znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 107/2013-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., Č., S., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Košice   I   č.   k.   32   K 12/2012-60 z 18. júna 2012, č. k. 32 K 12/2012-71 z 10. júla 2012 a č. k. 32 K 12/2012-78 z 23. júla 2012,   predvolaním   Okresného   súdu   Košice   I vydaným   vo   veci   sp.   zn.   32   K 12/2012 z 23. júla 2012, ktorým Okresný súd Košice I nariadil pojednávanie na 18. september 2012, uznesením   Okresného   súdu   Košice I č. k.   32   K 12/2012-90   zo   4.   septembra   2012, upovedomením   Okresného   súdu   Košice   I vydaným   4.   septembra   2012   vo   veci sp. zn. 32 K 12/2012 o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenej platobnej schopnosti dlžníkom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd”)   bola 1. októbra 2012 faxom (3. októbra 2012 poštou) doručená sťažnosť spoločnosti E., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaniami zo 16. októbra 2012, 17. októbra 2012 a 22. októbra 2012, a návrh na vydanie dočasného opatrenia vo veci namietaného porušenia práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotveného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)   č.   k.   32   K 12/2012-60   z 18.   júna   2012   (správne   8. júna   2012,   pozn.),   č. k.   32 K 12/2012-71   z 10.   júla   2012   a   č.   k.   32   K 12/2012-78   z 23. júla   2012,   predvolaním okresného súdu vydaným vo veci sp. zn. 32 K 12/2012 z 23. júla 2012, ktorým okresný súd nariadil   pojednávanie   na   18. september   2012,   uznesením   okresného   súdu   č. k.   32 K 12/2012-90 zo 4. septembra 2012, upovedomením okresného súdu vydaným 4. septembra 2012 vo veci sp. zn. 32 K 12/2012 o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenej platobnej schopnosti dlžníkom a postupom, ktorý mu predchádzal.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola v   procesnom   postavení   dlžníčky   v konkurznom   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 32 K 12/2012. Predmetná vec bola pridelená sudkyni JUDr.   S G. (ďalej len „zákonná   sudkyňa“),   ktorá „bola   od   4.   júna   2012   práceneschopná   a z toho   dôvodu zastupujúci   sudca   v I.   rade   JUDr.   J.   T.   podľa   rozvrhu   práce   na   kalendárny   rok   2012 vybavoval agendu 32 K“. Sťažovateľka ďalej uviedla, že predmetná konkurzná vec bola 26. júla 2012 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. P. V., ktorý „dňa 4. septembra 2012 vydal upovedomenie o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníkovi“ a toho istého dňa uznesením č. k. 32 K 12/ 2012-90 ustanovil dlžníčke (t. j. sťažovateľke, pozn.) predbežnú správkyňu.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľky „postupom   súdu   pri   prideľovaní   veci   návrhu spoločnosti E., s. r. o. na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky a rozhodnutiami vydanými   v   tomto   konaní   bolo   porušené   jej   právo   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi zakotvené v článku 48 ods. 1 ústavy a v článku 6 ods. 1 dohovoru a právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 ústavy a v článku 6 ods. 1 dohovoru“. Po citovanom ustanovení § 3 ods. 3, § 51 ods. 1 až 4 a ods. 6 až 9 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)   sťažovateľka   konštatovala,   že „Je   teda   nepochybné,   že   všetky   uznesenia   v predmetnej veci, ktoré boli vydané JUDr. J. T., sudcom zastupujúcim JUDr. S. G., boli vydané sudcom, ktorý v predmetnej veci nebol zákonným sudcom.“. Sťažovateľka ďalej citovala ustanovenia § 19, § 196, § 198 ods. 1 až 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a v závere vyslovila názor, „že všetky úkony súdu vykonané do pridelenia veci JUDr. P. V. boli vykonané nezákonným sudcom. Z dôvodu, ktorý bol uvedený vyššie, sa javí aj pridelenie veci, náhodným výberom JUDr. P. V. ako nie také, ktoré napĺňa právo sťažovateľky na zákonného sudcu, keďže k tomuto nedošlo v časových súvislostiach, v ktorých mala byť vec náhodným výberom sudcovi pridelená. Z uvedeného dôvodu, platí aj pre všetky úkony vykonané v predmetnej veci JUDr. P. V., nie sú v súlade s právom sťažovateľky nebyť odňatá zákonnému sudcovi.“

