znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 108/03-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003 prerokoval sťažnosť K. J., bytom V. n/T., vo veci porušenia práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 217/01-104 z 25. septembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. J.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. decembra 2002   doručené   podanie K.   J.,   bytom   V. n/T.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   označené ako „Moja sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR z 12. 12. 2002“ (ďalej len „sťažnosť“), vo veci   porušenia   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 217/01-104 z 25. septembra 2002 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) z dôvodu, že bolo rozhodnuté napriek tomu, že jej zástupca J. P., V. n/T., podaním z 22. septembra 2002 vzniesol v tejto veci námietku zaujatosti a podal trestné   oznámenie   pre trestný   čin   v ňom   uvedený.   Sťažovateľka   žiadala   napadnutý rozsudok,   ktorým   bola   jej   žaloba   o zaplatenie   sumy   20   400   Sk   s prísl.   podaná   proti odporcovi   v označení   Nemocnica   s poliklinikou   Vranov   nad   Topľou   zamietnutá,   zrušiť a uložiť krajskému súdu konať vo veci.   Zároveň sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50   000   Sk.   Túto   sťažnosť   spolu   so sťažovateľkou podpísal aj J. P., V. n/T.

Spolu   so   sťažnosťou   sťažovateľka   podala   „námietku   zaujatosti   proti   sudcom Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v senátoch   predsedu   Ľ.   D.,   predsedu   J.   M., predsedníčky   Ľ.   G.   a predsedu   L.   M.“,   žiadala   ich   vylúčenie   „z   prejednávania a rozhodovania   mojej   sťažnosti   podľa   článku   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky z 12. 12. 2002“, pretože „u uvedených sudcov je podozrenie z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa par. 158 ods. 1 Tr. zák“, a odvolala sa na spisové značky konaní, v ktorých vo veci sťažností podaných zástupcom sťažovateľky ústavný súd rozhodoval v senátoch I. ÚS, II. ÚS, III. ÚS a IV. ÚS.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa §   53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak (...) g) rozhodoval vylúčený sudca (...).

Dovolanie   podľa   §   237   OSP   je   účinným   právnym   prostriedkom,   ktorý   zákon poskytuje účastníkovi na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Jeho použitie je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv   a slobôd   pred   ústavným   súdom   (pozri   napr.   I.   ÚS   115/02).   Zo   sťažnosti   však nevyplýva, že by sťažovateľka použila tento právny prostriedok, ktorý jej Občiansky súdny poriadok poskytuje na ochranu práva, ktorého porušenie namietala v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných práv a slobôd, a preto rozhodol o nej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na námietku zaujatosti sudcov ústavného súdu, ktorú sťažovateľka spolu s podaním predmetnej   sťažnosti   vzniesla,   nebolo   možné   prihliadať   ani   o nej   rozhodovať,   pretože uvedený dôvod (odhliadnuc od jeho všeobecnosti a neurčitosti) nemôže vyvolať procesné účinky vylúčenia sudcu ústavného súdu v zmysle ustanovení § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde, je svojou povahou v rozpore s podstatou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a v konečnom dôsledku na jeho základe uplatnenú námietku zaujatosti treba považovať za zneužitie práva na sťažnosť vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej   medzinárodnej   zmluvy   o ľudských   právach   a základných   slobodách   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2003