znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 107/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Z. Š., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. J. M., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 2/2005 (pôvodne pod sp. zn. 15 C 104/2003) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 2/2005 p o r u š i l základné právo Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Košice   - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 2/2005 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Z. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   Z.   Š.   v   sume   8 682 Sk   (slovom   osemtisíc   šesťstoosemdesiatdva slovenských korún).

5. Okresný súd Košice – okolie je p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom osemtisíc šesťstoosemdesiatdva slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 29. marca 2006   č.   k. I.   ÚS 107/06-9 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. Š., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   -   okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 C 2/2005.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 21. októbra 2003 podal okresnému súdu návrh na určenie výživného pre manželku, ktorý do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci nerozhodol.

Sťažovateľka   sa   domáhala   toho,   aby   ústavný   súd   vo   veci   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 2/2005 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy.   Ďalej   navrhla,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť vyplatiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a uhradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním pred ústavným súdom.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd zastúpený jeho predsedom JUDr. J. P., listom sp. zn. Spr. V 196/2006 z 2. mája 2006 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu listom doručeným ústavnému súdu 9. mája 2006.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že: „(...) zotrvávame na svojom stanovisku, ktoré sme sťažovateľke oznámili v odpovedi na sťažnosť dňa 11. 11. 2005. (...) oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní sťažnosti.“

V   prílohe   svojho   vyjadrenia   predseda   okresného   súdu   predložil   ústavnému   súdu svoju odpoveď na sťažnosť sťažovateľky sp. zn. Spr. 2092/05 z 11. novembra 2005, v ktorej popísal chronológiu úkonov, ktoré súd vo veci vykonal a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

«Nie je pravdou, že v konaní došlo k prieťahom z dôvodu, že súdy „si to konanie prehadzovali, pričom sa stále menili spisové značky“ tak ako to uvádzate v sťažnosti. (...) to (...), že Váš návrh bol posudzovaný raz ako výživné na mal. dieťa a raz ako manželské výživné, ste spôsobili svojím podaním zo dňa 21. 10. 2003 (...).

Vzhľadom na to, že vo veci sa koná, hodnotím Vašu sťažnosť ako nedôvodnú.»

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...)   Okresný   súd   Košice   okolie   v konaní   zavinil   prieťahy   pretože   nepostupoval podľa ust. § 5, § 6, § 43 Osp, ktoré mu ukladá, aby súd poučil účastníčku konania o jej právach a povinnostiach a nepostupoval v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. (...)

Vo   vyššie   označenej   veci   oznamujem,   že   súhlasím   v zmysle   ust.   §   30   ods.   2 zák. č. 38/1993   Z.   z.   s tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   -   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 2/2005:

- 21. október 2003 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na určenie manželského výživného proti R. Š., bytom R. (ďalej len „odporca“);

- 14.   január   2004   –   okresný   súd   upovedomil   účastníkov   konania   o postúpení   veci Okresnému   súdu   Košice   II   z dôvodu   miestnej   príslušnosti,   pretože   návrh   posúdil   ako určenie výživného pre maloletého;

- 5. február 2004 – spis bol doručený Okresnému súdu Košice II, kde bol vedený pod sp. zn. 12 C 29/2004;

- 30. november 2004 – Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14 NcC 91/04-23 rozhodol, že miestne príslušným súdom vo veci konať je okresný súd;

- 13. január 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 24. január 2005 – okresný súd požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“) o zaslanie správy;

- 25. január 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie údajov (údaj o štátnom občianstve, od kedy žiada manželské výživné) a predloženie sobášneho listu a rodného listu maloletej N.;

- 1. február 2005 – sťažovateľka predložila okresnému súdu opravený a doplnený návrh o určenie výživného pre manželku;

- 10. február 2005 – úrad práce zaslal správu okresnému súdu;

- 3. marec 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie potvrdenia majetkových pomerov;

- 14.   marec   2005   –   sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku;

