znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 109/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   februára   2013 predbežne prerokoval sťažnosť K. P., V., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky,   podľa   čl.   11   ods.   1 a   čl.   36   ods.   1   a 3   Listiny   základných   práv a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/11 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 128/2011 a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. decembra 2012 doručená sťažnosť K. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny, ako aj základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/11 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 128/2011 a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v súdnom spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s prísl. proti Slovenskej republike – Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 65/11. Okresný súd rozsudkom č. k. 3 C 65/11-76 z 18. augusta 2011 žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa krajský súd rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   15   Co   128/2011   z 24. októbra   2012,   ktorým   potvrdil prvostupňový rozsudok.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... uzatvoril dňa 11. januára 2010 ako budúci predávajúci so spoločnosťou K., s. r. o.... ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve...

V ustanovení čl. II Zmluvy... sa sťažovateľ ako budúci predávajúci zaviazal, že do 10 dní od písomnej výzvy budúceho kupujúceho uzavrie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra K. pre katastrálne územie   K.   na   liste   vlastníctva   číslo   2923.   Tento   záväzok   budúceho   predávajúceho   bol bezpodmienečný.

Podľa čl. III Zmluvy... bola kúpna cena stanovená nasledovne: A/   V   prípade,   že   na   liste   vlastníctva   ku   dňu   uzavretia   kúpnej   zmluvy...   nebudú evidované žiadne iné údaje vo forme tiarch... v časti C predmetného listu vlastníctva alebo vo forme akýchkoľvek obmedzujúcich alebo informatívnych poznámok vzťahujúcich sa na predmet kúpy alebo budúceho predávajúceho... zmluvné strany stanovujú výšku kúpnej ceny na sumu 800.000,- EUR.

B/   V   prípade,   že   na   liste   vlastníctva   ku   dňu   uzavretia   kúpnej   zmluvy...   budú evidované ťarchy alebo akékoľvek obmedzujúce alebo informatívne poznámky vzťahujúce sa   na   predmet   kúpy   alebo   budúceho   predávajúceho...   zmluvné   strany   stanovujú   výšku kúpnej ceny na sumu 400.000,- EUR...

Spoločnosť   K.,   s.   r.   o.   ako   budúci   kupujúci,   v   súlade   so   Zmluvou...   vyzvala sťažovateľa ako budúceho predávajúceho, výzvou zo dňa 9. júna 2010, na uzavretie kúpnej zmluvy   podľa   Zmluvy   o   budúcej   zmluve.   Sťažovateľ   výzvu   na   uzavretie   kúpnej   zmluvy prevzal dňa 11. júna 2010...

Sťažovateľ po doručení výzvy... prostredníctvom svojho právneho zástupcu, požiadal Správu   katastra...   o   vyhotovenie   výpisu   z   listu   vlastníctva   číslo   2923   vedeného   pre katastrálne územie K. a o nahliadnutie do zbierky listín, z čoho zistil nasledovné:

Správe katastra K. (ďalej len „správa katastra“; pozn.) dňa 21. mája 2010 doručila spoločnosť G., s. r. o. Návrh na zápis poznámky, ktorým žiadala zapísať poznámku o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom pod spisovou značkou A0510003...

Na základe tohto návrhu Správa Katastra... zapísala poznámku aj k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva číslo 2923 pre katastrálne územie K.. Konanie bolo vedené pod číslom P 253/10, s číslom zmeny 457/2010...

Správa   katastra...   nemala   na   list   vlastníctva   číslo   2923   vedený   pre   katastrálne územie K. poznámku týkajúcu sa vyššie označeného rozhodcovského konania nikdy zapísať, keďže   neboli   splnené   podmienky   na   vykonanie   takéhoto   zápisu   podľa   §   38   a   nasl. Katastrálneho zákona a ani podľa § 29 Vyhlášky... (č. 461/2009 Z. z., pozn.)

