostatkov podania nereagoval.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania. Sťažovateľ bol vo výzve ústavného súdu poučený o tom, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy musí   okrem   iného   obsahovať   označenie,   ktoré   základné   práva   alebo   slobody   sa   podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.   Sťažovateľ   tieto   nedostatky   podania   neodstránil.   Namiesto   toho   podal   žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu.

Každý návrh na začatie konania musí spĺňať aspoň také náležitosti, ktoré umožňujú ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Rovnaké podmienky musia byť splnené aj v prípade   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom (III. ÚS 75/02).   Sťažovateľ   v podaní   označenom   ako   „Sťažnosť   na   prieťahy   v súdnom konaní“ žiadal „o odškodné za prieťahy v súdnom konaní vo výške 50.000,- Sk“. Ústavný súd však o takejto žiadosti nemá právomoc rozhodovať nezávisle od splnenia podmienok ustanovených v čl. 127 ods. 1 ústavy.

Okrem toho z dokladu, ktorý sťažovateľ k podaniu pripojil (vyjadrenie k spisu sp. zn. 10 C 143/90   z 27.   septembra   2001),   vyplýva,   že   okresný   súd   už   vo   veci   „rozsudkom“ rozhodol.   Pokiaľ sťažovateľ podaním mienil namietať porušenie základného práva podľa čl.   48 ods.   2   ústavy   postupom   okresného súdu,   ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému právu v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany   porušenie   základného   práva   ešte   trvalo   (napr.   I.   ÚS   34/99,   III.   ÚS   20/00, II. ÚS 55/02).

Pretože   predmetný   návrh   na   začatie   konania   (sťažnosť)   v predloženej   podobe nespĺňal   náležitosti,   ktoré   pre   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava a zákon o ústavnom súde, a sťažovateľ ho nedoplnil v súlade s výzvou ústavného súdu, bolo potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. januára 2003