4.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil   porušenie   ňou označených základných práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom postupom a rozhodnutiami   okresného   súdu   (bod   1),   zakázal   okresnému   súdu „pokračovať v porušovaní namietaných práv“, zrušil predmetné rozhodnutia a vrátil vec okresnému súdu na   ďalšie   konanie.   Súčasne   žiadala   o priznanie   náhrady   trov   konania   a   (podaním zo 4. októbra   2012)   o   vydanie „dočasného   opatrenia“ –   odloženie   vykonateľnosti označených rozhodnutí (bod 1).

5.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   sa   na   základe   žiadosti ústavného súdu k veci písomne vyjadrili aj účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom   sp.   zn.   1   Spr   V/437/2012   z 24.   októbra   2012   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu listom z 3. januára 2013.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Navrhovateľ: E. s. r. o., N.,   podaním   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa   30.   05.   2012   navrhol,   aby   súd   vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: E. s. r. o., Č., S.

Na základe Rozvrhu práce na rok 2012 bola vec pridelená 30. 05. 2012 sudkyni tunajšieho súdu, JUDr. S. G.

V zmysle Opatrenia predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 22. 05. 2012 (1SprR/22/2012)   zastavil   predseda   tunajšieho   súdu   s   účinnosťou   od   01.   06.   2012 prideľovanie   nápadu   sudkyni   tunajšieho   súdu,   JUDr.   S.   G.,   v   agendách   32K,   32R   a 32NcKR. Dodatok č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2012 (1SprR/23/2012 zo dňa 23. 05. 2012) len deklaroval zastavenie prideľovania nápadu sudkyni tunajšieho súdu, JUDr. S. G., v agendách 32K, 32R a 32NcKR, pričom zároveň odkázal na Opatrenie predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 22. 05. 2012 (1SprR/22/2012).

Posledným dňom, v ktorom mohla súdna vec menovanej sudkyni napadnúť, bol deň 31. 05. 2012.

Tunajší súd uznesením zo dňa 08. 06. 2012, č. k. 32 K/12/2012-60, ktoré nadobudlo právoplatnosť   dňa   16.   06.   2012,   vyzval   navrhovateľa,   aby   v   lehote   10   dní   odo   dňa doručenia predmetného uznesenia písomne odstránil vo výrokovej časti uznesenia uvádzané nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu. Predmetné rozhodnutie vydal zastupujúci sudca zákonnej sudkyne v I. rade, JUDr. J. T.

Nakoľko   navrhovateľ   návrh   riadne   doplnil,   uznesením   zo   dňa   10.   07.   2012, č. k.: 32 K/12/2012-71,   začal   súd   voči   dlžníkovi:   E.   s.   r.   o.,   Č.,   S.   konkurzné   konanie. Predmetné rozhodnutie vydal zastupujúci sudca zákonnej sudkyne v I. rade, JUDr. J. T. Uznesením   zo   dňa   23.   07.   2012,   č.   k.   32   K/12/2012-78,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2012, uložil dlžníkovi, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť a uložil   mu   povinnosť   predložiť   súdu   v   tej   istej   lehote   súdom   požadované   dokumenty. Predmetné rozhodnutie vydal zastupujúci sudca zákonnej sudkyne v I. rade, JUDr. J. T. Menovaný sudca v danej veci na deň 18. 09. 2012 vytýčil taktiež termín pojednávania za účelom osvedčovania platobnej schopnosti dlžníka.

V zmysle Opatrenia predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 25. 07. 2012 (1SprR/31/2012) v súlade s ust. § 51 ods. 4 písm. a/ zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, prerozdelil predseda tunajšieho súdu s účinnosťou od 25. 07. 2012 veci sudkyne tunajšieho súdu, JUDr. S. G., v agendách 32K, 32R a 32NcKR náhodným výberom na vybavenie sudcom: JUDr. P. V., JUDr. J. T. a JUDr. R. Z.

