SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 106/08-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 16/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B.(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 16/05.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 5. augusta 2005 podal okresnému súdu žalobu, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. 25 C 16/05, a pri označení okresného súdu ako porušovateľa jeho práv uviedol aj toto označenie sudcu: „nezákonná sudkyňa JUDr. Z. K.“. Sťažovateľ ďalej uvádza: „Vo veci konala nezákonná sudkyňa, nakoľko zákonnou sudkyňou je JUDr. M. H...
začal šikanózny výkon súdnictva, výzva zo dňa 13. 09. 2006, odmietnutia šikanovania, odmietnutie sudkyne K., uplatnenie námietky zaujatosti...
Nezákonná sudkyňa doručila vyjadrenie odporcu jeden deň pred pojednávaním, ktoré bolo stanovené na deň 24. 04. 2007, čím nebola dodržaná minimálna lehota 5 dní na oboznámenie sa s vyjadrením. Podaná sťažnosť na výčiny sudkyne dňa 24. 04. 07... Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 13. 06. 2007. Prieťahy predseda súdu neodstránil...
Nezákonná sudkyňa doručila výzvu... na protizákonné zaplatenie súdnych poplatkov...
Bol vytýčený termín pojednávania na deň 10. 01. 2008. Sťažovateľ požiadal súd o predvolanie svedkov, čo sa napokon nestalo, nezákonná sudkyňa odmietla dokazovanie výsluchom svedkýň a tak preskúmanie skutkového stavu...
Napriek uvedenému sudkyňa rozhodla bez znalosti skutkového stavu vo veciach a následne porušila právo garantované čl. 6 medzinárodného dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie...
Nezákonná sudkyňa K. rozhodla spôsobom, ktorým porušila základné práva, vynucuje si odvolanie, Odvolací súd rozsudok zamietne a vráti, ale sudkyňa si zabezpečí ďalšie zbytočné prieťahy o jeden rok minimálne, o čo jej ide.“
V sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom, poukázal na svoju majetkovú situáciu a okrem iného uviedol „sťažovateľ... nemá majetok ktorý mu sústavne pripisuje komando sudcov z konania 7C/63/02“.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, podľa čl. 6 medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.
II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 100.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II.C. Okresný súd Bratislava zaplatí trovy konania ustanovenému advokátovi a súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 27. februára 2008 obsahuje hrubo urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované nielen voči zákonnej sudkyni v namietanom konaní, ale aj voči sudcom všeobecných súdov.
Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú zákonnú sudkyňu, ako aj sudcov všeobecných súdov z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú ich zaujatosť pri rozhodovaní.
Ústavný súd vo vzťahu k správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonnú sudkyňu a sudcov všeobecných súdov, a tým v podstate aj samotný ústavný súd, resp. jeho sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.
Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.
V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008