Správa katastra... vydala Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 5. augusta 2010 vedené pod číslom konania X 80/10, ktorým predmetnú poznámku z listu vlastníctva   číslo   2923   vedeného   pre   katastrálne   územie   K.   vymazala.   Samotná   Správa katastra..., potvrdila nezákonnosť zápisu tejto poznámky, keď v Rozhodnutí o oprave chyby uvádza,   že   poznámka   o   konaní   vedenom   Stálym   rozhodcovským   súdom   pod   spisovou značkou A0510003 nemala byť do katastra nehnuteľností nikdy zapísaná z nasledovných dôvodov:

- predmetom rozhodcovského konania nebol spor o nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na citovaných listoch vlastníctva a ani určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,

- spoločnosť, ktorá podala návrh na zápis poznámky nebola oprávnená takýto návrh podať,

- predmetom žaloby nebolo ani určenie vecného práva k nehnuteľnosti,

- návrh na zápis poznámky smeroval voči osobe s iným dátumom narodenia a s iným trvalým pobytom a teda nekorešpondoval s údajmi na citovaných listoch vlastníctva. Návrh   na   vklad   vlastníckeho   práva   do   katastra   nehnuteľností   podľa   uzatvorenej kúpnej zmluvy bol Správe katastra v K. doručený 23. júna 2010. Správa katastra v K. vklad vlastníckeho práva povolila a ako vlastníka nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo 2923 pre katastrálne územie K. zapísala spoločnosť K., s. r. o.

Nezákonná poznámka o rozhodcovskom konaní bola z listu vlastníctva číslo 2923 vedeného   pre   katastrálne   územie   K.   vymazaná   až   po   nadobudnutí   právoplatnosti rozhodnutia   o   oprave   chyby   v katastrálnom   operáte   X   80/10   z   5.   augusta   2011,   ktoré nadobudlo právoplatnosť až 27. augusta 2011...“.

4.   Sťažovateľ   so   závermi   prvostupňového   ani   odvolacieho   súdu   o neexistencii príčinnej   súvislosti   medzi   konaním   správy   katastra   pri   nezákonnom   zápise   poznámky a škodou, ktorá mu vznikla, nesúhlasí z týchto dôvodov:

„Aj keď predmetná poznámka bola Správou katastra v K. zapísaná v katastrálnom konaní P 253/10 pod číslom zmeny 457/2010 nezákonne, sťažovateľ nemal inú možnosť ako postupovať podľa platne uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve z 11. januára 2010... V prípade ak by Správa katastra... neporušila zákon, k zápisu predmetnej poznámky do   katastra   nehnuteľností   by   nedošlo,   kúpna   cena   by   predstavovala   800.000,-   EUR. Namiesto toho však spoločnosť K., s. r. o. ako kupujúci bola povinná zaplatiť sťažovateľovi ako   predávajúcemu   kúpnu   cenu   iba   vo   výške   400.000,-   EUR,   čo   jednoznačne   bolo   v príčinnej   súvislosti   s   nesprávnym   postupom   Správy   katastra   K.   a   zápisom   právne neodôvodnenej informatívnej poznámky.“

5. Podľa názoru sťažovateľa „činnosťou Správy katastra... pri výkone verejnej moci vznikla sťažovateľovi škoda, za ktorú zodpovedá podľa zákona 514/2003 a je povinný ju žalobcovi nahradiť štát – Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky...“

6. Sťažovateľ tvrdí, že „Postupom Správy katastra... ako aj postupom a Rozsudkom Okresného   súdu...   z   18.   augusta   2011...   v spojení   s postupom   a Rozsudkom Krajského súdu... z 24. októbra 2012 došlo k neprimeranému zásahu do jeho práva vlastniť majetok a tým, že mu... nebolo priznané právo na náhradu škody bolo porušené aj jeho základné ústavné právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.“.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1.   Postupom   a   Rozsudkom   Krajského   súdu...   z   24.   októbra   2012   vedeným   pod spisovou   značkou   15   Co   128/2011-120   v   spojení   s   postupom   a   Rozsudkom   Okresného súdu... z 18. augusta 2011, vedeným pod číslom konania 3 C 65/11-76 a postupom Správy katastra   v K.   a   zápisom   poznámky   v   konaní   P   253/10   boli   porušené   základné   práva sťažovateľa:

-   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím   a   nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 zákona číslo 460/1992 Zb. Ústavy... a podľa čl. 36 ods. 3 Listiny...,

- právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny...,

- právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny...