Súdna   vec   vedená   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn.   32   K/12/2012   bola   na   základe uvedeného opatrenia dňa 26. 07. 2012 pridelená sudcovi tunajšieho súdu, JUDr. Pavlovi Vargovi.

Nakoľko   dlžník   v   lehote,   ktorá   mu   uplynula   dňa   21.   08.   2012   neosvedčil   svoju platobnú schopnosť súd dňa 04. 09. 2012 zrušil termín pojednávania, ktoré sa malo konať dňa   18.   09.   2012.   V   ten   istý   deň,   teda   dňa   04.   09.   2012,   rozhodol   súd   uznesením č. k. 32 K/12/2012-91   o   ustanovení   predbežného   správcu   Ing.   S.   M.,   a to   náhodným výberom. Termín pojednávania zrušil a predmetné rozhodnutie vydal zákonný sudca JUDr. P. V. Nie   je   možné   súhlasiť   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   v   danej   veci   rozhodoval v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania nezákonný sudca. Tak JUDr. G., resp. zastupujúci sudca v I. rade, JUDr. J. T., ako aj JUDr. P. V. boli podľa nášho názoru zákonnými sudcami   v zmysle platného   Rozvrhu práce   na rok   2012.   Naopak   práve sťažovateľka   si nesplnila svoju povinnosť vo vzťahu k osvedčovaniu svojej platobnej schopnosti, ktorá jej vyplývala   z   uznesenia   zo   dňa   23.   07.   2012,   č.   k.   32   K/12/2012-78,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2012. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľky, že práceneschopnosť zákonnej sudkyne JUDr. G. dosiahla 6 týždňov dňa 15. 07. 2012 a preto od 16. 07. 2012 nebola zákonnom sudkyňou v danej súdnej veci. Je síce pravdou, že k zastaveniu nápadu sudkyni JUDr. G. v agendách 32K, 32R a 32NcKR došlo dňa 22. 05. 2012 na základe Opatrenia   predsedu   súdu   s   účinnosťou   od 01. 06.   2012,   avšak   nie   z   dôvodu práceneschopnosti   danej   sudkyne.   Z   dôvodu   práceneschopnosti   danej   sudkyne   došlo   k prerozdeleniu vecí danej sudkyne až Opatrením predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 25. 07. 2012. Nepravdivé je aj tvrdenie sťažovateľky, že v prípade, keď je konkrétny   sudca   práceneschopný   po   dobu   dlhšiu   ako   6 týždňov,   prestáva   byť   ex   lege zákonným sudcom vo veciach, ktoré sú mu v zmysle rozvrhu práce riadne pridelené.“

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v úvode svojho stanoviska z 3. januára 2013 k vyjadreniu okresného súdu uviedla podstatu sťažnosti z 1. októbra 2012: «Zo sťažnosti, jej príloh   a   podania   zo   dňa   22.   10.   2012   a   jeho   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta porušenie svojho práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi, ktoré je zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a   porušenie práva   na spravodlivé súdne   konanie   zakotvené   v článku   46 ods.   3 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Košice I vydanými v konaní sp. zn. 32 K/12/2012 označenými v   sťažnosti   a   postupom,   ktorý   im   predchádzal.   Sťažovateľka   videla   porušenie   svojich namietaných práv predovšetkým v týchto skutočnostiach:

1. v   tom,   že   vec   bola   dňa   30.   5.   2012   pridelená   náhodným   výberom   sudkyni Okresného   súdu   Košice   I   JUDr.   S.   G.   napriek   tomu,   že   z   Dodatku   k   Rozvrhu   práce Okresného Súdu Košice I, ktorý bol vydaný dňa 23. 5. 2012 pod číslom SprR/23/2012, sa, v časti II článok 5, obchodnoprávny úsek pod číslom 19 uvádza „zastavuje sa prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. vo vybavovaných agendách 32K, 32R a 32NcKR (opatrenie predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012-1SprR/22/2012),

