znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 109/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej   prokuratúry   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2   Pv   221/03   a   postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kpt 284/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2010   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 221/03 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kpt 284/03.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   podal   podnet   na   trestné   konanie   dňa   24.   02.   1999   na   Okresnú prokuratúru v Trnave, vyšetrovanie viedlo Okresný úrad vyšetrovania v Trnave ponižujúcim spôsobom proti spravodlivosti tak, že neustále boli chránení páchatelia až do stavu takmer premlčania trestného činu, keď trestné stíhanie bolo začaté pár dni pred premlčaním, preto má konanie vyznačený rok až 2003...

Okresná   a   Krajská   prokuratúra   v   Trnave   húževnato   nekonala   a   opakovane   vec zastavovala s tým, že zločinci nespáchali trestný čin, hoci spáchali jednoznačný trestný čin neoprávneného   obohatenia   podvodom,   poškodzovanie   veriteľa   a   to   po   dobu   takmer 11rokov.   Až   uznesenie   Generálnej   prokuratúry   urobil   stop   kriminálnej   činnosti prokurátorov uznesením z dňa 15. 12. 2009 sp. zn.: XV/2 Pz 119/09-4...

6x zastavili trestné konanie policajti, 2x prokurátori OP Trnava a 2x to potvrdili prokurátori z KP Trnava. Celkovo bol brutálne porušený zákon 10x. Štát konal v prospech zločincov a keď sťažovateľ označí tento štát za zločinecký, Ústavný súd to považuje za hrubý jazyk. Ale označenie zločinecký štát je pravdivé vyjadrenie! Napokon trestná vec stále nie skončená spravodlivým rozhodnutím a potrestaním zločincov. Títo dostali dosť času na majetkové prevody, keď súdy v Trnave odmietali vydať predbežné opatrenie opakovane a prokurátori   odmietali   zabezpečiť   nároky   poškodeného   zločineckým   protizákonným spôsobom.

Štát   -   policajti,   prokurátori   a   sudcovia   konali   v   prospech   zločincov   a   budúci rozsudok bude nevykonateľný… Tomuto sa nesmierne teší sudca L., B., K., H., M., celý Ústavný súd, dokonca aj vrátnik...

Sťažovateľ   žiada   o   ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   Ústavným   súdom z dôvodov, že bude úspešný jednoznačne, nemá prostriedky na zaplatenie advokáta, je bez príjmov od mája 2006, žije na dlh a pod tlakom nečinnosti štátu, ktorý je nečinný a čisto skriminalizovaný. Štát sa stará iba o blaho zločincov. Sťažovateľ navrhuje ako advokáta JUDr. I. M., ako zábezpeku spravodlivosti.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:„II.A.   Okresná   prokuratúra   v   Trnave   a   Krajská   prokuratúra   v   Trnave   hrubo porušovali, základné práva D. B. garantované čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ďalej čl. 3, čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

II.B. Okresná a Krajská prokuratúra v Trnave sú povinní zaplatiť zadosťučinenie vo výške škody s príslušenstvom, každá 500.000 Eur D. B. v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Okresný prokurátor a Krajský prokurátor v Trnave sú povinní doručiť D. B. písomne   ospravedlnenie   za   protizákonné   vyčínanie   štátu   a   za   protizákonnú   ochranu zločincov…

II.D.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnej   prokuratúre   v   Trnave   odovzdať   obžalobu na súdne konanie do konca 30. januára 2010, inak je povinná zaplatiť D. B. satisfakciu ďalších 500.000 Eur v lehote do konca februára 2010.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že pri skúmaní náležitostí sťažnosti zistil, že jej obsahom sú aj výroky hrubo urážlivé a útočné, napr. „kriminálnej činnosti prokurátorov... označenie zločinecký   štát   je   pravdivé   vyjadrenie..., prokurátori odmietali   zabezpečiť   nároky poškodeného   zločineckým   protizákonným   spôsobom... Štát   -   policajti,   prokurátori a sudcovia konali v prospech zločincov... Tomuto sa nesmierne teší sudca L., B., K., H., M.,   celý   Ústavný   súd  ,   dokonca   aj   vrátnik...   štátu,   ktorý   je   nečinný   a čisto skriminalizovaný... Štát sa stará iba o blaho zločincov... za protizákonné vyčíňanie štátu a za protizákonnú ochranu zločincov.“.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a používa neadekvátne výroky na orgány verejnej moci a ich príslušníkov, všeobecné súdy i ústavný súd, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty tak k prokuratúre, všeobecným súdom, ako aj ústavnému súdu.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k   predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v   zmysle   ktorej   „V   zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a   rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný   súd   opakovane   uvádza,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí návrhu   na   začatie   konania   na   ústavnom   súde   je   primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní. V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť odmietnutý pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany   ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu je aj primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní,   na   čo   už   bol   sťažovateľ   niekoľkými predchádzajúcimi   rozhodnutiami   ústavného   súdu   upozornený   (napr.   III.   ÚS   65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08, I. ÚS 64/09), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   ďalšieho   právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010