znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 11/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2002 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. O., bytom K. n/K., vo veci vydania osvedčenia o odbornej   a etickej   spôsobilosti   na   výkon   zdravotnej   starostlivosti   v odbore   všeobecné lekárstvo a porušenia Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Regionálnej lekárskej komory v Čadci a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. O.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 28. januára 2002 doručené podanie MUDr. M. O., bytom K. n/K. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť proti rozhodnutiu RLK v Čadci podľa Ústavy SR, čl. 127“, ktoré na výzvu ústavného súdu sťažovateľka doplnila podaním z 20. februára 2002 (ďalej len „sťažnosť“). V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že sa domáha vydania rozhodnutia o vydanie osvedčenia o odbornej   a etickej   spôsobilosti   na   výkon   zdravotnej   starostlivosti   v odbore   všeobecné lekárstvo,   ktoré   je   potrebné   pre   výkon   obvodného   lekára   v neštátnych   zdravotníckych zariadeniach, a namietala v tejto súvislosti postup Regionálnej lekárskej komory v Čadci (ďalej   len   „odporca“),   ktorá   v rozpore   s Ústavou   Slovenskej   republiky   a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyhovela jej žiadosti pre nepreukázanie potvrdenia o odbornej praxi v odbore všeobecné lekárstvo za posledných 6   rokov. Podľa sťažovateľky došlo tým k diskriminácii a obmedzovaniu podnikateľskej činnosti, pretože odporcovi predložila doklad o odbornej praxi v odbore všeobecné lekárstvo, ale staršieho dáta ako za posledných 6 rokov.

Keďže   návrh   nespĺňal   podmienky   vyplývajúce   z   §   20   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľku   listom   z 1.   februára   2002,   aby vytýkané   nedostatky   v lehote   15   dní   odstránila   tak,   že   ústavnému   súdu   predloží splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na zastupovanie v konaní pred   ústavným   súdom   a návrh   doplní   v zmysle   výzvy   ústavného   súdu.   Súčasne   bola poučená   o možnosti   odmietnutia   jej   sťažnosti   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí.

Sťažovateľka na túto výzvu ústavného súdu odpovedala listom z 20. februára 2002, v ktorom   uviedla:   „nakoľko   táto   kauza   je   jednoznačná,   takže   nepotrebujem   obhajobu advokátom, čo je veľmi nákladné“.

Pretože sťažovateľka do dnešného dňa nepredložila splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom, ktoré podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde musí byť pripojené ku každému návrhu na začatie konania, o čom   bola   sťažovateľka   poučená,   ústavný   súd   nemohol   prihliadať   na   uvedený   dôvod neodstránenia tohto nedostatku návrhu na začatie konania a sťažnosť sťažovateľky podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 6. marca 2002