2. v tom, že napriek tomu, že JUDr. S. G. bola práceneschopná od 4. 6. 2012 a doba jej neprítomnosti dosiahla 6 týždňov 15. 7. 2012, ešte dňa 23. 7. 2012 vydal JUDr. J. T., ako zastupujúci sudca JUDr. S. G., uznesenie, ktorým uložil sťažovateľke osvedčenie jej platobnej   schopnosti   a   predloženie   listín   uvedených   vo výroku   citovaného   uznesenia.   Z podkladov, ktoré sa stali známe sťažovateľke neskôr, zároveň vyplynulo, že už dňa 21. 6. 2012 vydal predseda Okresného súdu Košice I opatrenie 1SprR/28/2012, ktorým zastavil prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. z dôvodu práceneschopnosti trvajúcej viac ako 15 pracovných dní. Z tohto opatrenia vyplýva, že práceneschopnosť JUDr. S. G. začala dňa 31. 5. 2012 a 6 týždňov neprítomnosti tejto sudkyne uplynulo dňa 12. 7. 2012,

3. v tom, že sťažovateľke bol spolu s uznesením zo dňa 23. 7. 2012 doručený návrh navrhovateľky   bez   toho,   aby   súčasťou   tohto   návrhu   a   listín   k   nemu   pripojených   bolo podanie a listiny, ktoré navrhovateľka predložila súdu podaním zo dňa 20. 6. 2012.» V ďalšej časti svojho vyjadrenia polemizovala s tvrdeniami okresného súdu, najmä v súvislosti s termínom zastavenia nápadu (prideľovania) vecí zákonnej sudkyni a dôvodmi zastavenia nápadu. Na podporu svojich tvrdení poukázala (a súčasne aj interpretovala) na relevantné právne normy (§ 51, § 57 zákona o súdoch) a na vec sa vzťahujúce ustanovenia rozvrhu práce a dodatkov k nemu, ako aj na príslušné opatrenia predsedu okresného súdu, pričom možno konštatovať v zásade totožnosť jej argumentácie v sťažnosti a v predloženom vyjadrení. („Sťažovateľka   preto   v celom   rozsahu   poukazuje   na   argumentáciu   uvedenú v sťažnosti, aj v podaní zo dňa 22. októbra 2012“).

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

8.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   už   uvedené   tvrdenie   sťažovateľky,   že postupom   okresného   súdu   v konkurznom   konaní   a jeho   uzneseniami   došlo   k porušeniu označených základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom (bod 1).

9. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10.   Sťažnosťou   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   32   K 12/2012-60 z 8. júna 2012   nadobudlo   právoplatnosť   16.   júna   2012   a uznesenie   č.   k.   32   K 2012-71 z 10. júna 2012 dňa 17. júla 2012. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 1. októbra 2012, teda (v tejto časti) po uplynutí dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

III.

11.   Sťažovateľka   ďalej   namietala   porušenie   označených   práv („nebyť   odňatý zákonnému   sudcovi   a na   spravodlivé   súdne   konanie“) uznesením   okresného   súdu č. k. 32 K 12/2012-78 z 23. júla 2012, ktorým jej bolo uložené, aby sa „vyjadrila k návrhu na   vyhlásenie   konkurzu...   a osvedčila   svoju   platobnú   schopnosť“, a uznesením č. k. 32 K 12/2012-90   zo   4.   septembra   2012   o   ustanovení   predbežného   správcu sťažovateľke (uznesením z 23. júla 2012 rozhodol sudca   JUDr. J. T. a uznesením zo 4. septembra 2012 sudca JUDr. P. V., pozn.).