2.   Rozsudok Krajského súdu...   z 24. októbra 2012 vedený pod spisovou značkou 15 Co 128/2011-120 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (čl. 11 ods. 1 listiny) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy (čl. 36 ods. 3 listiny) každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

10. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom správy katastra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   P   253/10,   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/2011 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 128/2011 a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012 boli porušené jeho v sťažnosti označené práva (body 1 a 7).

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol postup   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   65/2011   a   jeho   rozsudok z 18. augusta 2011. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup v konaní mu predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ využil, a o odvolaní rozhodol krajský súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde. Uvedený právny záver sa vzťahuje aj na postup správy katastra [a jeho zápis poznámky v katastrálnom operáte (liste vlastníctva)], ktorý bol jednak predmetom konania   o náhrade   škody   a tiež   bolo   samotnou   správou   katastra   odstránené   pochybenie v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodnutím č. k. X 80/10 z 5. augusta 2010 o výmaze predmetnej poznámky z listu vlastníctva (pozri tiež bod 3).

13.   Pokiaľ   ide   o   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   sp.   zn.   15   Co   128/2011 z 24. októbra 2012, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho rozsudkom, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto súdu, na základe ktorých však podľa názoru sťažovateľa, aj keď vyplývali z dostatočne zisteného   skutkového   stavu   veci,   a to   že «Skutočnosť,   že   Správa   katastra...   zápisom predmetnej poznámky porušila zákon mal za preukázanú Okresný súd..., keď v odôvodnení svojho Rozsudku doslova uviedol, že „skutočne kataster urobil chybu pri zápise poznámky na   príslušné   LV-čko...   je   nezákonná   a  ...   tam   nemá   byť“.   So   záverom   o nesprávnom úradnom postupe Správy katastra... sa stotožnil aj Krajský súd..., keď uviedol, že „Správa katastra... si náležitým spôsobom nepreverila identifikačné údaje dotknutej osoby, čím došlo k nesprávnej poznámke aj na LV», neboli nadväzne na to prijaté správne právne závery («Aj keď Okresný súd... prijal záver, že Správa katastra... zápisom predmetnej poznámky porušila   zákon,   žalobu   zamietol   s odôvodnením,   že   podľa   neho   „neexistuje   príčinná súvislosť medzi chybným úradným postupom žalovaného a zníženou kúpnou cenou – škodou žalobcu   (sťažovateľa)“.   S konštatovaním   súdu   prvého   stupňa   o neexistencii   „príčinnej súvislosti   medzi   chybným   úradným   postupom   žalovaného   a škodou   sťažovateľa spočívajúcou   v znížení   kúpnej   ceny“   sa   stotožnil   aj   odvolací   súd   v odôvodnení   svojho rozsudku.». Sťažovateľ v jeho veci konajúcim všeobecným súdom vytýkal najmä nesprávny výklad a aplikáciu zákonných predpisov (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov; zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších   predpisov)   a z toho vychádzajúce nesprávne právne posúdenie veci (pozri body 4 až 6).

II.A K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny   prístup   k   súdu,   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   súdu   o   veci   konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných   súdov,   alebo v   prípade,   že účinky   výkonu tejto právomoci   všeobecným   súdom   nie sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).

15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1 listiny) označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v   danej   veci   nebola   vylúčená   právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa a rozsudkom sp. zn. 15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012 sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy (resp. listiny).

16. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel   k   záveru,   že   krajský   súd   svoje   rozhodnutie,   ktorým   potvrdil   prvostupňové rozhodnutie   ako   vecne   správne,   náležite   odôvodnil,   čo   potvrdzuje   jeho   argumentácia vychádzajúca   z   v   konaní   zisteného   skutkového   stavu   a   na   tomto   základe   vyvodených právnych záverov. Krajský   súd   v   odôvodnení   svojho   rozsudku   oboznámil   rozhodnutie okresného súdu v merite veci, podstatné časti okresným súdom zisteného skutkového stavu a   jeho   právne   názory   a   závery   vychádzajúce   z   výsledkov   v   prvostupňovom   konaní vykonaného   dokazovania.   Ďalej   oboznámil   odvolaciu   argumentáciu   sťažovateľa a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. Ďalej krajský súd uviedol:

„Krajský súd... (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10   ods.   1   Zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   O.   s.   p.)   preskúmal   napadnutý   rozsudok,   ako   aj   konanie   mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého   dospel   k   správnym   skutkovým   zisteniam   ak   konštatoval   neexistenciu   príčinnej súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a škodou žalobcu spočívajúcou v znížení kúpnej ceny.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

V   súlade   s   cit.   ustanoveniami   predpokladmi   vzniku   zodpovednosti   za   škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym   úradným   postupom   sú   nezákonné   rozhodnutie   orgánu   štátu,   resp.   orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi   nezákonným   rozhodnutím   orgánu   štátu,   resp.   orgánu   verejnej   moci   alebo   jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. je nesprávny úradný postup orgánu štátu. Zo skutkových   zistení   prvostupňovým   súdom   vyplýva,   že   žalovaný   prostredníctvom   svojej organizačnej zložky - Správy katastra v K. vykonal zápis poznámky v zmysle § 38 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pod č. zmeny 457/2010 o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R., a. s. aj na LV č. 2923 kat. úz. K. Konanie pred rozhodcovským súdom sa pritom netýkalo žalobcu,   ale   K.   P.   s dátumom   narodenia....   Správa   katastra   v K.   ako   orgán   oprávnený k vykonaniu   poznámky   si   náležitým   spôsobom   nepreveril   identifikačné   údaje   dotknutej osoby, čím došlo k nesprávnej poznámke aj na LV č. 2923 kat. úz. K.

Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 38 katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd zdôrazňuje, že samotná poznámka má   informatívny   charakter   a   nezakladá   vznik,   zmenu   alebo   zánik   práv   a   povinnosti k nehnuteľnostiam, ktoré príslušná správa katastra vedie vo svojej evidencii. Vykonanie informatívnej poznámky na liste vlastníctva je preto možné považovať iba za úradný postup katastra.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 v katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzniknutou na strane žalobcu je potrebné odvolacím súdom dodať, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda dňa 21. júna 2010 žalobca preukázateľne vedel, že uvedená poznámka nezodpovedá   skutočnosti,   keďže   sa   netýka   jeho   osoby.   Informatívna   poznámka   tak nenaplnila materiálnu stránku svojej podstaty a na liste vlastníctva č. 2923 figurovala len formálne.   Práve   skutočnosť,   že   táto   okolnosť   musela   byť   žalobcovi   v   čase   uzatvorenia kúpnej zmluvy známa, svedčí v prospech žalovaného. Pokiaľ totižto žalobca aj za uvedenej situácie pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so zníženou kúpnou cenou o 400 000 Eur, sám   svojim   konaním   zapríčinil   vznik   škody,   teda   bezprostrednou   príčinou   škody   nie   je nesprávny úradný postup žalovaného. Konanie žalobcu smerujúce k uzatvoreniu zmluvy preto správne prvostupňový súd považoval za účelové. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už nebola   informatívna   poznámka   pre   žalobcu   záväzná   a   samotné   neskoršie   vydanie rozhodnutia Správy katastra v K. o oprave chyby v katastri bolo len formálnym odstránením tejto chyby.

