znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 108/06-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. O. H., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., B., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 157/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 157/04 p o r u š i l základné právo Ing. O. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   157/04 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. O. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   O.   H. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   9 665 Sk (slovom   deväťtisícšesťstošesťdesiatpäť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. A. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 29. marca 2006 č. k. I. ÚS 108/06-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing.   O.   H.,   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr.   A.   K.,   B.,   ktorou   namietala   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 157/04.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že návrhom podaným na okresnom súde 29. júla 2004 sa sťažovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 157/04 domáha rozvodu manželstva s Dr. M. H. (ďalej len „odporca“). Podľa názoru sťažovateľky okresný súd koná v jej veci bezdôvodne so zbytočnými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav jej právnej neistoty.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „(...) Máme   za   to,   že   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   IV,   pod sp. zn. 19   C   157/04   nastali   evidentné   prieťahy   v   konaní.   V   dôsledku   týchto   prieťahov v konaní   utrpela   sťažovateľka   nemajetkovú   ujmu,   akou   je   hlboká   neistota   z   frustrácie vyvolanou neúmerne dlhou dobou riešenia sporu. (...)

V tomto prípade úplne zlyhalo zabezpečenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní. Sme presvedčení, že prioritným záujmom súdov by malo byť   aj   rýchle riešenie   rodinných   sporov,   najmä v prípade,   keď z manželstva pochádza mal. dieťa a zotrvávanie v manželskom zväzku nie je už ďalej možné, ba priam ohrozuje existenciu sťažovateľky. Sme si vedomí veľkej preťaženosti súdov, máme však za to, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby za situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika   nevie   alebo   nemôže   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov súdu. V dôsledku prieťahov v konaní bola úplne narušená dôvera sťažovateľa v súdnictvo pôsobiace na území Slovenskej republiky a v účinnú právnu ochranu. (...) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote v konaní porušené boli, čo priznal aj samotný Okresný súd Bratislava IV., nakoľko od podania návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu nebol schopný do dnešného dňa vo veci meritórne rozhodnúť. (...)“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Právo sťažovateľky Ing. O. H. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru o   ochrane ľudských   práv a   základných slobôd,   postupom   Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 157/04, porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava IV. sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 157/04 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. O. H. (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- Sk (slovom štyridsať tisíc slovenských korún), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava IV. do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava IV je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   4.000,-   Sk   (za   dva   úkony   právnej   pomoci   á   1.850,-   Sk,   prevzatie prípadu a spísanie sťažnosti + 2 x 150,- Sk režijný paušál), na účet právneho zástupcu sťažovateľky (...), do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predsedníčka   JUDr.   M.   Č.   listom sp. zn. Spr. 3657/05   z 2.   mája   2006   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 16. mája 2006.

2.1   Predsedníčka   okresného súdu   vo   svojom   vyjadrení okrem   popisu   procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní uviedla, že:

„Z prehľadu vykonaných úkonov zákonnou sudkyňou od podania návrhu na začatie konania dňa 29. 7. 04 až do 31. 12. 05 musím s poľutovaním konštatovať, že vo veci boli prieťahy v konaní.

Prieťahy v konaní sú spôsobené ako z príčin subjektívnych, tak objektívnych. Pre objektívne posúdenie veci je potrebné zdôrazniť, že časté dlhotrvajúce práceneschopnosti, nedostatočné personálne obsadenie sudcov na Okresnom súde Bratislava IV k nápadu vec a   k   počtu   nevybavených   vecí,   negatívne   ovplyvňuje   zabezpečenie   riadneho a bezprieťahového konania pri rovnomennom zaťažení všetkých sudcov súdu.

Zároveň Vám oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní (...).“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Na   základe   vyjadrenia   Okresného   súdu   Bratislava   IV.   zo   dňa   02.   05.   2006,   v ktorom samotná predsedníčka súdu skonštatovala, že vo veci boli prieťahy v konaní, trváme na podanej sťažnosti v plnom rozsahu.

Zároveň   súhlasíme   s tým,   aby   (...)   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od pojednávania o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 157/04:

- 29. júl 2004 – sťažovateľka sa návrhom podaným na okresnom súde domáhala rozvodu manželstva, pričom požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 18.   august   2004   –   sťažovateľka   sa   informovala   o stave   konania   a okresnému   súdu oznámila aktuálnu adresu odporcovho zamestnávateľa;

- 8. september 2004 – odporca oznámil okresnému súdu aktuálnu adresu jeho bydliska za účelom doručovania písomností;

- 25.   október   2004   –   sťažovateľka,   zastúpená   už   právnou   zástupkyňou,   upravila   svoj pôvodný   návrh,   ktorý   doplnila   aj   o návrh   na   určenie   vyživovacej   povinnosti   odporcu k maloletej dcére pochádzajúcej z manželstva;

- 15. december 2004 – okresný súd zaslal sťažovateľke na vyplnenie tlačivo o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch za účelom rozhodnutia o jej žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov (sťažovateľke doručené 3. januára 2005);

- 13. január 2005 – okresnému súdu bolo doručené sťažovateľkou vyplnené tlačivo o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch;

- 24. január 2005 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila posledné spoločné bydlisko účastníkov;