12. Sťažovateľka primárne namietala porušenie «práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy („nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi...“) a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru („Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom, ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o   oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej   bezpečnosti   v   demokratickej   spoločnosti,   alebo   keď to vyžadujú   záujmy   maloletých   alebo   ochrana   súkromného   života   účastníkov   alebo, v rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by,   vzhľadom   na   osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti“)», a v súvislosti s tým (ako to vyplýva z obsahu sťažnosti) namietala aj porušenie práva „na spravodlivé súdne   konanie   zakotvené   v čl.   46   ods.   1   ústavy...   a v článku   6   ods.   1   dohovoru...“ [sťažovateľka okrem názoru vysloveného (citovaného) v bode 3 a v úvodnej časti návrhu na rozhodnutie (petite) nikde v sťažnosti nenamietala porušenie tohto práva a ani neuviedla iné   (relevantné)   skutočnosti   samostatne   preukazujúce   a   odôvodňujúce   jeho   porušenie, pozn.]. Z uvedeného dôvodu ústavný súd posudzoval namietané porušenie označených práv (čl. 48 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy) v ich vzájomnej súvislosti, t. j. ako porušenie práva na súdnu ochranu porušením práva na zákonného sudcu.

13.   Celá   argumentácia   sťažovateľky   vychádzajúca   z ňou   vykonanej   interpretácie relevantných právnych noriem (v bode 3 citovaných ustanovení zákona o súdoch a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z „Rozvrhu práce Okresného súdu... na rok 2012“) a jej   predstáv   aplikácie   týchto   noriem   na   existujúci   v priebehu   konania   vzniknutý (vytvorený)   skutkový   stav   [ktorý   nebol   podľa   sťažovateľky   súladný   s právnym   názorom (interpretáciou a následnou aplikáciou v danej veci) okresného súdu] vyústila do tvrdenia o porušení jej základného práva na zákonného sudcu označenými rozhodnutiami okresného súdu (bod 11).

14.   Ako   dôkazový   materiál   sťažovateľka   predložila   (okrem   iného)   namietané rozhodnutia okresného súdu, rozvrh práce okresného súdu na rok 2012 a dodatky č. 4 až č. 6   k nemu,   okresný   súd   navyše   ešte   predložil   opatrenie   predsedu   súdu   k rozvrhu   práce č. k. 1 SprR/22/2012   z 22.   mája   2012   (ktorým   s účinnosťou   od   1.   júna   2012   zastavil prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. vo vybraných agendách 32 K, 32 R a 32 NcKR); opatrenie sp. zn. 1 SprR/28/2012 z 21. júna 2012 [ktorým zastavil prideľovanie nápadu tejto sudkyni z dôvodu práceneschopnosti po čas dlhší ako 15 pracovných dní v ďalších súdnych agendách   (oddeleniach)]   opatrenie   sp. zn. 1 SprR/31/2012   z 25.   júla   2012   (ktorým náhodným výberom boli prerozdelené veci pridelené JUDr. G. na vybavenie od 25. júla 2012 iným sudcom... napr. agenda „32 K“ sudcovi JUDr. P. V. v pomere 80 %), ako aj úradné záznamy z 8. júna 2012 a 10. júla 2012, v ktorých bolo konštatované, že sudkyňa JUDr. S. G. je od 4. júna 2012 práceneschopná, z toho dôvodu zastupujúci sudca v 1. rade JUDr. J. T. (podľa platného rozvrhu práce na kalendárny rok 2012) vybavuje agendu 32 K.

IV.

15. Podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch „náhodným výberom pomocou technických prostriedkov   a programových   prostriedkov   schválených   ministerstvom   sa   podľa   rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a)   dlhodobej   šesť   týždňov   presahujúcej   neprítomnosti   zákonného   sudcu,   ktorému bola vec pridelená...,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov...“.

Podľa   §   51   ods.   6   zákona   o súdoch   „Ak   vznikne   náhla   prekážka,   ktorá   bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší   čas   ako   šesť   týždňov,   vec   bude   pridelená   sudcovi   určenému   rozvrhom   práce   na zastupovanie tohto zákonného sudcu. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.“.

16. Podľa „Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2012“ časti II – výkon súdnictva,   čl.   III   bodu   5 „Náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a)   dlhodobej   šesť   týždňov   presahujúcej   neprítomnosti   zákonného   sudcu,   ktorému bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d)   ak   bol zákonný   sudca,   ktorému bola   vec   pridelená,   z konania   a rozhodovania vo veci vylúčený.