S   poukazom   na   uvedené   odvolací   súd   sa   opakovane   stotožňuje   s prvostupňovým súdom v závere, že medzi zápisom informatívnej poznámky a škodou vzniknutou na strane žalobcu neexistuje príčinná súvislosť a škodu, spočívajúcu v zmenšení majetku si žalobca zapríčinil   sám   svojím   formalistickým   prístupom   k   vzniknutej   situácii.   Tomuto   záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že Správa katastra v K. bez akýchkoľvek problémov vykonala vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho ešte pred rozhodnutím o oprave chyby v katastri.

Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že pokiaľ si účastníci zmluvy o budúcej zmluve v   čl.   III   bod   1   dohodli   rozdielne   kúpnu   cenu,   zámerom   takejto   dohody   bolo   ochrániť kupujúceho pred nepredvídateľnými zmenami právnych vzťahov k predmetu kúpy a nie pred nepravdivými, nezáväznými skutočnosťami,

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola konštatovaná neexistencia príčinnej súvislosti medzi úradným postupom žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, ktorá skutočnosť z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto jasný a zrozumiteľný a z tohto pohľadu aj preskúmateľný.   Pre   takéto   posúdenie sú ďalšie hypotetické úvahy prvostupňového   súdu právne irelevantné a tak aj odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nepodstatné. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže tento si ich neuplatnil.“

17. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010, I. ÚS 506/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane   ich   dôvodov   a   námietok.   V   zmysle   svojej   judikatúry   považuje   ústavný   súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej,   alebo   aj   extrémne   nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a   právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

18. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom   konania,   ale   len   na   tie,   ktoré   majú   pre   vec   podstatný   význam,   prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   právo   účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery   napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

19.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dôvody   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn. 15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových   okolností   prípadu   a   relevantných   právnych   noriem.   Toto   rozhodnutie nevykazuje   znaky   svojvôle,   nevyhodnocuje   nové   (relevantné)   dôkazy   a   právne   závery, konštatuje   dostatočne   zistený   skutkový   stav,   k   čomu   krajský   súd   dospel   na   základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

20. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1 listiny). S prihliadnutím na odôvodnenosť   napadnutého   rozhodnutia,   ako   aj   s   poukazom   na   to,   že   obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech   v   konaní   (obdobne   napr.   II.   ÚS   218/02,   III.   ÚS   198/07,   II.   ÚS   229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.B

21.   Sťažovateľ   súčasne   namietal   aj   porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (resp. čl. 11 ods. 1 listiny) a základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, resp. čl. 36 ods. 3 listiny (pozri tiež body 1 a 7) už uvedeným postupom a rozhodnutiami vo veci konajúcich všeobecných súdov.

22.   Ústavný   súd   podľa   svojej   stabilizovanej   judikatúry   (napr.   II.   ÚS   78/05, I. ÚS 310/08,   I.   ÚS   208/2011)   zastáva   názor,   že   všeobecný   súd   spravidla   nemôže   byť sekundárnym   porušovateľom   základných   práv   a   práv   hmotného   charakteru,   ku   ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy (čl. 11 ods. 1 listiny), ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce   z   čl.   46   až   čl.   48   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Inak   povedané, o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a tiež aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bolo možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.

23. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie základného práva aj podľa čl. 46 ods. 3 ústavy (resp. čl. 36 ods. 3 listiny), a to len z dôvodu svojvoľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci (t. j. záverov) napadnutých rozhodnutí menovaných súdov. Ústavný súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným článkom ústavy (listiny), ktorý mal byť podľa sťažovateľa taktiež porušený. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu (a ani okresného súdu) a možným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení sťažovateľovho práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy (čl. 36 ods. 3 listiny).

24.   Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   a   záverov   odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

25. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013