- 7. február 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila okresnému súdu požadovaný údaj;

- 22.   február 2005 – okresný   súd zisťoval na Obecnom   úrade P. informácie o bydlisku účastníkov;

- 2. marec 2005 – okresnému súdu bola doručená správa od Obecného úradu P.;

- 21.   marec   2005   –   okresný   súd   opätovne   zaslal   sťažovateľke   na   vyplnenie   tlačivo o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch;

- 4.   máj   2005   –   okresný   súd   požiadal   sťažovateľku,   aby   zaslala   vyplnené   tlačivo o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch;

- 26.   máj   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   sťažovateľkou   vyplnené   tlačivo o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch;

- 20. júl 2005 – okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 27. júl 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku ešte pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia z 20. júla 2005 (právoplatné 17. augusta 2005) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh;

- 18. august 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok;

- 6. september 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. október 2005;

- 20. september 2005 – okresný súd zaslal návrh sťažovateľky z 29. júla 2004 na vyjadrenie odporcovi, ktorého rovnako ako aj sťažovateľku vyzval na predloženie potvrdenia o výške ich   príjmu   a ustanovil   maloletej   kolízneho   opatrovníka   (odporcovi   nebola   zásielka doručená, pretože nebola zaslaná na adresu, ktorú odporca oznámil okresnému súdu ešte 8. septembra 2004);

- 10. október 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľky doplnila návrh, v ktorom žiadala, aby maloletá bola po rozvode zverená do výchovy a starostlivosti sťažovateľky;

- 11.   október   2005   –   okresný   súd   bez   uvedenia   dôvodu   zrušil   termín   pojednávania z 31. októbra 2005 a nariadil nový termín na 20. marec 2006;

- 20.   marec   2006   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   z dôvodu   vyžiadania súvisiacich spisov (sp. zn. 13 P 1/05 a sp. zn. 25 P 511/05) odročené na 22. jún 2006.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   157/04   o návrhu   sťažovateľky,   ktorým   sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   nemožno pripísať   na   vrub   zložitosti   prerokovávanej veci. V tejto   súvislosti   možno   pripomenúť,   že   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období od 13. januára 2005 do 20. júla 2005 (viac ako 6 mesiacov), pričom v tomto období okresný súd zisťoval u právnej zástupkyne sťažovateľky ako aj na Obecnom úrade P. posledné spoločné bydlisko účastníkov, aj keď tento údaj bol okresnému súdu známy už z podania   sťažovateľky   z 25.   októbra   2004   a rovnako   okresný   súd   opakovane   zisťoval aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery sťažovateľky, aby mohol rozhodnúť o jej žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov, aj napriek tomu, že tieto údaje mu boli známe už 13. januára 2005; a od 11. októbra 2005 do 20. marca 2006 (viac ako 5 mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas jedenástich mesiacov vo veci nevykonal v podstate žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Táto nečinnosť by však nemusela znamenať aj porušenie označených základných práv sťažovateľky, charakter zbytočných prieťahov   však   nadobudla   najmä   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru   v kontexte   neprimerane dlhého,   viac   ako   poldruharočného   konania   okresného   súdu   v danej   citlivej   veci. K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale v dôsledku   postupu   súdu.   Uvedené   obdobie   nečinnosti   nie   je   možné   ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o rozvode a najmä o úprave práv   a povinností   k maloletému   dieťaťu)   a význam   pre   sťažovateľku.   V tejto   súvislosti ESĽP už zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85). Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).

V súvislosti   s obranným   tvrdením   predsedníčky   okresného   súdu,   že „časté dlhotrvajúce práceneschopnosti, nedostatočné personálne obsadenie sudcov na Okresnom súde   Bratislava   IV   k nápadu   vecí   a k počtu   nevybavených   vecí,   negatívne   ovplyvňuje zabezpečenie   riadneho   a bezprieťahového   konania   pri   rovnomernom   zaťažení   všetkých sudcov   súdu“, ústavný   súd   konštatuje,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 a dohovor   v čl.   6   ods.   1   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov   spravodlivosti,   aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva   prijatie   účinných   opatrení.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk, ktoré odôvodnila v podstate nasledovne: „ V dôsledku týchto prieťahov v konaní   utrpela   sťažovateľka   nemajetkovú   ujmu,   akou   je   hlboká   neistota   z frustrácie vyvolanou neúmerne dlhou dobou riešenia sporu.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím najmä na celkovú dĺžku konania a na význam konania pre sťažovateľku považuje   za   primerané   v   sume   20 000   Sk,   tak   ako   je   to   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 14. decembra 2005, podanie sťažnosti 20. decembra   2005   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu zo 16. mája 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena dvakrát 2 501 Sk a režijný paušál dvakrát 150 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2006, patrí odmena v sume 2 730 Sk a režijný paušál 164 Sk [podľa § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c),   §   16   ods.   3   a   §   20   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 8 196 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 1557,24 Sk (pretože právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH, o čom predložila potvrdenie), t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove po zaokrúhlení sumu 9 753 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatnila   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   vyčíslila   celkove   v sume   9 665 Sk, ústavný   súd   -   keďže   to   nie   je   v rozpore   s platnými súvisiacimi   predpismi   -   jej   priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006