V prípade   neprítomnosti   zákonného   sudcu   po   dobu   dlhšiu   ako   6   týždňov   sa prerozdeľujú jemu pridelené veci náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových   prostriedkov   medzi   sudcov   vybavujúcich   agendu   príslušného   registra. Prerozdelené veci sa opätovne pridelia neprítomnému sudcovi po jeho návrate, ak v nich nedošlo   k meritórnemu   rozhodnutiu.   Sudcovia,   ktorým   sa   prerozdelia   veci,   dlhodobo neprítomného sudcu, stavajú sa jeho zastupujúcimi sudcami až do jeho návratu.

bodu 7: V prípade neprítomnosti sudcu z dôvodu práceneschopnosti v práci po čas dlhší   ako   15   pracovných   dní,   sa   počnúc   16-tym   dňom   veci   nebudú   zapisovať   do   jeho oddelenia až do nástupu sudcu do práce.

článku   5   –   obchodnoprávny úsek – Personálne obsadenie súdnych oddelení...   je sudcom tohto úseku JUDr. S. G. a ju zastupujúcimi sudcami 1. JUDr. J. T. a 2. JUDr. R. Z.“.

17. Podľa dodatku č. 4 k rozvrhu práce (č. k. 1 SprR/23/2012 z 23. mája 2012) sa rozvrh práce menil a dopĺňal aj v časti II článku 5 Obchodný úsek, Personálne obsadenie súdnych oddelení... takto:

- bod 19 „zastavuje sa prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. vo vybavovaných agendách 32K, 32R a 32NcKR (opatrenie – 1 SprR 22/2012)“

-   bod   20 „zriaďuje   sa   súdne   oddelenie   30K,   30   R   a 30NcKR   –   JUDr.   P.   V. do ktorého sú zaradení: sudca JUDr. P. V., VSÚ:... súdna tajomníčka... asistentka... ďalší člen súdneho oddelenia... nápad 50 %.

Sudcovi JUDr. P. V. sa dopĺňa rozsah pôsobnosti o text:

-   prejednáva   a rozhoduje   spory   a iné   právne   veci,   ktoré   vyplývajú   zo   zákona č. 7/2005   Z.   z.   o konkurze   a reštrukturalizácii,   z obchodnoprávnych   vzťahov   a iné   veci v občianskom   súdnom   konaní   ako   to   ustanovuje   osobitný   zákon,   zapísané   v súdnych registroch K, Cbi, R, NcKR“,

- bod 23 „mení sa zastupovanie sudcu JUDr. P. V. v 1. rade JUDr. J. T., v 2. rade R. Z., v 3. rade JUDr. J.P.“.

V.

18.   Jedným   z dôvodov   odmietnutia   sťažnosti   už   v rámci   jej   predbežného prerokovania   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   je   jej   zjavná   neopodstatnenosť. O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05, I. ÚS 350/2011, I. ÚS 245/2012).

19.   Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale   podľa   čl. 124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri uplatňovaní   tejto   právomoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie   s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   o ľudských   právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou   medzinárodnou   zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už spomínaným   princípom   subsidiarity,   v zmysle   ktorého   ústavný   súd   o namietaných zásahoch   rozhoduje   len   v prípade,   že   je   vylúčená   právomoc   všeobecných   súdov,   alebo v prípade,   že účinky   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné so súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou   v príslušnej   medzinárodnej   zmluve. V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade   a uplatňovaní   zákonov   viedli k rozhodnutiu,   ani   preskúmavať,   či   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol   alebo   nebol náležite   zistený   skutkový   stav   a aké   skutkové   a právne   závery   zo   skutkového   stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   len   vtedy,   ak   by   ním   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

20. Podstata argumentácie sťažovateľky sa koncentrovala (body 3 a 13) do tvrdenia, že   v jej   konkurznej   veci   konali   nezákonní   sudcovia,   v dôsledku   čoho   nimi   vydané rozhodnutia (nimi vykonané úkony) nie sú v súlade s jej právom „nebyť odňatá zákonnému sudcovi a právom na spravodlivé súdne konanie“.