- 31. marec 2005 – okresný súd priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 31.   marec   2005   –   okresný   súd   zaslal   účastníkom   konania   poučenie   o ich   procesných právach a povinnostiach;

- 28.   apríl   2005   –   okresný   súd   požiadal   Obecný   úrad   R.   (ďalej   len   „obecný   úrad“) o prešetrenie pobytu odporcu;

- 19. máj 2005 – obecný úrad oznámil okresnému súdu, že odporca sa zdržiava v zahraničí;

- 6. jún 2005 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie pobytu odporcu;

- 6. júl 2005   –   okresný   súd   požiadal   Obvodné oddelenie   Policajného zboru   Slovenskej republiky B. (ďalej len „obvodné oddelenie“) o prešetrenie pobytu odporcu a zaslal žiadosť Registru obyvateľstva Slovenskej republiky B. (ďalej len „register obyvateľstva“) o zistenie pobytu odporcu;

- 25.   júl   2005   –   register   obyvateľstva   predložil   okresnému   súdu   odpoveď   na   jeho dožiadanie;

- 27. júl 2005 – obvodné oddelenie predložilo okresnému súdu odpoveď na jeho žiadosť;

- 19. apríl 2006 – okresný súd požiadal Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže   Slovenskej   republiky   B.   (ďalej   len   „generálne   riaditeľstvo“)   o oznámenie,   či   sa odporca nachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu,

- 2. máj 2006 – okresnému súdu bola predložená odpoveď   generálneho riaditeľstva, že odporca nie je vo väzbe ani vo výkone trestu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (napr.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (napr. II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie výživného pre manželku vedenom pod sp. zn. 16 C 2/2005, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   rozhodovanie   o manželskom   výživnom môže   v okolnostiach   danej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napr. s tým že bolo treba zisťovať bydlisko odporcu. Doterajšia dĺžka napadnutého konania však podľa   názoru   ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predseda okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane   nečinný,   a   to   konkrétne   od

14. januára 2004 do 13. januára 2005 (dvanásť mesiacov) a od 6. júla 2005 do 19. apríla 2006   (viac   ako   deväť   mesiacov).   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože dvadsaťjeden mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedeným   zbytočným   prieťahom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania sťažovateľky,   ale   predovšetkým   v dôsledku   postupu   súdu.   K nečinnosti   došlo   pritom napriek   tomu,   že   predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   o manželskom výživnom, t. j. o veci, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom príjmov   sťažovateľky)   si   vyžaduje osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie   (pozri   napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00). Okrem uvedeného na vrub súdu treba pričítať aj to, že napriek tomu, že v potvrdení o prijatí návrhu z 21. októbra 2003 predmet sporu bol označený ako určenie výživného pre manželku, o ktorom bol vecne a miestne príslušným rozhodovať okresný súd, vec - podľa uznesenia krajského súdu č. k. 14 NcC 91/04-23 z 30. novembra   2004   - postúpil   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   miestne   a vecne nepríslušnému súdu, čím spôsobil neopodstatnené predĺženie napadnutého konania, teda prieťahy   v konaní. Ústava   pritom   v čl.   48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk s odôvodnením dlhodobej právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä   vzhľadom   na   opakovanú   nečinnosť,   ale   aj   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu, považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia.

Ústavný súd priznal sťažovateľke odmenu za tri úkony právnej služby vykonané v roku   2006   (príprava   a prevzatie   veci,   úprava   sťažnosti   z   2.   mája   2006   a stanovisko k vyjadreniu   okresného   súdu   z 9.   mája 2006) podľa   § 13 ods.   3 vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.) vo výške 8 190 s režijným paušálom vo výške 492 Sk. Za právne zastúpenie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom tak vznikol nárok na náhradu trov vo výške 8 682 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu na   jej   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   uložil   Kancelárii   ústavného   súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia.

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu   trov   konania,   ktoré   platil,   pokiaľ   u nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   ústavného   súdu   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   pod bodom 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

5. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2006