znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 107/02-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. Ústav na výkon väzby Nitra, vo veci porušenia jeho základných   práv podľa   čl.   16   ods.   2 a čl. 19 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Ústavu pre výkon väzby v Nitre a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 1. augusta 2002 doručené podanie P. L., t. č. Ústav na výkon väzby Nitra (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ústavu na výkon väzby v Nitre.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa od 3. septembra 2001 nachádza vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v Nitre. Podľa jeho tvrdení „strava neobsahuje hodnotovo ani objemovo to, čo má“, pričom sťažovateľ nemá ani možnosť prekontrolovať si hmotnosť podávanej stravy, pretože jedálny lístok neobsahuje údaje o jej gramáži. V takomto postupe vidí sťažovateľ porušenie svojho práva na ochranu pred ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta tiež porušenie čl. 149 ústavy, pretože podľa jeho tvrdení „prokurátor dozorujúci nad výkonom väzby nechráni práva obvinených.“ Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd, aby tento odstránil porušovanie jeho práv a priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100 000 Sk   (jedenstotisíc slovenských korún).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie   ľudskej   dôstojnosti,   osobnej   cti,   dobrej   povesti   a na   ochranu   mena.   Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa §   53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 13 ods. 1 prvej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) obvinenému sa poskytuje trikrát denne strava v množstve, akosti a nutričnej hodnote, ktorá zodpovedá odporúčaným výživným dávkam. Podľa § 17 ods. 1 zákona o výkone väzby obvinený   môže   na   zabezpečenie   svojich   práv   podávať   sťažnosti   a žiadosti   štátnym orgánom, ktorých odoslanie je ústav povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať. Podľa § 17   ods.   2   zákona   o výkone   väzby   ak   o to   obvinený   požiada,   umožní   sa   mu   rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním povereným príslušníkom zboru; rozhovor sa mu umožní aj s osobou, ktorá v ústave vykonáva dozor nad výkonom väzby alebo jeho kontrolu. V zmysle §   18   ods.   1   zákona   č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba (...) sa dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne prostriedky.

Sťažnosti a žiadosti obvinených podľa § 17 ods. 1 zákona o výkone väzby vrátane žiadostí podľa § 17 ods. 2 zákona o výkone väzby sú právnymi prostriedkami, ktoré zákon o výkone väzby v spojitosti so zákonom o prokuratúre poskytuje obvineným na ochranu ich práv a právom chránených záujmov. Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa   čl. 127 ústavy a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ použil ktorýkoľvek z právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   o výkone   väzby   v spojitosti   so   zákonom o prokuratúre poskytuje. Sťažovateľ   síce   tvrdí,   že dozorujúci prokurátor   nechráni práva obvinených, neuvádza však žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa takejto ochrany svojich práv vôbec domáhal.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných   práv   a slobôd,   a rozhodol   o nej   tak,   ako   je   to   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2002