21.   Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s písomnosťami   (navrhovanými   dôkazmi) predloženými účastníkmi konania (bod 14), najmä s relevantnými ustanoveniami rozvrhu práce a opatreniami predsedu okresného súdu, ako aj s vyjadrením predsedu okresného súdu a stanoviskom sťažovateľky k nemu (bod 5) konštatuje neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľkou namietaným porušením uvedených práv (body 1, 3, 4 a 12) a označenými rozhodnutiami okresného súdu (bod 11). Ústavný súd nezistil takú rozpornosť predmetných rozhodnutí s postupom (právomocou) ustanoveným okresnému súdu na vec sa vzťahujúcou   právnou   úpravou   (zákon   o súdoch,   zákon   o konkurze   a   reštrukturalizácii) a na základe   nej   vydanými   administratívnymi   právnymi   aktmi   predsedu   okresného   súdu (body 16 a 17), ktorá by odôvodňovala konštatovanie namietaného porušenia označených práv.

22. Ústavný súd ďalej konštatuje, že argumentácia okresného súdu prezentovaná vo vyjadrení   jeho   predsedu   (bod   5.1)   korešponduje   s ústavným   súdom   verifikovanou písomnou   dokumentáciou   predloženou   účastníkovi   konania   a relevantnými   na   vec aplikovanými právnymi normami.

23. Uvedené skutočnosti (body 21, 22) odôvodňujú záver, že postup okresného súdu pri   určovaní   sudcu   na   konanie   a rozhodovanie   v predmetnej   veci   počas   pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne (ktorej vec bola pôvodne pridelená) zastupujúcim sudcom, resp.   ďalším   sudcom   určeným   náhodným   výberom   (pozri   tiež   body   14   až   17),   nebol v rozpore   s už   uvedenou   relevantnou   právnou   úpravou,   a teda   nebol   spôsobilý   vyvolať v konečnom dôsledku namietané porušenie označených práv, a to „práva nebyť odňatý zákonnému   sudcovi“ podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy,   a v súvislosti   s tým   ani „práva na spravodlivé súdne konanie“ podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri tiež bod 12). Nemožno preto považovať označené právne úkony okresného súdu (bod 1), tak ako to tvrdí sťažovateľka, za nezákonné [(vydané, resp. vykonané „nezákonným sudcom“), pozri tiež bod 20].

24. Z týchto dôvodov (body 21 až 23) ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti   (bod   11)   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

26.   Nad   rámec   už   uvedeného   ústavný   súd   ešte   poznamenáva,   že   predvolanie na pojednávanie   na   18.   september   2012,   ako   aj   upovedomenie   zo   4.   septembra   2012 o zrušení   tohto   pojednávania   sú   procesné   úkony,   ktoré   obsahovo   nenapĺňajú   znaky rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktoré podliehajú, resp. majú byť predmetom ústavnoprávneho   prieskumu   v zmysle   čl.   127   ústavy,   teda   nemajú   predpokladaný ústavnoprávny   rozmer,   ktorý   by   bol   dôvodom   zaoberať   sa   ich   posudzovaním   ústavným súdom.

27. Vychádzajúc z obsahu čl. 127 ods. 1 a 2 ústavy a § 49 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom   súde   (a   tiež   ich   gramatického   výkladu)   sa   nemožno   stotožniť   s právnym názorom   sťažovateľky   vysloveným   v závere   III.   časti   sťažnosti   o časovo   kontinuálnom a jednotnom (súhrnnom) posudzovaní všetkých právnych úkonov vo veci konajúcich ňou tvrdených „nezákonných sudcov“. Ústavnosť každého rozhodnutia sa v zmysle uvedených právnych noriem v danom prípade posudzuje individuálne (samostatne), a nie ako jeden kompaktný   celok   (čoho   sa   sťažovateľka   domáhala   zrejme   aj   z hľadiska   posudzovania plynutia lehoty na podanie sťažnosti, pozn.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013